Proti vyňatiu niektorých lokalít z registra pôdnych blokov, tzv. LPIS-u sa dvíha čoraz väčšia vlna odporu. Plochy, na ktoré poľnohospodári roky bez problémov poberali dotácie, sa odrazu stali lokalitami bez podpory. A to aj napriek tomu, že na nich k žiadnym zmenám nedošlo.

„Ide o prípady pozemkov, ktoré sa nachádzajú najmä pod lyžiarskymi svahmi, lyžiarskymi vlekmi, ale aj malými regionálnymi letiskami či v blízkosti jazdeckých areálov. Len v prípade plôch pod lyžiarskymi vlekmi sa z registra pôdnych blokov má vyňať približne 1500 hektárov,“ uviedla Jana Holéciová z SPPK.

Železník: Je to riadna produkčná plocha, kde niekto postavil vlek

K roľníkom, ktorí aktuálne bojujú s problémom vyňatých pôdnych blokov, patrí aj Marián Železník zo Zuberca. Na lúkách, vrátane lúk pod lyžiarskymi vlekmi, pasie asi 700-kusov hovädzieho dobytka a takmer 500-oviec. Nárok na priame platby mu rezort škrtol na asi stovke hektárov.

„Nie je lyžiarsky vlek ako lyžiarsky vlek a nie je zjazdovka ako zjazdovka. Tie zjazdovky, o ktoré my takpovediac bojujeme, nie sú zjazdovky v horských podmienkach, ale vznikli na lúkách blízko obcí. Nie sú to nejaké extrémne strmé svahy, sú dlhodobo normálne obhospodarované ako lúky, na ktorých bežne hospodárime. Nie je to o tom, že by sme tam len mulčovali. U nás ide o plochu, na ktorej normálne funguje rezačka, kde máme 13-metrovú hrabačku aj 10-metrovú kosu. To nie je nejaký krkaháj, že by sme to len tak ledabolo nazývali poľnohospodárskou pôdou. Je to riadna produkčná plocha, kde svojho času niekto postavil vlek, a ten na jednej zo zjazdoviek dokonca posledný rok ani nefungoval,“ vysvetlil predseda družstva zo Zuberca.

Podobných prípadov je na Slovensku viac.

„Celkovo sa to týka asi dvoch tisícov hektárov pôdy, a to najmä v horských oblastiach, ktoré sú takto opäť ukrátené o podpory. Podniky, ktoré túto pôdu poctivo obrábajú a obhospodarujú, budú musieť prehodnotiť, či ju budú obrábať ďalej, alebo vypovedia nájomné zmluvy vlastníkom a skončia s obrábaním tejto pôdy, pretože pre mnohé podniky prestane byť zaujímavá,“ myslí si Miroslav Štefček, podpredseda SPPK a predseda PD Ludrová.

K zmenám pritom prišlo bez zjavného dôvodu.

„Celá táto pôda vypadla z podpory s tým, že poľnohospodári tento rok nič nezmenili oproti iným rokom, a to ani na obhospodarovaní, ani na nájomných zmluvách, ani na platení daní za pôdu. Jednoducho všetko dodržujú, obhospodarujú túto pôdu, kosia ju a vyrábajú buď objemové krmivo alebo ju spásajú, ale jednoducho prestali mať nárok na poberanie priamych platieb,“ dodal Štefček.

Plocha nesmie byť obmedzovaná nepoľnohospodárskou činnosťou viac ako 28-dní

Agrorezort argumentuje, že plochy pod vlekmi, ako aj ďalšie napríklad v okolí letísk a jazdeckých areálov, nie sú oprávnené poľnohospodárske plochy na priame platby – a to na základe našej aj európskej legislatívy. Ich hlavným účelom totiž nie je poľnohospodárstvo, ale skôr rekreácia.

„Ministerstvo pôdohospodárstva vykonáva audit plôch po celom Slovensku a preukázalo sa, že viaceré plochy nespĺňajú požiadavky na plochy, na ktoré je možné poskytovať tzv. priame platby. Preto boli vyňaté zo systému LPIS,“ uviedol Michal Feik z tlačového odboru MPRV SR.

Podľa rezortu tieto plochy nespĺňajú viaceré požiadavky zákona.

„Poľnohospodárska plocha nesmie byť obmedzovaná nepoľnohospodárskou činnosťou viac ako 28 dní v roku, resp. 14 dní v období 15. máj – 15. september. Taktiež pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ má spĺňať túto definíciu po celý kalendárny rok, čo taktiež viaceré plochy nespĺňajú,“ dodal Feik.

Zjazdovka na ktorej hospodári RPD Zuberec.

„Doteraz s tým nikdy nebol problém, vždy to bolo v poriadku. Ďalšia vec je, že nám pod jedným z vlekov vyňali 62-hektárov. Pritom tá zjazdovka je necelých 1000-metrov dlhá a široká najviac sto metrov. To je plocha, na ktorej sa reálne lyžovalo. My sme rezortu predložili aj fotografie a videá. Ministerstvo napriek tomu tvrdí, že je tam vlek, ktorý má stavebné povolenie. Teda ide o stavbu. Avšak stavba sú petky, ktoré sú vyňaté z užívania. Stavba nie je celých 62-hektárov, to by muselo byť aj na katastri vedené ako nejaká nehnuteľnosť,“ upozornil poľnohospodár Marián Železník.

Vyňatie lokalít z LPIS-u spôsobí aj ďalšie problémy

„V rámci projektu obhospodarujeme tieto pozemky už štyri roky, tento je piaty a vyňatím plôch by nastalo porušenie a zmena projektu o viac ako 3-percentá. To pre nás znamená sankcie a vracanie peňazí za posledné 4 roky. Samozrejme, nastane ďalší problém, pretože nedostaneme zrejme hneď priame platby v decembrovom termíne, respektíve nám budú avizovať kontroly a bude sa to odsúvať, a to nám v podniku spôsobí ďalšie značné finančné problémy,“ dodal Železník.

Poľnohospodári žiadali ministerstvo pôdohospodárstva aj o preverenie stavu priamo na miestach, na ktoré sa podpory po novom nemajú vzťahovať. Zatiaľ k nim nedošlo.

„Ministerstvo pôdohospodárstva realizovalo analýzy satelitných snímok sentinelov Európskej vesmírnej agentúry a ortofoto máp plôch zjazdoviek. Tie preukázali zdecimovaný stav plôch po lyžiarskej sezóne, ako dôsledok ratrakovania, udusávania lyžovaním, predlžovaním lyžiarskej sezóny umelým zasnežovaním, či stavebných prác prebiehajúcich mimo lyžiarskej sezóny. Taktiež je treba zdôrazniť, že na týchto plochách sa osádzajú spevňovacie rohože,“ uviedol Feik z agrorezortu.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora iniciovala diskusiu s rezortom. Chce dosiahnuť prehodnotenie vyňatých plôch, zatiaľ však bez úspechu.

Nebyť poľnohospodárov, plochy zarastú burinou

„Ak na priame platby na týchto pôdach nemá byť nárok, tak by podľa môjho názoru malo ministerstvo vyčleniť zo štátneho rozpočtu financie na podporu, keď už to nezodpovedá európskym predpisom. Treba vyčleniť peniaze, aby táto pôda mohla byť riadne obhospodarovaná,“ dodal Štefček.

Zelená plocha v pozadí je letisko Lisková/Ružomberok, kde hospodári PD Ludrová.

Komora upozorňuje aj na inú stránku problému. Po stiahnutí dotácií a následnej strate záujmu poľnohospodárov o plochy pod vlekmi či letiskami môže dôjsť k ich zarastaniu.

„Nebyť poľnohospodárov, lyžiarske svahy alebo tráva na malých regionálnych letiskách by zarástla burinou. Zmenil by sa vzhľad krajiny a aj funkcia týchto plôch. Navyše, niektoré plochy sú zároveň súčasťou sústavy chránených území NATURA 2000. Tie si vyžadujú obzvlášť citlivý manažment hospodárenia pre ich dlhodobú udržateľnosť,“ vysvetlila Holéciová.

Komora odsudzuje praktiky vedúce k zneužívaniu priamych platieb a zároveň odmieta, že by sa v prípade lyžiarskych vlekov a podobných plôch jednalo o takéto záujmy. Rezort tiež žiada o dôslednú analýzu plôch a prehodnotenie ich vyňatia z registra pôdnych blokov.