Články z kategórie Poľnocast
Laura Kellöová, investigatívna novinárka portálu aktuality.sk, sleduje korupčnú kauzu Dobytkár od jej začiatku. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí o tom, kedy a na základe čoho začalo odhaľovanie korupcie v pôdohospodárstve, kto podľa obvinení stál na jednotlivých poschodiach korupčnej pyramídy alebo aké sú dôkazy voči obvineným. Rozhovor pripomína celú dvojročnú cestu, ktorá viedla od začiatku vyšetrovania až k súdnemu procesu, ktorý začne už v piatok (25.2.2022) na Špecializovanom trestnom súde.
Daniel Nádaský, riaditeľ PD Krupá v Dolnej Krupej hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o biopásoch, ktoré založili pred takmer dvoma rokmi. Biopásy sú pre splnenie podmienok na čerpanie ekoschém v programovom období 2023 – 2027 povinné. Na celofarmovú ekoschému je v strategickom pláne vyčlenená suma 513 miliónov eur ročne, čo predstavuje 25 percent celkovej alokácie I. piliera. Poľnohospodári môžu využiť biopásy aj na rozčlenenie parciel, ktoré majú viac ako 50 hektárov a v prípade chránených území viac ako 20 hektárov. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí riaditeľ družstva o skúsenostiach so založením biopásov, starostlivosťou o ne, ale aj o tom, aké ďalšie efekty môžu pre poľnohospodárov priniesť.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o Strategickom pláne, v ktorom sa náhle stratilo sedem miliónov eur určených pre prvovýrobu mlieka, aby sa následne objavili v podpore kráv bez trhovej produkcie mlieka. SZPM sa uvedených prostriedkov pre svojich členov vzdať nechce, pretože peniaze mali už raz sľúbené. V rozhovore s Jurajom Hubom predseda SZPM hovorí aj požiadavke získať mimoriadnu podporu zo štátneho rozpočtu alebo o navýšení normatívov na Zelenú naftu. Rozhovor sa zameriava aj na avizovanú výzvu určenú na investície, či to, kde sa slovenská prvovýroba mlieka nachádza v porovnaní so štátmi Európskej únie.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripomienkach k novému strategickému plánu, ktorého medzirezortné pripomienkové konanie skončilo v utorok (11. januára 2022). Šéf SPPK v rozhovore s Jurajom Hubom neobchádza ani otázku, prečo nebolo schválené zaradenie strategického plánu do programu pondelkovej tripartity a naplnenie ktorej pripomienky, v návrhu strategického plánu, považuje SPPK za kľúčové. Vypočujte si náš podcast, ktorý sme nahrávali v utorok.
Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripravovanej výzve 4.1 pre poľnohospodárov a o novinkách, ktoré prinesie. K najzásadnejším patrí posudzovanie bonity agrosubjektov a najmä využitie normatívov na jednotlivé podporované položky, čo má zjednodušiť celý systém podávania a vyhodnocovania žiadostí. V rozhovore s Jurajom Hubom šéf PPA neobchádza ani otázku vyhodnotenia takzvanej šesťdesiattisícovej výzvy. Jozef Kiss prvý raz verejne priznáva, že výzva v ktorej evidujú 1200 žiadostí môže byť zrušená. V podcaste portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, prečo je to jednou z alternatív. Rozhovor sa zameriava aj na krátenie priamych platieb z II. piliera zo strany Európskej komisie, vyplácanie pozdržaných platieb vo výške 60 miliónov eur či postavením šéfa PPA vo vzťahu k ministrovi pôdohospodárstva.
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o kauze Dobytkár, či o udelení akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry ministrom pôdohospodárstva. Pripomína, že odporúčanie EK bolo iné. V rozhovore s Jurajom Hubom sa venuje aj kráteniu platieb z druhého piliera, ktoré EK realizuje voči Slovensku v dôsledku kauzy Dobytkár. Odpovedá aj na otázku, prečo nová európska spoločná poľnohospodárska politika bola schválená až 3,5 roka po zverejnení legislatívneho návrhu a či je hlas poľnohospodárov v Európskom parlamentne počuť dostatočne hlasno. Rozhovor vznikol tesne predtým, ako rezortné ministerstvo oznámilo, že zasiela návrh Strategického plánu do Bruselu.
Dnes sa vrátime do obdobia rokov šesťdesiatych. Hovorili sme už o tom ako sa snažilo vtedajšie poľnohospodárstvo a najmä výskum, ktorý sa tešil veľkej podpore štátu šľachtiť a dorábať nové odrody obilnín a kukurice. Dnes sa pristavíme pri okopaninách a niektorých ďalších plodinách. Započúvajte sa do historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.
V minulom podcaste sme hovorili o vývoji závlahového hospodárstva v Čechách, no najmä na Slovensku v povojnovom období. Už tesne po vojne si poľnohospodári uvedomovali, že prebytok resp. nedostatok vody v danom území môže výrazne ovplyvniť úrodnosť daných lokalít. V tom čase sa riešilo predovšetkým odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, no postupne prichádzal aj problém nedostatku vody – a riešenie závlahového hospodárstva. Rovnako ako dnes sa takto začali riešiť predovšetkým lokality so špeciálnou rastlinnou výrobou. Započúvajte sa do tridsiatej časti historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.
Počas letných mesiacov si povieme o téme – bez ktorej sa nezaobíde žiadna diskusia o poľnohospodárstve. A to je potreba vody a závlah. Súčasná klimatická zmena totiž spôsobila, že bez vody nedokáže existovať nielen špeciálna rastlinná výroba, ale všetky druhy plodín. Započúvajte sa do ďalšej časti historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.
V ďalšej časti historického poľnocastu sa venujeme pestovaniu plodín. Hektárové výnosy obilnín sa za obdobie od tridsiatych rokov do roku 1960 zvýšili o zhruba 40 percent. Výrazná zmena nastala ale až na prelome 50. a 60. rokov, keď sa podarilo naštartovať hektárové výnosy aj vďaka tomu, že sa zvýšila dotácia priemyselných hnojív na hektár. Na strane druhej sa a tomto čase postupne začali prejavovať aj pozitívne výsledky v oblasti prípravy odborníkov. Napríklad nových absolventov terajšej SPU v Nitre. Započúvajte sa už do 27. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.
V minulej časti podcastu sme si povedali viac o postupnom odoberaní pôdy malým hospodárom a postupnej koncentrácii pôdy vo vlastníctve JRD a štátnych majetkov. Rozprávame sa o období začiatku rokov šesťdesiatych. Vtedy sa JRD dobudovali a ich ekonomické profilovanie išlo skutočne len veľmi pomaly dopredu. V tomto čase sa sústreďovanie výroby postupne systematizovalo.
V dnešnom stretnutí s históriou poľnohospodárstva bude reč o pôde. Naše rozprávanie o dejinách poľnohospodárskeho sektora sme minule skončili na prelome 50. a 60. rokov. Už v tom čase sa postupne dokončovala systemizácia pozemkov – pozemkových úprav a nútených záberov pôdy štátom. História hovorí, že prelomovým v tejto oblasti bol rok 1955. Započúvajte sa už do 25. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.
Najnovšie komentáre
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní