Na začiatku hospodárenia na pôde mal Peter Trišč 19 hektárov, tridsaťročný traktor a sedem jalovíc. O desať rokov neskôr výrazne zvýšil obhospodarovanú výmeru, poľnohospodárom v okolí poskytuje služby výkonnou linkou určenou pre zelenú žatvu a narástli mu aj počty zvierat. Dnes chová 60 kusov dobytka a má záujem svoj chov rozširovať aj v najbližších rokoch. Kľudne aj na dvojnásobok. Ekonomike má pomôcť vlastné spracovanie, na konci ktorého bude mäsový výrobok určený priamo spotrebiteľom.

Tridsiatnik Peter Trišč hospodári v obci Svinia neďaleko Prešova. Cestu k začiatku jeho podnikania ovplyvnila vysoká škola. V Žiline študoval za strážcu prírody a v rámci predmetu jazdectvo sa ocitol aj na farme neďaleko Rajca. Samostatne hospodáriaci roľník Tibor Papšo tam chová hovädzí dobytok aj ovce a dôležitou súčasťou hospodárstva sú kone.

„Vtedy ma to oslovilo. Ako žije, ako má vybudovanú farmu. To farmárčenie je životný štýl v ktorom som videl veľkú dávku voľnosti. A keďže som mal vzťah k prírode, zvieratám a strojom, bolo rozhodnuté,“ hovorí Peter Trišč.

Ešte počas vysokej školy hľadal možnosti, ako začať hospodáriť. Základom farmy sa stalo 19 rodinných hektárov, ktoré „vybrali“ od dovtedajšieho obhospodarovateľa. Peter začal skromne. So starým strojom a nakúpenými siedmimi jalovicami. Ornú pôdu nemá. Jednou z možností ako udržať hospodárenie na trvalých trávnych porastoch je orientovať sa na chov zvierat. Postupne tak rozširoval svoje mäsové stádo plemena limousine a dnes asi stovka obhospodarovaných hektárov živí šesťdesiat zvierat. A mohla by aj viac.

„Cieľový stav je dostať sa na 120 zvierat,“ hovorí Peter Trišč.

Finalizácia

Mladý hospodár je presvedčený, že aj vyššie počty hovädzieho dobytka nevytvoria farme taký výkon, ako si predstavuje. Preto realizuje ďalšie aktivity. Pre poľnohospodárov v okolí poskytuje služby s novou linkou na zber a pozberovú úpravu krmovín. A v týchto týždňoch realizuje aj ďalšiu investíciu, ktorá má zlepšiť ekonomiku farmy.

„Som presvedčený o tom, že mladí farmári potrebujú finalizovať to, čo dopestujú alebo dochovajú. Ak nedisponujú určitou výmerou v rámci poľnohospodárskej pôdy je to nutnosť. Poľnohospodárovi sa zvýšia príjmy a kvalitný výrobok zostane v regióne, kde vznikol,“ myslí si Peter Trišč.

V súčasnosti prebieha na farme v obci Svinia rekonštrukcia objektov, ktoré zabezpečia budúcu finalizáciu mäsového dobytka. Na konci aktuálne realizovanej investície má byť spotrebiteľ, ktorý si na farme kúpi hovädzinu v biokvalite. Do budúcnosti by chcel spracovávať aj produkty z bravčového mäsa.

„Cieľom je spolupracovať s ďalšími poľnohospodármi, ktorí našli uplatnenie v chove ošípaných. Aby sme dokázali ponúknuť spotrebiteľovi aj výrobky z bravčového mäsa,“ hovorí poľnohospodár.

Spolupráca

Peter Trišč počas rozhovoru spomenie slovo spolupráca viac ráz. Dnes sa podieľa na fungovaní ASYF – Združenia mladých farmárov ako jeden z jeho podpredsedov. V združení začal byť aktívny v roku 2016 a hovorí, že to bolo jedno z jeho najlepších rozhodnutí.

„Nezostal som len sám pre seba v obci, kde hospodárim, ale komunikujem a stretávam sa s ďalšími poľnohospodármi. Vďaka združeniu som sa dostal k informáciám, ktoré som potreboval a ktoré som hľadal. Ako sa hovorí aj v súvislosti s pôdou – ak chceš z pôdy niečo vziať, musíš do nej niečo dať. To isté platí aj pri práci a získavaní informácií v združení,“ myslí si Trišč.

V rámci združenia ASYF cestujú do zahraničia alebo organizujú podujatia na Slovensku. Každoročné Kluby mladých farmárov vždy jeden z dní vyčleňujú na prehliadku inšpiratívnej farmy.

Jasná odpoveď

Na začiatku podnikania Petra Trišča bolo očarenie farmou, ktorá hospodári na rozhraní Strážovských vrchov a Malej Fatry. Po desiatich rokoch vlastného podnikania na pôde mohlo nastať vytriezvenie či zmena pohľadu na poľnohospodárstvo.

„Neľutujem, že som sa vybral týmto smerom. Ešte počas vysokej školy som spoznal budúcu manželku – moju spolužiačku. Žijeme v mieste kde hospodárime, máme dvoch chlapcov a vychovávame ich tak, ako som bol sám vychovaný. So vzťahom a rešpektom k prírode, zvieratám a strojom. Skúste sa ich spýtať, čím chcú byť, keď vyrastú. Dostanete jasnú odpoveď,“ nabáda Peter Trišč.