V štruktúre európskeho poľnohospodárstva vysoko prevažujú rodinné farmy, ktoré tvoria 93 percent všetkých poľnohospodárskych podnikov v Európskej únii a zamestnávajú 78 percent pracovnej sily v poľnohospodárstve. Oveľa nižší je však podiel rodinných fariem na celkovej poľnohospodárskej produkcii EÚ, na výmere obrábanej pôdy a počte chovaných hospodárskych zvierat. Vyplynulo to z údajov štatistického úradu Eurostat pre rok 2020, ktoré uverejnili v týchto dňoch.

Veľké farmy produkujú takmer polovicu

Iné ako rodinné farmy predstavujú v EÚ len asi 7 percent všetkých poľnohospodárskych podnikov, avšak obrábajú viac ako 39 percent poľnohospodárskej pôdy, chovajú viac ako 45 percent všetkých hospodárskych zvierat a na celkovej produkcii v poľnohospodárstve sa podieľajú 44 percentami. Na Slovensku je asi 80 percent rodinných fariem a zvyšných 20 percent podnikov sa na celkovej produkcii podieľa 86 percentami.

Rodinné farmy na Slovensku zamestnávajú len okolo 28 percent pracovnej sily v poľnohospodárstve. V Grécku je to 97 percent. Na Slovensku na rodinných farmách chovajú v priemere 12 percent hospodárskych zvierat, najviac je to v Rakúsku – 92 percent.

Za rodinné farmy považujeme také, kde tvoria členovia jednej rodiny viac ako 50 percent zamestnancov. Podľa údajov Eurostat bolo v roku 2020 v EÚ 9,1 milióna rodinných fariem. Takmer šesť z desiatich poľnohospodárskych podnikov je v EÚ takých, že v nich pracujú výlučne iba rodinní príslušníci (57 percent). Rodinné farmy sú oveľa menšie, jedna obhospodaruje v priemere 11,3 hektára poľnohospodárskej pôdy, zatiaľ čo zvyšné nerodinné biznisy v priemere 102,2 hektára.

Slovensko má vlastnú štruktúru

Najmenší podiel rodinných fariem v poľnohospodárstve je vo Francúzsku (58 percent), Estónsku (65 percent) a na Slovensku.

Najväčší podiel rodinných fariem majú Grécko, Rumunsko a Poľsko. Štruktúra poľnohospodárstva na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu líši od krajín západnej Európy a tiež od niektorých krajín v regióne, podobné čísla ako Slovensko vykazuje Česká republika. V Českej republike je priemerná veľkosť nerodinnej farmy 550 hektárov, rodinnej iba 37 hektárov.

Čo bude po generačnej výmene?

Rodinné farmy predstavujú dôležitú zložku poľnohospodárstva, sú pokračovateľmi tradície, podieľajú sa na biodiverzite a prírodné zdroje využívajú udržateľným spôsobom. Sú dôležitým pilierom rozvoja lokálnych ekonomík.

Zároveň čelia celej škále problémov, ako je prístup k pôde či finančným zdrojom a zároveň majú obmedzený prístup na trh kvôli marketingovým možnostiam veľkých spoločností. Problém v celej Európe predstavuje starnutie farmárov a otázka generačnej výmeny.