Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Predplodinu sóju si v Čaklove zamilovali

chat_bubbleKomentáre: 0 visibilityZobrazenia: 418
UniCredit Bank 2018

Od hospodárenia na pôdach, ktoré sa nachádzajú v okrajovej časti repnej oblasti, až po takmer horské podmienky, ktoré síce nedefinuje vysoká nadmorská výška, ale ťažké a kyslé pôdy. Taký je východoslovenský región v ktorom hospodári ORAGRO-V. Rôznorodosť kvality pôdy a samotných podmienok hospodárenia vyplýva zo značnej vzdialenosti medzi jednotlivými parcelami. Najvzdialenejšie sú od seba takmer 60-kilometrov.

Pôdne bloky

„V takýchto podmienkach je veľmi dôležité vytvárať pôdne bloky. Vtedy sú pre nás zvládnuteľné aj väčšie vzdialenosti a z toho vyplývajúce presuny techniky,“ vysvetľuje Rastislav Závodný, konateľ východoslovenského ORAGRA.

V praxi znamená vytváranie blokov to, že napríklad v obci Čaklov pestujú každý rok len dve plodiny, v Hanušovciach kde je 300-hektárov ornej pôdy to je len jedna plodina a v Marhani na 600-hektároch pôdy sú to opäť dve plodiny.

„Nie je dôležité, aby boli tie parcely pospájané. Úplne nevyhnutné ale je, aby sa nachádzali tak blízko seba, že prejazdy sú minimálne, ideálne bez skladania náradia. Jeden blok by mal mať od 150 do 300-hektárov pôdy. Pôdny blok dimenzujeme na denný výkon postrekovača,“ hovorí Rastislav Závodný.

Blokový prístup hospodárenia začali realizovať po prvých rokoch hospodárenia na východnom Slovensku. Zistili, že pestovanie plodín na malých výmerách spôsobuje obrovské prejazdy techniky a ďalšie časové straty pri samotnej príprave techniky.

Výsledkom potom bolo, že za prvé dva roky pôsobenia ORAGRA na východnom Slovensku dokázal ťahaný postrekovač len dva razy prekročiť denný výkon 100-hektárov. Priemerný výkon bol dokonca len 80-hektárov. Pritom teoreticky mohli dané typy strojov denne ošetriť až 150 hektárov porastov.

Zlepšenie výkonu vyplýva najmä z minimalizácie prejazdov. Keď ráno dorazí stroj na stanovisko, už sa ďalej nepresúva na niekedy aj desiatky kilometrov vzdialené parcely.

„Dnes parcely ošetrujeme samochodným strojom a jeho výkon je 300-hektárov pôdy. Za 10-rokov sme dokázali zvýšiť výkonnosť strojov v niektorých prípadoch aj štvornásobne. To je základ úspešnosti nášho hospodárenia v tejto oblasti,“ myslí si Rastislav Závodný.

Lesná zver

Tak ako v iných regiónoch Slovenska, aj tu majú tamojší hospodári problém s premnoženou lesnou zverou. Tento faktor do istej miery limituje aj rozširovanie osevného postup, ktorý je založený na pestovaní pšenice, kukurice, sóje, repky a ostropestreca mariánskeho.

„S lesnou zverou bojujeme v celku úspešne. Stojí to ale mnoho síl a aj prostriedkov,“ hovorí Rastislav Závodný.

Ten poukazuje na to, že mnohí poľnohospodári sa síce na elektrické oplôtky pozerajú s nedôverou, im ale fungujú.

„Tak ako pri pestovaní plodín, aj tu je dôležitá disciplína. Pod oplôtkom je potrebné mať vykosený porast a samotný plot musí byť umiestnený minimálne 3-metre od plodiny. Taktiež nikdy nesiahneme po najlacnejších produktoch na trhu. Využívame 6-7 žilové vodiče, alebo kvalitné pulzátory. Veľmi dôležitá je denná kontrola oplôtku,“ vymenúva Rastislav Závodný.

Sója

Ten s rovnakou  disciplínou pristupuje aj k pestovaniu plodín. Najväčšie starosti im v začiatkoch robila sója, ktorá na tamojších poliach prinášala len 2,5 ton z hektára. Takéto úrody ledva pokrývali náklady.

 „Aj napriek počiatočným nízkym úrodám sme si uvedomovali, že sója je pre nás vzácna aj z hľadiska príjmu dusíka do pôdy. Ten sme nemuseli v takej miere nakupovať a v nasledujúcom roku sme dosiahli vyššie úrody pšenice, alebo kukurice,“ hovorí Rastislav Závodný.

V ďalších rokoch priemerné úrody sóje začali postupne rásť. Z 3,3 na 3,7 ton z hektára a v posledných rokoch sa pohybujú okolo 4-tony z hektára.

„Veľmi dôležité je nezanedbať prípravu pôdy. V minulosti nám sója v polovici sezóny prestala rásť. Zistili sme, že je za tým utuženosť pôdy vo väčších hĺbkach. Dnes si s tým už vieme poradiť kvalitným náradím. Chvíľu nám ale trvalo, pokiaľ sme zistili, kde sú príčiny náhleho zastavenia vývinu sóje vo vegetačnom období,“ spomína R. Závodný.

Vynikajúce vlastnosti sóje ako predplodiny stoja podľa Rastislava Závodného aj za nadpriemernými úrodami kukurice. Päťročný priemer úrody, v týchto nie práve ideálnych podmienkach, dosahuje 9,9 ton kukuričného zrna z hektára. Podobne dobre sa darí aj pšenici, alebo ostropestrecu určenému pre kozmetický a farmaceutický priemysel. Ten dodávajú najmä do Českej republiky, kde o komoditu prejavujú dlhodobý záujem.

Do budúcnosti vážne zvažujú nad zaradením ďalšej plodiny do osevného postupu. Predtým, ako k tomu dôjde, chcú mať však istotu, že jej pestovanie dokážu zvládnuť minimálne s dobrými výsledkami.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: Ján Tipul – Oragro V disponuje s dvoma pásovými traktormi.

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1411 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.