Ceny potravín sú v spoločnosti horúcou témou už celé mesiace, dokonca pred vyše rokom výrazne zasiahli aj do diskusií v predvolebnej kampani. V uplynulých týždňoch sú opäť pod výraznejším drobnohľadom. V rámci prijatého štátneho rozpočtu na rok 2025 sa počíta so zavedením viacerých krokov, ktoré sa dotknú aj podnikov pôsobiacich v agrosektore.

Hoci vláda ako protiinflačný krok prijala zníženie DPH, ktorá pri základných potravinách klesne z 10 na 5 percent a pri ostatných z 20 na 19 percent, rapídne prepisovanie cenoviek smerom nadol to znamenať nemusí. Do rovnice nákladov a cien totiž vstúpia aj konsolidačné opatrenia, z ktorých najviac rezonuje rast DPH na bežné tovary a služby z 20 na 23 percent, rastúce mzdy zamestnancov a nová transakčná daň.

Bez ružových okuliarov

Zníženie DPH pri potravinách bude na budúci rok štát stáť asi 300 miliónov eur ročne. Predseda vlády Robert Fico v tomto smere argumentoval, že na cenách sa opatrenie prejaviť nejakým spôsobom musí – inak by ľudia nechápali, prečo naň išlo toľko peňazí. Predstavitelia potravinárskeho sektora to však až tak ružovo nevidia.

„Zníženie DPH na potraviny z 20 na 19 percent spotrebitelia nepocítia. Vzhľadom k tomu, že základná 5-percentná daň sa vzťahuje len na úzky okruh základných potravín, zníženie ceny sa môže prejaviť v prvých mesiacoch roka 2025, avšak vzhľadom na zavedenie ďalších konsolidačných opatrení predpokladáme, že z hľadiska celého roka môžeme čakať nárast inflácie potravín, čo potvrdzujú aj predbežné prognózy analytikov,“ uviedla Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Predbežne odborníci očakávajú rast inflácie na úroveň okolo piatich percent – v tomto roku sa hýbe okolo troch percent. Výhľad s rastom inflácie potvrdila pre budúci rok aj Národná banka Slovenska.

„Pokles DPH pre mäsové výrobky neočakávame. Zníženie sadzby DPH bolo avizované z 10 na 5 percent len pre vybrané druhy mias a vedľajšie jatočné produkty. Podľa nášho názoru sa znížená sadzba DPH prejaví v cenách iba v obmedzenej forme, nakoľko od 1. januára 2025 už bol avizovaný nárast minimálnej mzdy. Jej výška je previazaná aj percentuálnym nárastom príplatkov cez noc, víkendy a sviatky, čo bude opäť zvyšovať náklady na strane výrobcov a negatívne ovplyvňovať ich cenotvorbu,“ vysvetlila Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Zvýhodnenie zahraničnej konkurencie

Pod rast nákladov sa podpíše aj transakčná daň.

„Problémom dane z transakčných poplatkov je skutočnosť, že vstupuje do každého jedného článku vertikály a predražuje tak každý jeden vstup do cenotvorby produktov. Takže napríklad ak výrobca vyrába mäsové výrobky, bude mať transakčnou daňou zaťažený každý jeden svoj nákup a zároveň budú rovnako zaťažení aj jeho dodávatelia,“ dodala aj Eva Forrai.

To v praxi bude mať na domácich producentov negatívny vplyv.

„Vzhľadom k tomu, že transakčná daň sa bude vzťahovať na všetky články agropotravinárskej vertikály, zavedenie dane ešte viac znevýhodní ceny slovenských potravín oproti tým zahraničným, kde sa transakčná daň dotkne len záverečných dodávateľských a maloobchodných firiem na Slovensku,“ pripomenula Jana Venhartová.

V praxi to môže znamenať ďalšie zníženie ponuky slovenských produktov na pultoch.

„Na základe tohto opatrenia z dôvodu zníženej konkurencieschopnosti predpokladáme pokles zastúpenia produktov slovenských výrobcov na pultoch obchodov, pretože obchodné reťazce v snahe ponúknuť zákazníkom potraviny v čo najdostupnejšej cene budú preferovať cenovo výhodnejšie nákupy z dovozu,“ myslí si Eva Forrai.

Otázky aj očakávania

Slovenský zväz spracovateľom mäsa odhaduje, že pri malých podnikoch sa transakčná daň premietne ročne do sumy 15 – 30 tisíc eur, pri stredných podnikoch to bude 40-100 tisíc eur a pri veľkých ešte viac.

„Tieto finančné prostriedky mohli firmy investovať do svojej modernizácie a rozvoja infraštruktúry s cieľom podpory svojej konkurencieschopnosti. Zavedenie dane z transakčných poplatkov zároveň bude mať negatívny vplyv aj na zamestnanosť v regiónoch, kde následkom jej zavedenia môžu zamestnávatelia pristúpiť k úsporným opatreniam v podobe rušenia pracovných miest. Ako výrobcovia rozumieme tomu, že konsolidácia finančných prostriedkov je v súčasnej dobe nevyhnutná. Otázkou dňa však je, či ju nie je možné vykonať aj inými spôsobom. V rámci konsolidačného balíčka okrem znižovania stavu zamestnancov nám chýbajú opatrenia na strane štátu, ktoré by viedli k lepšiemu hospodáreniu,“ vysvetlila Forrai.

Spracovatelia potravín majú voči štátu aj očakávania, ktorých naplnenie by v budúcom roku privítali. Práve cez ne by sa konkurencieschopnosť našich potravinárov mohla zlepšiť.

„K rastúcemu trendu inflácie potravín prispieva aj skutočnosť, že v súčasnej dobe je potravinárstvo bez systémovej podpory. Očakávame, že v budúcom roku začne systémová podpora potravinárskeho priemyslu vo forme schém štátnej pomoci na marketing a technológie, rovnako navýšenie alokácie o 200 miliónov eur v rámci III. modifikácie Strategického plánu SR k spoločnej poľnohospodárskej politike, zavedenie finančných nástrojov aj pre potravinárov a zavedenie zníženej dane z nehnuteľností aj na nehnuteľnosti v rámci potravinárskych prevádzok,“ vysvetlila Jana Venhartová.

Klesne spotreba?

V rámci zníženia konkurencieschopnosti niektorí producenti predpokladajú aj celkové zníženie záujmu o ich produkty. Týka sa to napríklad vinárov.

„Očakávame pokles spotreby vína práve pre konsolidačné opatrenia. Ľudia začínajú šetriť a čísla hovoria, že šetria aj na víne. Objem sa o niečo znížil, ale oveľa viac sa znížila cena, za ktorú sú ochotní nakúpiť víno,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinárov a vinohradníkov Slovenska.

Zníženie DPH sa pritom vinárskych produktov podľa nej netýka, preto možno očakávať ďalšie negatívne vplyvy.

„Víno malo DPH na úrovni 20 percent, okrem roka 2023 v reštauráciách, kde bola dočasne znížená na 10 percent. Jej následné zvýšenie sme výrazne pocítili poklesom spotreby vína v HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne) segmente. Teraz príde ďalšie zvýšenie DPH na 23 percent, a je jedno, cez ktorý kanál sa bude víno predávať. Určite očakávame dopad v poklese výdajov domácností za víno,“ dodala aj Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinárov a vinohradníkov Slovenska.