Bez olovených brokov si poľovníci neporadia s premnoženou vysokou zverou ani so šírením afrického moru ošípaných. Zákaz ich používania zároveň ohrozí výrobu munície a obranný priemysel, argumentovala česká a slovenská delegácia v spoločnom stanovisku, ktoré na ostatnom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu predstavil český minister poľnohospodárstva Marek Výborný.

Svojím návrhom z februára tohto roka dala Európska komisia najavo, že má ambície vylúčiť používanie olovených závaží v športovom rybolove i olovených brokov v poľovníctve. Navrhla modifikáciu Nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), proti ktorej vystúpila česká a slovenská delegácia. Ich stanovisko vyvolalo na zasadaní rade agroministrov živú diskusiu a podporili ho šéfovia rezortov viacerých štátov.

Agrorezorty v mene zbrojného priemyslu

„Zákaz by zvýšil náklady v poľovníctve. Znamenal by problém pri používaní strelných zbraní, ktoré sú medzi poľovníkmi aktuálne rozšírené v celej Európe. Komplikácie by mohli nastať napríklad v boji proti africkému moru,“ uviedol v Bruseli koncom mája slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.

Stanovisko oboch štátov vyčíta eurokomisii, že návrh nepodložila dôkladnou štúdiou porovnania vplyvu  olovnatej a bezolovnatej munície na životné prostredie a nevypracovala relevantnú analýzu vplyvu na výrobcov munície a ich infraštruktúru.

„Spoľahlivá a primeraná regulácia musí zohľadňovať širšie priemyselné, strategické a environmentálne dôsledky,“ uviedol Marek Výborný.

Dravcom olovo neškodí

Slovensko a Česko argumentujú tým, že prítomnosť olova v lovnej zveri nepredstavuje riziká pre prírodu ani biodiverzitu, nakoľko sa zvyšujú aj počty zvierat, ktoré s ním často prichádzajú do styku, napríklad havranov alebo orlov, ktoré sa živia vnútornosťami zvierat. Ďalším argumentom je ohrozenie bezpečnosti poľovníkov, keďže bezolovnatá náhrada streliva má iné balistické vlastnosti: pri náraze sa nedeformuje, viac sa odráža.

„Existuje tiež oprávnená obava, že v krátkodobom horizonte by zákaz mohol ohroziť pokračujúce úsilie o zníženie populácie kopytníkovej zveri, ktorá spôsobuje škody v lesoch i poľnohospodárskych podnikoch,“ uvádza sa v stanovisku.

Olovo a bezpečnosť

Ministri poľnohospodárstva však argumentovali predovšetkým negatívnym vplyvom na výrobcov munície, ich dodávateľské reťazce a následne aj ozbrojené sily a celkové obranné kapacity členských štátov.

„Hoci návrh vylučuje ozbrojené sily a orgány činné v trestnom konaní z rozsahu pôsobnosti, primerane nezohľadňuje dôsledky pre výrobcov munície ani stabilitu dodávateľského reťazca,“ uvádza sa v stanovisku.

Civilný a vojenský sektor podľa neho zdieľajú rovnaké technológie, stroje a suroviny a majú rovnakých subdodávateľov. Civilné použitie oloveného streliva generuje podstatnú časť príjmov výrobcov, predstavuje však aj bezpečnostnú rezervu pre obdobie konfliktov. V čase krízy sa totiž civilná výroba môže rýchlo pretransformovať na vojenský priemysel.

„To je možné len vtedy, ak sú technológie a dodávateľské reťazce v civilnej výrobe kompatibilné s vojenskou výrobou, čo by už neplatilo po nútenom prechode na bezolovnatú muníciu.“

Upozorňujú aj na negatívny vplyv na rekreačný rybolov, akvakultúru i morský rybolov. Povinné zavedenie alternatív k oloveným závažiam by viedlo k zvýšeniu cien rybárskeho vybavenia a tým aj cien rýb a rybích produktov.

Obavy vyslovili aj ďalší ministri

Stanovisko podporilo Rakúsko a Španielsko, ktoré podľa článku na portáli euractiv.com žiadali dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého by bolo používanie olovnatých brokov v poľovníctve povolené. Švédsko a Portugalsko vyzdvihlo nedostatok dostupných alternatív voči munícii na báze olova.

„Mali by sme sa zamyslieť nad možnými riešeniami skôr, než prijmeme nariadenie, ktoré spôsobí problémy,“ uviedol taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida.

Návrh podporilo iba Fínsko, pričom v Dánsku takýto zákaz už platí.

Komisárka EÚ pre životné prostredie Jessika Roswall bránila návrh EK, ktorý podľa nej vyplýva z vedeckej analýzy rizík.

„Olovo je vysoko toxické, existujú riziká pre ľudí aj zvieratá pri používaní munície a rybárskeho náčinia s obsahom tohto kovu,“ uviedla v diskusii.

Návrh v súčasnosti posudzuje komisia REACH, ktorá si vyžiada stanoviská členských štátov.

Pre prírodu toxické

Návrh EK uvádza, že olovo je vysoko toxická látka a v EÚ už platí zákaz jeho použitia v benzíne, farbivách i vodovodných potrubiach kvôli vážnym zdravotným rizikám. Jeho používanie v rybolove a poľovníctve má za následok, že sa v EÚ do životného prostredia ročne dostane 44 000 ton olova, ktoré ohrozuje voľne žijúce živočíchy, kontaminuje vodu a pôdu a predstavuje hrozbu aj pre ľudí a hospodárske zvieratá. Podľa argumentov Komisie neexistuje bezpečná hranica pre vystavenie sa olovu.

„Česko a Slovensko to považujú za vážny zásah do obranyschopnosti členských štátov. Občania EÚ nemusia chápať, prečo chcú EK a členské štáty pristúpiť k zákazu, ktorý by mohol ohroziť dodávateľské reťazce munície v čase hroziacich obchodných konfliktov, narúšania tradičných transatlantických vzťahov a vážnej bezpečnostnej krízy,“ uvádza stanovisko agroministrov.