Samozbery ovocia a zeleniny sú pre pestovateľov výhodnejšie ako predaj na trhoch alebo do obchodných reťazcov. Pre poľnohospodárov navyše predstavujú alternatívu k náročnej ručnej práci a možnosť, ako nadviazať lepší vzťah so zákazníkmi. O samozbery je medzi ľuďmi stabilne veľký záujem, znižuje sa ale množstvo plodín, ktoré si ľudia z poľa odnášajú. Pre ČTK to uviedli pestovatelia a odborníci.

“Poľnohospodári vo všeobecnosti vnímajú samozbery pozitívne, a to z niekoľkých dôvodov. Na jednej strane tým riešia nedostatok pracovníkov na ručné práce a na druhej strane môžu svoju úrodu týmto spôsobom predať za ceny vyššie, ako im ponúkajú odberatelia, a tým získať väčší podiel pridanej hodnoty,” uviedol agrárny analytik Petr Havel.

Najrozšírenejšie sú v Českej republike samozbery jahôd. Podľa predsedu Ovocinárskej únie ČR Martina Ludvíka sa týmto spôsobom zberá až 90 percent jahodových plantáží v Českej republike.

“Pretože prakticky nikto nechce dodávať obchodným reťazcom. Ceny tam nie sú výhodné pre pestovateľov, tak práve preto sa venujú predovšetkým samozberom. Záujem je podľa neho vysoký, oproti minulosti ale klesá množstvo ovocia, ktoré si rodiny nazbierajú. Kým predtým si ľudia domov odniesli aj 20 kilogramov, dnes chodia častejšie po menšie množstvo,“ povedal.

Bežný rozdiel medzi cenou pri samozbere a cenou na farmárskych trhoch je podľa Ludvíka pri jahodách až 2 eurá (50 korún) na kilograme. Fariem, ktoré organizujú samozbery jahôd, je v ČR zhruba stovka. Pri ostatných druhoch ovocia samozbery také časté nie sú, povedal Ludvík.

Šaláty či špenát

“Záujem napríklad o čerešne je ani nie desatinový v porovnaní so záujmom o samozbery jahôd,” uviedol.

Je to dané tým, že z ostatných druhov ovocia sa nedá pripraviť toľko jedál ako z jabĺk, napríklad u jabĺk hrá úlohu tiež to, že sú dostupné počas celého roka.

Taktiež podľa Alice Kouřilovej zo Zelinárskej únie Čiech a Moravy rozširovanie sortimentu samozberu zeleniny zatiaľ príliš nepokročilo. Farmári niektoré plodiny podľa nej chcú pozbierať a ponúknuť v plnej kvalite, čo je pri samozberoch ťažké. Havel naopak tvrdí, že samozbery sa začínajú využívať aj pri zbere ďalších druhov zeleniny a ovocia.

“Podľa mňa počet komodít, pri ktorých zbere sa budú aspoň čiastočne využívať samozbery, porastie, pričom pôjde najmä práve o tie plodiny, pri ktorých je potrebná veľa ručnej práce,“ uviedol Havel.

Pokiaľ ide o zeleninu, sú podľa Kouřilovej najbežnejšie samozbery šalátov a špenátov. Samozber je podľa nej zaujímavý najmä pre menších farmárov, ktorí sú viac prepojení s miestnou komunitou. Zhodla sa s Ludvíkom a Havlom, že cena pri samozbere je spravodlivejšia ako pre pestovateľov, tak pre zákazníkov. Kouřilová ale pripomenula aj negatívnu stránku samozberov.

“Nemôžeme počítať úplne s tým, že budeme mať vyzbierané všetko, pretože zákazníci budú prirodzene chcieť tie väčšie, krajšie kúsky,” poznamenala.

Peniaze ihneď

Z pohľadu farmárov sú samozbery výhodné aj vďaka nižším nákladom na zber a logistiku.

 “Ľudia platia na mieste, či už v hotovosti alebo kartou, a sú to okamžité peniaze. Keď to dáte do veľkého obchodu, čakáte mesiace na to, kým vám to niekto zaplatí,” upozornil Ludvík.

Havel poukázal na lepší vzťah so zákazníkmi.

“Pre verejnosť ide tiež o možnosť kontaktu s reálnou poľnohospodárskou praxou, a teda tiež o osvetu o tom, ako to v poľnohospodárstve chodí,” pripomenul Havel.