V Amerike a Austrálii je trendom, na ktorý sa poľnohospodárski producenti vo veľkom spoliehajú, v Európe ho využívajú hlavne vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku a na Slovensku je zatiaľ v opatrných a skromných začiatkoch – precízne vinohradníctvo. Tento štýl hospodárenia dokáže priniesť veľký efekt, podmienkou sú však nemalé investície do technologického vybavenia. Napriek tomu sa odborníci aj poľnohospodári zhodujú, že precíznemu vinohradníctvu patrí budúcnosť.

Cieľom je vyššia výnosnosť

Na Slovensku ešte nie sme na takej úrovni ako iné európske krajiny.

„Podniky ho poznajú. Niektorí sa obávajú vysokých vstupných nákladov na technológie, iní sa snažia reagovať. Niektoré podniky majú inštalované meteorologické stanice, obstarávajú si modernejšiu techniku, ktorá im umožňuje špecifické činnosti. Zatiaľ to nie je na dostatočnej úrovni. Precízne vinohradníctvo je však veľmi prínosné nielen pre farmárov, ale aj pre životné prostredie,“ opisuje aktuálnu situáciu Adam Šupčík z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa zaoberá analýzou leteckých snímok a snímok z dronov.

Precíznemu vinohradníctvu sa venuje spoločne s kolegyňou Veronikou Oršulovou, ktorá sa špecializuje na analýzu mikroklimatických pomerov a distribúcie hmyzích škodcov, ktoré vplývajú na rastliny.

Ako vysvetľuje Adam Šupčík, „ako geografi sa pozeráme na krajinu v širšom kontexte, z viacerých pohľadov. Nezaoberáme sa len rastlinou, dávame do súvislostí pomery klimatické, pôdne a hydrologické. Snažíme sa nájsť príčinu, prečo sa niečo v danom mieste deje a čo to spôsobuje. Na základe nášho výskumu dávame vinohradníkom odporúčania, ako by mali rešpektovať krajinu, aby zvýšili svoju výnosnosť a vyťažili z pôdy čo najviac.“

 Efekt pri zakladaní vinohradov

Podľa Veroniky Oršulovej môžu byť ich poznatky veľmi užitočné pri zakladaní vinohradov.

„Vinohrad sa nevysádza každý rok. Keď sa založí, je produktívny desiatky rokov. Vyplatí sa prihliadať na konkrétne podmienky lokality. Boli sme vo vinohrade, kde býval veľký problém so zamokrením pôdy. Ukázalo sa, že sa tam lokálne vyskytovala pôda nevhodná pre pestovanie viniča. Voda sa pri výdatných dažďoch zastavila na nepriepustnej vrstve pôdy a vinič, ktorý má hlboké korene, bol permanentne vo vode. V inom vinohrade pri Nitre sme v mrazoch identifikovali teplotný rozdiel vyše 7°C. Tento 36-hektárový vinohrad je veľmi členitý a má pomerne hlboké doliny. Na vrchnej časti vinohradu bolo 13,3°C a v spodnej 6,1°C,“ hovorí Veronika Oršulová.

Odborníčka upozorňuje, že takáto teplotná diferenciácia je predovšetkým v prípade mrazov veľmi nebezpečným faktorom a je dobré ju identifikovať už pri zakladaní vinohradu a na základe toho heterogenizovať výsadbu.

„Jednotlivé odrody viniča majú svoju špecifickú škálu teplôt, pri ktorých dokážu poskytnúť najkvalitnejšie víno. Rovnako majú rôznu odolnosť voči teplotám. To všetko sa dá odkontrolovať v novovysadených vinohradoch, v tých starších len monitorovať a zisteniam prispôsobovať manažment vinice.“

Cielené hnojenie

Okrem klímy je zásadný aj rozbor pôdy, pretože v rámci jedného niekoľkohektárového vinohradu môže byť viacero druhov pôd. Adam Šupčík zdôrazňuje, že poľnohospodári musia poznať svoju pôdu.

„Nič im nedá takú informáciu o stave ich pôdy, ako dostatok odberov z hustej vzorkovacej siete, ktoré im poskytnú dôkladnú analýzu živín – dusíka, horčíka, fosforu. Potom môžu hnojiť cielene,“ informuje Adam Šupčík.

Hnojenie môže byť vážnym problémom. Ak to poľnohospodári preženú s hnojivom a pesticídmi, zabijú živú zložku v pôde. Ukážkový príklad približuje Adam Šupčík:

„Na jednom svahu sme robili len základnú analýzu pôdy, pri ktorej sme merali hodnoty pH. Na modelovom území bolo veľmi pekne vidieť, ako je pH zvýšené v spodných častiach svahu, kam stekajú všetky živiny. Farmár môže aplikovať aj tony hnojiva a postrekov, ale nezaručí to vyššiu úrodnosť. Pri prvom – druhom väčšom daždi sa väčšina živín či pesticídov zvlečie vodnou eróziou do spodných častí, kde následne dochádza k akumulácii a koncentrácii materiálu. Veľké množstvo postrekov a chemikálií môže pôdu degradovať. Toto sú procesy, ktoré veľa farmárov nerešpektuje a podceňuje.“

Hodnoty Ph vo vinohrade, odber vzoriek z hĺbky 20 cm.

Rozhodujúci sú ľudia  

Práve ľudský faktor je podľa odborníkov pri precíznom poľnohospodárstve rozhodujúci.

„Je veľmi ťažké vysvetliť poľnohospodárovi, že tento svah, alebo táto parcela nie je úplne vhodná na výsadbu viniča, lebo je tam veľa problémov. Môžeme odporúčať na výsadbu niečo iné. Keď on žije v predstave, že tam vysadí vinohrad, je veľmi ťažké zmeniť jeho názor,“ komentuje Veronika Oršulová.

Dodáva, že problém s prijatím je všeobecný, týka sa celej Európy. Najaktívnejšie sú krajiny, ktoré sužujú nepriaznivé klimatické podmienky, suchá či požiare. Veronika Oršulová vysvetľuje aj jeden z dôvodov, prečo je u nás precízne vinohradníctvo zatiaľ len v začiatkoch.

„Veľa ľudí si neuvedomuje, aké limity má naša krajina, pretože nás tu v zásade nič neohrozuje. Extrémne zrážky a horúčavy prichádzajú až v posledných rokoch, ale napríklad Holanďania majú permanentný problém so záplavami, Taliani, či Francúzi sa potýkajú s vlnami extrémnych horúčav a sucha, a sú nútení hľadať riešenia. Kdežto u nás problémy zatiaľ nie sú až také výrazné, takže nikto tomu neprikladá veľkú dôležitosť.“

Dobré skúsenosti v Topoľčiankach

Jednou z firiem, ktoré sa precízne vinohradníctvo snažia aplikovať, sú Vinárske závody Topoľčianky, ktoré obhospodaruje 550 hektárov vlastných viníc. Spolumajiteľ Karol Kríž vníma precízne vinohradníctvo veľmi pozitívne.

„Svojím spôsobom šetrí veľké peniaze. Keď poľnohospodár presne vie, kde treba vyhnojiť, kde vôbec netreba, nerobí sa to plošne, tak šetrí veľké peniaze,“ hovorí vinohradník.

Topoľčianky sú najmä vo fáze zbierania vstupných dát, hoci niektoré poznatky už využili.

„Najprv musíme dosiahnuť určité výsledky a potom môžeme s tým ďalej pracovať. Najviac preukázateľné výsledky máme pri ochrane vinohradu. Meteostanice vo vinohradoch nám poskytujú presnejšie informácie, ako keď niekto posiela signalizačnú správu. Možností je veľmi veľa. Verím, že dáta budeme využívať stále viac a dokážeme ich úspešne aplikovať v praxi. Som presvedčený, že precíznemu vinohradníctvu patrí budúcnosť. Hoci, osobne si myslím, že klimatické zmeny sú také prudké, že sa postupne budeme musieť sťahovať do skleníkov,“ hovorí Karol Kríž.

Na medzinárodnej konferencii o precíznom poľnohospodárstve ECPA 2021 v Budapešti pri prezentovaní príspevkov. 

Odborníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského upozorňujú, že v poľnohospodárstve potrebujeme ľudí, ktorí sa zaujímajú o precízne hospodárenie.

„Môžeme robiť množstvo výskumov a mať veľa dát – ale je potrebné tieto výstupy aplikovať aj v praxi. Verím, že efektivita precízneho hospodárenia sa na Slovensku ešte ukáže, máme nato potenciál,“ uzatvára Adam Šupčík.