Chov hovädzieho dobytka, ošípaných, ale aj pestrá rastlinná výroba úzko spojená s finalizáciou v podobe výroby kŕmnych zmesí, ale aj produkcie múky a múčnych zmesí. Taká je v skratke výrobná štruktúra Poľnohospodárskeho družstva Sokolce, jedného z najväčších agrosubjektov v krajine, ktoré hospodári na 6800 hektárov pôdy a poskytuje prácu stodeväťdesiatim zamestnancom.

Stavby a technológie ťahajú výsledky sokolských družstevníkov nadol

„Verím, že keď predstavitelia štátu hovoria o väčších farmách často s dešpektom, nemyslia tým také spoločnosti, ako je tá naša. Ak by sme použili ukazovateľ, koľko zamestnávame ľudí na 100 hektárov pôdy, tak vychádzame v rámci porovnania s väčšinou subjektov veľmi dobre,“ hovorí Peter Lelkes, predseda Poľnohospodárskeho družstva Sokolce.

Podnik, ktorý vedie, hospodári v okrese Komárno. Najjužnejší okres Slovenska ponúka vzhľadom na klimatické podmienky a kvalitu pôdy pre poľnohospodárov možnosť voľby. Či budú hospodáriť v symbióze so živočíšnou výrobou alebo sa zamerajú len na pestovanie plodín.

V Sokolciach stále hľadajú možnosti, ako udržať a rozvíjať chov hospodárskych zvierat. Vlani vo flotile tamojšieho družstva pribudla nová rezačka. Výborné ukazovatele živočíšnej výroby zabezpečujú najmä kvalitné krmivá a prístup pracovníkov k starostlivosti o zvieratá. Samotné stavby a z časti aj ich technológie, však ťahajú výsledky sokolovských družstevníkov nadol.

„Mnohé objekty, v ktorých hospodárime, vznikli ešte v sedemdesiatych rokoch. Za ten čas v niektorých krajinách tamojší chovatelia vymenili alebo aspoň výrazne rekonštruovali už tretiu generáciu stavieb. My nie. Nejde o to, že by sme nechceli. Veď stále držíme pestrú štruktúru výroby a ak by sme mali záujem voliť rýchle riešenia, zostali by sme len pri rastlinnej výrobe. Problém je, že necítime istotu v agrárnej politike a to je pri investovaní do ustajňovacích priestorov, ktoré by mali slúžiť aspoň dvadsať rokov, kľúčové,“ hovorí Peter Lelkes mladší, ktorý na podniku pôsobí ako hlavný mechanizátor.

Jeho vyjadrenia dopĺňa otec, ktorý družstvo previedol cez divoké vody transformácie, vstup do Európskej únie a dokázal úspešne bojovať na spoločnom trhu EÚ aj s lepšie podporovanými západoeurópskymi farmármi. Dnes však hovorí, že pohár trpezlivosti sa postupne napĺňa.

Výroba by mala cítiť podporu štátu

„Snažím sa sledovať domáce poľnohospodárske médiá, ale aj zahraničné zdroje. Mojou úlohou ako predsedu družstva je udávať smer podniku na základe čo najväčšieho množstva informácií. Vyhodnocujem si tak údaje, ktoré prichádzajú z okolitých štátov. Samozrejme, občas sa nám môže zdať, že tráva u susedov je zelenšia, ako tá u nás. Nemôžem sa ale zbaviť dojmu, že štátna poľnohospodárska politika v Českej republike, Maďarsku a v poslednom období výraznejšie sledujem aj Poľsko, poskytuje pre poľnohospodárov väčšiu perspektívu,“ hovorí Peter Lelkes.

Poukazuje najmä na to, že základný problém Slovenska je vysoká negatívna  zahranično-obchodná bilancia s agrokomoditami. Rozdiel medzi dovozom a vývozom je 1,8 miliardy eur v neprospech vývozu.

A tu Peter Lelkes, dlhoročný agrárny harcovník vyčíta politickej reprezentácii, že nehľadá všetky dostupné riešenia, ako podporiť výrobu. Napríklad také podniky, ako sú aj oni, ktoré stále čakajú na impulz, že udržať živočíšnu výrobu sa oplatí a investovať napríklad do nových ustajňovacích priestorov, ktoré budú slúžiť ďalšie desaťročia, má perspektívu.

„Každý, kto má záujem robiť, by mal cítiť chuť štátu podporiť výrobu. Namiesto toho stále pociťujeme útoky niektorých  predstaviteľov na našu podstatu a ešte sa zmietame v neistote trhových výkyvov a súťažíme s lepšie podporenými kolegami v zahraničí. My nie sme podvodníci! Ponúkame štátu naše skúsenosti. Väčšina z nás je pripravená vyrábať. Sme hrdí na to, že sme roľníci a našim poslaním je hospodáriť na pôde a živiť tento národ,“ hovorí Peter Lelkes.

Ten čistenie rezortu od medzičlánkov, ktoré dlhodobo vyciciavali poľnohospodárstvo, na čo v plnej nahote poukázala kauza Dobytkár, víta.

„Som rád, že konečne nastala zmena! Dúfam, že bude dokončená aj v podobe nastavenia rezortu smerom k produkcii. Potom už naozaj nič nechýba k tomu, aby sme postupne začali nachádzať rokmi stratenú potravinovú sebestačnosť,“ uzatvára Peter Lelkes.