Pestovatelia vítajú možnosť čerpať peniaze z eurofondov na budovanie skladovacích kapacít pre ovocie a zeleninu. Výzva prichádza po dlhšom období. Pestovatelia v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby si rozdelia 15 miliónov eur.

„Slovensko produkuje cez 50 tisíc ton ovocia ročne, potenciál už existujúcich sadov je aj 70 tisíc ton ročne. Avšak uskladniť vieme sotva 20 tisíc ton. Slovensko má veľký nedostatok kvalitných skladov,“ potvrdil predseda Ovocinárskej únie Marián Varga.

Sklady chýbajú aj v zeleninárstve.

„Na Slovensku chýbajú sklady predovšetkým na uskladnenie zeleniny koreňovej, cibuľovej aj kapustovej, teda tej zeleniny, ktorú by sme v podmienkach Slovenska vedeli preskladniť aj do jarných alebo do skorých letných mesiacov. Pre zeleninu je potrebné vybudovať predovšetkým studené sklady bez riadenej atmosféry. Také sú potrebné skôr pre ovocie, najmä pre u nás dopestované jablká,“ uviedla Alena Andrejiová z Katedry zeleninárstva na FZKI Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Potrebu moderných technológií potvrdzujú aj ovocinári.

„My potrebujeme v skladoch vymeniť atmosféru, znížiť kyslík, zvýšiť CO2, aby to ovocie takpovediac spalo a mohlo byť v takomto dobrom prostredí preskladnené až do novej úrody. Dnes napríklad riešime situáciu s kôstkovým a drobným ovocím, zberáme ríbezle a zrejme ich budeme vedieť uskladniť mimo Slovenska, v západnej Európe až do Vianoc. Aj potom to bude čerstvé ovocie, pretože čerstvosť je daná skladovými priestormi,“ dodal Varga.

Celkovo by na Slovensku boli podľa analýzy zeleninárov, zemiakarov a ovocinárov, potrebné sklady s kapacitou 140 tisíc ton plodín.

„Ak by sme chceli byť sebestační v produkcii zemiakov, potrebujeme novú skladovaciu kapacitu pre asi 60-tisíc ton zemiakov, čo je vypočítané na investíciu asi 24-miliónov eur. Ak by sme sa bavili o spracovaných zemiakoch, ako sú čipsy alebo hranolky, potrebovali by sme kapacitu na aspoň 78-tisíc ton zemiakov, čo znamená ďalších 30 miliónov eur,“ vysvetlil Juraj Mačaj, pestovateľ zeleniny a zemiakov.

Žiadosti sa podávajú v októbri

Na akú kapacitu skladov aktuálna výzva postačí, je otázne. Ministerstvo vopred ráta s tým, že žiadostí bude menej ako stovka. Minimálne oprávnené výdavky PPA stanovila na 10-tisíc eur v rámci jedného projektu, horná hranica predstavuje dva milióny eur. Z vyčlenenej čiastky je 10-miliónov eur určených pre menej rozvinuté regióny.

„Máme trochu obavy, či sa celá tá finančná čiastka aj vyčerpá. Takúto investíciu si treba trochu dlhšie pripravovať. Máme za sebou kritické obdobia, ruské embargo, jarné mrazy, vlani zase nadprodukcia, pre ktorú išli dolu ceny. Dostávame sa do situácie, že pestovatelia nie sú pripravení finančne, kapitálovo,“ uviedol Varga z Ovocinárskej únie.

Žiadosti bude možné na PPA podávať v októbri. Rezort pôdohospodárstva si od výzvy sľubuje zvýšenie podielu slovenských plodín na pultoch obchodov. Hoci sklady by v tomto smere mohli pomôcť, zrejme stačiť nebudú.

„Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje domácu produkciu, je na Slovensku aj nedostatok skladovacích priestorov. Ale nie je to samozrejme jediný problém. Ako hlavný problém sa javí nedostatok pracovných síl, ale aj nedostatočné pozberové technológie na spracovanie dopestovaných produktov,“ dodala Andrejiová.

To potvrdzujú aj samotní pestovatelia. Ovocinári v sadoch aj tento rok už nechali časť nepozbieraných jahôd aj marhúľ. Zvýšeniu produkcie môže brániť nedostatok brigádnikov, ale aj pracovníkov v skladoch, baliacich a pozberových linkách.