Návrat do mladosti mnohých poľnohospodárov prinieslo vyhodnotenie súťaže Naj Slovenský chov, Naj Naše pole a Naj Agromanažér. Konalo sa v kaštieli v Oponiciach, ktorý je sám o sebe známy ako priestor, ktorý v minulosti patril pod Vysokoškolský poľnohospodársky podnik. Tu celé generácie študentov SPU, a predtým VŠP, pravidelne absolvovali odbornú prax.

Väčšina ocenených agromanažérov z Oponíc si pravdepodobne dobre spomína aj na časy, keď na recepciách, alebo v podnikoch verejného stravovania dominovali také pochúťky ako ruské vajcia, čevabčiči, vyprážaný syr, uhorkový šalát, dobošový rez, alebo šamróla. Na presne tejto retro vlne sa niesla recepcia k podujatiu, ktoré už roky vyzdvihuje najúspešnejších agromanažérov a ostatných pravdepodobne núti k zamysleniu o vlastných rezervách.

Od piva k sladu, či naopak?

Súťaž NAJ a súťaž TOP AGRO sú na prvý pohľad podobné. Vzájomne si však nekonkurujú, ale dopĺňajú pestrosť nášho chlebového odvetvia. Pokiaľ prvá ide po kvantite, to znamená úrodách, alebo úžitkovosti, druhá vníma v čírej podobe len ekonomické tabuľky. Obe dávajú nepokrivený obraz o stave nášho rezortu a je len príjemným prekvapením, že často sa tie najlepšie subjekty umiestňujú na popredných miestach v jednej i druhej súťaži. To svedčí o vhodnosti kritérií, ktoré obrúsil čas. Pri súťaži NAJ hovoríme o pätnástich rokoch a pri Top Agre absolvujeme v októbri už 24. ročník podujatia.

Opísať súťaž, kde sa hovorí o najlepších pestovateľoch a chovateľoch a pritom začať záverečnou recepciou bez uvedenia víťazov, nedáva na prvý pohľad moc logiku. Jedine, ak by sme produkt, v tomto prípade retro pohostenie, vnímali od podstaty. Od kombajnov, dojární, alebo pasienkov našich agromanažérov. Tam začína cesta našich raňajok, obedov, alebo prvej, druhej a tretej večere.

Ján Huba, jeden z organizátorov podujatia hovorí, že pri zabezpečení stravovania, vedeniu kaštieľa vždy prizvukujú dôležitosť voľby domácich surovín. Keď je už ale porcia naservírovaná na tanieri, ťažko si môžeme byť istí jej pôvodom. Naše fľaškové pivo – vyrobené zo slovenského jačmeňa, samozrejme s retro etiketou Bažant 73, ale dokazuje, že organizátor podujatia pravdepodobne nehovoril do vetra. Osud tejto limitovanej edície piva je taktiež veľmi zaujímavý.

Pred rokom Imrich Alaxa z pivovarov Heineken prezradil, že malo ísť len o určitú krátku výrobnú etapu v histórii hurbanovského pivovaru. Záujem spotrebiteľov ale manažment zaskočil, čoho výsledkom je, že retro Bažant je stále v ponuke a podľa cyklicky opakujúcich sa marketingových kampaní sa zdá, že sa ani nepoberá do histórie.

Najlepší z našich polí

Významným dodávateľom sladovníckeho jačmeňa aj do hurbanovskej sladovne je Poľnohospodárske družstvo Bošáca. Tohtoročný víťaz súťaže NAJ v kategórii jačmeň jarný dosiahol vlaňajšie úrody na úrovni 6,77 ton z hektára.

Jačmeň ozimný najlepšie sypal v POD Abrahám, kde dosiahla úroda 8,8 ton z hektára.

Pri našej najpestovanejšej obilnine – pšenice ozimnej, dosiahol najlepší výnos samostatne hospodáriaci roľník Juraj Vodný, ktorého úroda sa blížila k ôsmim tonám z hektára.

„Striedanie zlých a dobrých sezón kukurice na zrno z posledných rokov pokračuje. Po výrazne nepriaznivom roku 2017 bol minulý rok výrazne prajnejší. Prvý raz sa na stupne víťazov dostali len úrody nad 14-ton z hektára,“ hovorí Ján Škorňa, moderátor slávnostného vyhodnotenia.

Najvyššie úrody kukurice vlani dosiahlo PPD Komjatice. Z 344-tich hektárov pozberali priemerne 14,4 ton.

Repka najviac sypala v RPD Dolné Dubové, keď tamojší poľnohospodári dosiahli priemernú úrodu 4,77 ton z hektára. Ako hovorí Andrej Adamovič, predseda tamojšieho družstva, aj tento rok je kondícia menovanej olejniny v dobrom stave.

„Zrážky prišli naozaj o päť minút dvanásť. Dovtedy sme sa snažili plodinám zabezpečiť aspoň dostatok živín, aby rastliny obdobie bez vlahy prečkali. Určité obavy u nás vzbudzujú hraboše, ktoré sa na trnavskej tabuli objavujú pravidelne. Ich premnoženie vidíme aj v tomto roku,“ povedal Andrej Adamovič, najúspešnejší pestovateľ našej najrozšírenejšej olejniny.

Slnečnica sypala vlani v priemere tri tony z hektára.

„Víťaz kategórie zo spoločnosti Biocentrum Želiezovce pozbieral z hektára 4,85 ton,“ hovorí Ján Škorňa.

Vlaňajšie úrody cukrovej repy viacerých poľnohospodárov nepotešili.

„Chladný začiatok jari, prívalové dažde v máji a suchý a horúci jún a júl,“ vymenúval moderátor.

Práve z tohto dôvodu, najlepšiu úrodu cukru z hektára – 14,36 ton dosiahol pestovateľ Agroregión Rajec. Ako hovorí názov, ide o spoločnosť, ktorá pestuje cukrovú repu v jednej  z najsevernejších oblastí Slovenska.

Pri sóji bodovali pestovatelia z okresu Vranov nad Topľou zo spoločnosti Oragro-V s úrodou 3,94 ton z hektára.

Najlepší z našich maštalí

„Pri hodnotení najlepších chovateľov jednotlivých druhov a plemien hospodárskych zvierat sa vychádzalo z výsledkov kontroly úžitkovosti, ktorú vykonávajú Plemenárske služby,“ informuje Ján Škorňa.

Najlepšie komplexné výsledky pri chove dojníc holsteinskeho plemena dosiahlo Poľnohospodárske družstvo Budmerice.

„Spoločnosť nedosiahla až tak vysokú úžitkovosť – 9 741 kilogramov, ale má excelentné medziobdobie na úrovni 387-dní. Spomedzi všetkých podnikov sa tiež najviac priblížili k želanému optimu 3-ukončených laktácií na dojnicu. Konkrétne dosiahli 2,71 laktácie,“ informuje Ján Škorňa.

Slovenskému strakatému dobytku sa najlepšie darí v Združení agropodnikateľov, družstvo z Dvorov nad Žitavou.  Dlhovekosť stáda dojníc dosahuje viac ako 4-laktácie, medziobdobie je 393 dní a priemerná úžitkovosť 7 674 kilogramov mlieka.

„Vďaka najlepšej dlhovekosti, v priemere 3,7 laktácie, obhájilo prvenstvo v kategórii pinzgauského dobytka Poľnohospodárske družstvo Trstená,“ hovorí Ján Škorňa.

V kategórii s počtom dojníc nad sto kusov sa víťazom stala spoločnosť Agria z Liptovského Ondreja, ktorá pasie pravdepodobne najväčšie stádo pinzgauského dobytka na svete. Pri priemernej úžitkovosti 175-uzavretých normovaných laktácií dosiahli priemernú úžitkovosť 5 350-kilogramov mlieka.

Najlepšími chovateľmi dojčiacich kráv sú v spoločnosti ROD Skalica, keď bodovali s plemenom charolais.

Pri ošípaných dosiahol najlepšie výsledky s plemenom biela ušľachtilá SHR Vladimír Rybnikár z okresu Prievidza. Odstav na prasnicu a rok sa priblížil k 29-kusom a mäsitosť na úrovní 61-percent. Pri plemene landras dosiahli najlepšie parametre v PD Chynorany. V otcovských plemenách zvíťazila už 12-krát rodina Supukovcov.

„Je symbolické, že žezlo po otcovi Milošovi preberá jeho syn Martin, ktorý dokázal zvíťaziť aj v tomto roku,“ uviedol J. Škorňa.

Pri chovateľoch oviec dosahuje najlepšie výsledky v plemene lacaune stropkovský roľník Ján Fečko, pri slovenskej dojnej ovci spoločnosť Agro-Racio Liptovský Mikuláš, cigájam sa najlepšie vedie na PD Jarovnice a zošľachtená valaška dosahuje špičkové výsledky v NOFA – Ing. Norbert Fassinger.

Mäsovým ovciam sa dlhodobo darí u chovateľa Pavla Gondu. Perfektné výsledky mu prináša plemeno safolk.

Keď celoživotná práca prinesie uznanie kolegov

Ocenenie NAJ Agromanažér býva zo strany organizátorov vždy dobre utajené. Aj redaktori časopisov, ktoré súťaž vyhlasujú, sa o víťazovi zväčša dozvedia až z úst moderátora. Prekvapenie samozrejme zažije aj samotný ocenený, ktorý dopredu nevie o priazni verejnosti, ktorá za neho hlasuje. Predstavenie jednotlivých manažérov prebieha počas roka na stránkach mesačníkov Agromagazín a z 10-nominovaných potom čitatelia vyberú toho, ktorý ich presvedčil buď svojou prácou v rezorte, alebo svojou propagáciou v časopise.

Tento rok vyhral poľnohospodár, ktorý sa celý svoj život venuje rozvoju agrosektora a tým aj samotnej obci, kde hospodári. Ocenenie Naj Agromanažér prislúcha predsedovi družstva v Kukučínove, ktoré hospodári v okrese Levice. Prínos predsedu družstva je vidieť už od samotnej delimitácie pôvodného družstva po spoločensko-ekonomických zmenách.

V minulosti silné družstvo Zbrojníky sa rozpadlo a jediným reálne fungujúcim podnikom zostal Kukučínov. Od jeho vzniku je, aj keď neschvaľoval rozpad spoločného družstva, predsedom Zoltán Cibula. V poľnohospodárstve pôsobí 42-rokov a kolegovia z regiónu ho vnímajú najmä ako rozvážneho a poctivého poľnohospodára.

Aj samotná levická poľnokomora, ktorá pri príležitosti každoročne organizovaných regionálnych dožiniek pripravuje sumár výsledkov jednotlivých členov svorne konštatuje, že Kukučínov dlhodobo dosahuje napríklad najvyššiu zamestnanosť na 100-hektárov. Nie, nehovoríme o prezamestnanosti, ale o komplexnej poľnohospodárskej výrobe. Pestrú živočíšnu výrobu s chovom hovädzieho dobytka a ošípaných dopĺňa rastlinná výroba zameraná na špeciálne plodiny ako cukrovú repu a hrozno, alebo osivárstvo.

Vo výrobe mlieka dosiahli v roku 2017 dva významné míľniky. Prvý spočíva v prekročení 10-tisíc litrovej úžitkovosti a druhý v dodaní historicky najväčšieho množstva kravského mlieka vo výške 2,3 milióna litrov.

„Racionalizáciu výroby, ktorá sa zväčša končí pri troch, maximálne štyroch poľných plodinách a živočíšnej výrobe pozostávajúcej napríklad z chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka považujem za neprípustnú. Nedá sa jednoznačne povedať, že nebudem robiť tú alebo onú plodinu. Osevný postup je z agronomického hľadiska nesmierne dôležitý a každé jeho narušenie sa nám časom môže vypomstiť,“ uviedol Zoltán Cibula, pred niekoľkými mesiacmi do ročenky Top Agro.

Ocenení pestovatelia a chovatelia si prebrali ceny z rúk organizátorov, rezortných pracovníkov, sponzorov podujatia a Tatra banky, ako hlavného partnera podujatia.