Nová poľnohospodárska sezóna by mohla fungovať s novými pravidlami pre sezónne práce. Parlament v prvom čítaní schválil novelu zákonníka práce, ktorá zavádza inštitút sezónnej práce v poľnohospodárstve pre všetkých brigádnikov.

„Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu,“ uvádza sa v samotnom návrhu, ktorí predložili poslanci zo Sme rodina.

Ako to bude?

Podľa návrhu by po novom mohol sezónny pracovník odpracovať 520 hodín za osem mesiacov v roku. Jeho daňovo-odvodové zaťaženie by sa malo zároveň nížiť. Návrh novely však neudáva presné číslo, na ktoré by odvody, ktoré v súčasnosti pri sezónnych prácach dosahujú 35,2 percenta, mali klesnúť. Návrh odvodové zaťaženie stanovuje inak.

„Pre takého zamestnanca sa v podobe odvodovej odpočítateľnej položky navrhuje výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Jej suma sa navrhuje vo výške 50 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.  Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,“ uvádza sa v návrhu, ktorý už prešiel prvým čítaním.

Pestovatelia chceli viac

Pestovatelia pôsobiaci v špeciálnej rastlinnej výrobe po zmene volajú už dlho. Zháňanie sezónnych pracovníkov je čoraz ťažšie. Podľa nich za to môže práve vysoké odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo v Nemecku či Belgicku dostane z desiatich zarobených eur brigádnik 9,5 eura, u nás je to podľa prepočtov pestovateľov len 5,4 eura.

„Tým pádom je aj naša konkurencieschopnosť nižšia,“ vyjadrila sa Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ovocinári v minulých rokoch bojovali aj so stratami na úrode, ktorú pre nedostatok sezónnych zberačov nemal kto pozbierať.

„ V roku 2020 sme nepozbierali 30 percent ovocia. Zostalo pod stromami. V roku 2021 sa vďaka priaznivej jeseni ovocie pozbieralo, ale trvalo to veľmi dlho. Stále sa nám nepodarilo pozbierať ovocie v optimálnom čase. Napríklad jablko sa dá zberať 4 týždne, ale na dlhodobé uskladnenie je to len asi 10 – 14 dní. Ak ho pozbierame neskôr, je určené len na nejaké priemyselne spracovanie. Dôsledky sú aj také, že sa nám na pultoch stretáva naše ovocie z neskorých zberov s lacným poľským ovocím, ktoré sem prichádza v nízkej kvalite, ale nižšej cene. A tu naši ovocinári ťahajú za kratší koniec,“ skonštatoval predseda Ovocinárskej únie Marián Varga.

Pestovatelia pritom od novely zákonníka práce čakali viac.

„Chceli sme jednociferné odvodové zaťaženie a aspoň 1500 hodín, ktoré by mohol brigádnik odpracovať,“ uviedol Marián Varga.

Pestovatelia však vyjadrujú spokojnosť aspoň s tým, že návrh novej legislatívy vôbec prichádza.

„Nepredloženie novely by sa nám opätovne prejavilo pri zakladaní novej úrody, napríklad aj pri zelenine s vysokou prácnosťou, kde treba aj ručné práce.  Mali sme na to celý minulý rok, aby sa tieto veci nastavili a boli dobre funkčné,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu SR.

Nastanú ešte zmeny?

Pestovatelia veria, že v druhom čítaní  poslanci v parlamente prijmú aj ďalšie zmeny, ktoré pre sezónne zamestnávanie navrhujú oni sami, a ktoré vychádzajú z potrieb z praxe.

„Dúfame, že sezóna sa už začne s efektívnym sezónnym zamestnávaním v zmysle, že daňovo odvodové zaťaženie bude nízke a ľudia budú môcť chodiť od zamestnávateľa k zamestnávateľovi. Sezónne zamestnávanie brigádnikov je pre nás kľúčovou témou,“ dodal aj predseda SPPK Emil Macho.

O koľko presne by sa mohla hodinová mzda podľa nových pravidiel zvýšiť, je pritom otázne. Podľa niektorých prepočtov pestovateľov to môže byť len asi o 50 centov. Systém navyše prinesie aj administratívnu záťaž pre zamestnávateľov.

Predkladateľ návrhu novely Jaroslav Karahuta deklaruje, že isté zmeny v druhom čítaní môžu nastať. Týkať by sa mohli napríklad počtu odpracovaných hodín. Na ďalšie zníženie odvodového zaťaženia by sa však museli nájsť aj peniaze.

Projekt pre nezamestnaných zlyhal

Zvýhodnené podmienky pre sezónne práce pritom na Slovensku platia už od leta 2020 – avšak len pre nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. Eduard Heger ešte ako minister financií spolu s ministrom práce Milanom Krajniakom vtedy avizovali zvýhodnené podmienky pre 5 tisíc pracovných miest. Štát na opatrenie vyčlenil 12 miliónov eur.

„V rámci projektu na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie v odvetví poľnohospodárstva bolo počas roku 2020 podporených 29 subjektov sumou 120 577,61 eur na 68 pracovných miest. Počas roka 2021 podporili 26 subjektov sumou 132 066,76 eur, čím sme podporili vytvorenie 56 pracovných miest,“ uviedol tlačový odbor ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z vyčlenenej sumy sa tak vyčerpali len 2 percentá. Projekt sa skončil v decembri minulého roka. Nevyužité peniaze rezort práce presunul na iné projekty v rámci podpory zamestnávania.