V tvrdošínskom družstve práve dokončili nový kravín a začínajú proces kolaudácie. Predseda Cyril Orčík predpokladá, že kapacitu priestoru pre 166 dojníc začnú postupne napĺňať v pondelok 4. novembra. Nový ustajňovací priestor vznikol v rekordnom čase na mieste kravína z druhej polovice minulého storočia, ktorého konštrukciu poznajú poľnohospodári v celom bývalom Československu pod názvom K-96. Dnes sú maštale, ktoré vedeli „ubytovať“ takmer stovku dojníc, za zenitom a tak ich chovatelia postupne prerábajú alebo nahrádzajú súčasnejšími stavbami.

Zbúrať a postaviť nové

Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín už tradične buduje nové objekty tak, že pôvodné stavby zbúra a na ich mieste postaví nové. Bolo to tak aj v prípade nového teľatníka, ktorý postavili v roku 2016 a kravína pre 400 dojníc, ktorý je v prevádzke od roku 2017. Najnovší objekt je určený pre zasušené kravy a zvieratá maximálne tri týždne pred pôrodom.

Ešte v máji stál na mieste novej investície pôvodný objekt, ktorý zrútili a koncom septembra už vlastná stavebná skupina družstva dokončila novú maštaľ. Investičné náklady projektu dosiahli viac ako 600-tisíc eur a polovica prostriedkov bude preplatená z investičnej výzvy určenej na modernizáciu poľnohospodárstva známej pod označením 52. V areáli hospodárskeho dvora Tvrdošín zostáva už len posledný pôvodný objekt živočíšnej výroby.

„Po dostavbe súčasných priestorov a premiestnení zvierat do práve kolaudovaného objektu ho využijeme pre vyradené jalovice alebo niekoľko kusov mäsového dobytka. Teším sa, že vďaka tomu budeme vedieť konečne využiť nedožerky z chovu dojníc, ktoré niekedy zostávajú na úrovni dva až päť percent kŕmnej dávky,“ hovorí predseda družstva Cyril Orčík.

Nová investícia čaká na rozhodnutie

V chove dojníc je družstvo v Tvrdošíne slovenskou jednotkou. Nie je na Slovensku farma, ktorá pri plemene slovenské strakaté dojí viac. V uzavretej úžitkovosti za šľachtiteľský chov dosiahli za minulý rok 10 291 kilogramov na dojnicu a rok. Podľa aktuálneho vývoja produkcie predseda družstva verí, že priemerka na konci roka 2024 poskočí na 10 500 až 10 600 kilogramov. V budúcnosti sa prejaví aj vplyv najnovšej investície, a to najmä na tranzitné obdobie pri dojniciach, čo je termín vyjadrujúci obdobie okolo pôrodu. Spravidla trvá 3 až 4 týždne a vtedy je mimoriadne dôležitá starostlivosť o ne, lebo má vplyv na zdravie zvieraťa a na následnú produkciu mlieka.

„Máme podaný projekt aj vo výzve 65, a to na investíciu do objektu pre mladý dobytok. Výzva zatiaľ nie je vyhodnotená a máme obavu, či v prípade jej kladného posúdenia dokážeme investíciu v určených termínoch využiť,“ zamýšľa sa Cyril Orčík.

Pôdohospodárska platobná agentúra vo štvrtok, posledný októbrový deň, informovala, že začala s vydávaním rozhodnutí vo výzve 65. Prvým 320 žiadateľom mali byť doručené rozhodnutia za 47 miliónov eur. Pripomíname, že výzva disponuje po navýšení rozpočtom 129 miliónov eur. Žiadosť o platbu v tejto výzve majú poľnohospodári podať do 30. júna 2025. To znamená, že dovtedy musí byť stavba administratívne povolená, postavená a skolaudovaná. Najmä v oblastiach, ako je sever Slovenska, pritom žiadatelia vstupujú do ročného obdobia, kde môže výstavbu spomaliť aj snehová prikrývka.

Ovce doja výrazne viac

Nová investícia tvrdošínskeho družstva má byť realizovaná na hospodárskom stredisku Štefanov, kde je umiestnený aj chov oviec. Posledné roky zvyšujú produkciu prekrižovaním valašky s mliekovým lacounom a tak momentálne na vrchole laktácie doja 2,6 litra na ovcu a deň. Ešte pred rokom to bolo o liter menej. K nárastu úžitkovosti dopomohla zmena kŕmnej dávky. Ovce v maštali kŕmia tou istou silážou a senážou ako dojnice, ktorým to podľa dosiahnutých výsledkov prospieva.

Produkciu postupne zvyšujú aj s nárastom počtu dojek. Z aktuálnych päťsto sa chcú v najbližšom období dostať na šesťsto kusov. Viaceré opatrenia v chove oviec priniesli vedeniu družstva príjemné problémy. Museli kúpiť ďalšiu chladiacu nádrž, čím zvýšili súčasnú kapacitu chladenia ovčieho mlieka na dvojnásobok – päťtisíc litrov.

„Nerobíme veľkonočné jahňatá. Malé jahničky dávame pod automatické kŕmenie a dvoj či trojdňové barančeky predávame ľuďom. Pre nás je dôležitá produkcia mlieka a ak by sme jahňa nechali pri ovci, nedokázalo by ju pri súčasnej úžitkovosti vycicať. Spadlo by jej vemeno a v nasledujúcich týždňoch by dojila menej,“ vysvetľuje predseda, ktorý má prepočítané, že takto získavajú ročne 30 až 40-tisíc eur.

Prioritou sa stáva dojáreň

Nad dvorom v Štefanove sa pasie aj mäsový Hereford. Oproti mliečnej produkcii oviec či dojníc nejde o významne početné stáda. Ich vplyv spočíva najmä v starostlivosti o pasienky, ktoré sú vo výške 750 až 850 metrov nad morom. V tejto oblasti sa v minulosti pásli jalovice slovenského strakatého. Do maštale sa však vracali v horšej kondícii než jalovice, ktoré boli kŕmené na hospodárskom dvore. Boli menšie, chudšie a to sa prejavovalo následne aj na produkcii mlieka. Cyril Orčík má spočítané, že to bolo mínus 300 až 400 litrov mlieka za laktáciu.

„Aj my máme problémy s pracovnou silou. Dojička Margita Jánošiková, ktorá u nás pracovala od roku 1985, zaučila každého jedného pracovníka v dojárni a kvalifikáciou bola už skôr zootechnička, nám odišla do predčasného dôchodku. A mladí prichádzajú na krátko. Zamýšľame sa, ako zvoliť našu ďalšiu investíciu do dojárne, lebo tá súčasná má už štvrťstoročie. Či uprednostniť robotické hniezda alebo napríklad kruhovú dojáreň. Zatiaľ zbierame informácie, aby sme sa správne rozhodli,“ uzatvára Cyril Orčík