Zadajte hľadaný výraz

AX 2019 Okrúhle stoly
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Pandorinu skrinku otvoril škandál v Poľsku

chat_bubbleKomentáre: 0 visibilityZobrazenia: 396
UniCredit Bank 2018

Na problém umiestňovania zvierat s pohybovými problémami na slovenské bitúnky poukazujú po chovateľoch dojníc aj chovatelia mäsového dobytka. Zvieratá, ktoré nie sú v 100-percentnom stave, hoci nie sú choré ani liečené, sa vraj na spracovanie nedostanú.

„Vznikajú nám straty, napríklad čo sa týka uľahnutých zvierat alebo zvierat, ktoré si zlomia nohu, pritom to nemusí byť problém ani welfare zvierat, ani zlej technológie, jednoducho sa to stane. Takéto zviera by malo ísť normálne na bitúnok, pretože jeho mäso nie je postihnuté žiadnou traumou, je požívateľné. Napriek tomu sa aktuálne musí utratiť a príde poň kafilérka. Čiže pre chovateľa je to náklad za utratenie zvieraťa aj za likvidáciu v kafilérii, kde sa platí za kilo živej váhy. Je to strata, ktorá je citeľná,“ konštatoval tajomník Zväzu chovateľov mäsového dobytka Peter Polák.

Na rovnaký problém poukázali aj chovatelia dojníc. Podľa nich je nereálne zabíjať zvieratá priamo na farme tak, ako o tom hovorí zákon.

„Keď kravička spadla napríklad v piatok poobede, treba zohnať mäsiara – a ten mäsiar kde je? Stojí priamo vo dvore a čaká, kedy ho zavolajú s nožíkom, aby to tam začal rezať? To bude šetrnejšie zaobchádzanie? Myslím si, že v praxi vôbec nefunguje to, čo funguje na papieri,“ dodal na margo problému Alexander Pastorek zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Mäsom, ktoré sa môže využiť normálne na ľudskú spotrebu, plytváme

Pracovná pozícia mäsiar pritom na Slovensku vo viacerých regiónoch patrí medzi nedostatkové profesie. Ročne podľa chovateľov môže ísť aj o desiatky tisíc zvierat, ktoré skončia v kafilérii, hoci by boli vhodné aj na spracovanie.

„Mäsom, ktoré sa môže využiť normálne na ľudskú spotrebu, plytváme. Jeden kus dobytka má váhu okolo 800 kilogramov, alebo aj viac, a zlomená noha môže byť niekde v stehne. Ak by sa aj vyrezalo krvavé mäso, bolo by to asi okolo 60 kilogramov. V súčasnom systéme, keď to aj preženiem, tri štvrtiny zvieraťa vhodného na ľudský konzum len tak vyplytváme tým, že ide do kafilérie na spálenie,“ uviedol Polák

Samotní spracovatelia mäsa poukazujú na to, že dodržujú legislatívu. Podľa nej sa zviera dostane do nákladného auta smerujúceho na bitúnok po svojich, alebo ho na farme naložia. V prípade kravy s váhou 800 kilogramov je však nakladanie nereálne. Podľa Zväzu spracovateľov mäsa otvoril Pandorinu skrinku s témou riešenia zvierat s pohybovými problémami či inými zraneniami a zdravotnými ťažkosťami nedávny škandál na poľských bitúnkoch.

Chovateľom by pomohla podpora poistného

„Na jednej strane sú chovatelia, ktorí denne musia riešiť otázku ako naložiť s chorými či zranenými zvieratami. Na druhej strane sú slovenské bitúnky, ktoré sa boja takéto zvieratá prijať, aby si nezničili dobré  meno, pretože budú označené, že umiestňujú na trh mäso z chorých zvierat,“ uvádza Zväz spracovateľov vo svojom vyhlásení.

Spracovatelia aj chovatelia by preto uvítali nielen diskusiu, ale aj konkrétne opatrenia v praxi.

„Z nášho pohľadu by pomohlo obnovenie sanitárnych bitúnkov, ktoré u nás fungovali v minulosti. Chovateľom by to istotne pomohlo, aby mohli tieto zvieratá normálne realizovať na bitúnkoch. Však predsa aj v chove veterinár vypíše sprievodnú dokumentáciu zvieraťa a veterinár na bitúnku tak zistí, čo zvieraťu je a spoločne tak posúdia, či je alebo nie je vhodné na konzum. Rovnako by chovateľom pomohla podpora poistenia základného stáda, ktorá v súčasnosti takmer nefunguje,“ uviedol Peter Polák.

Chovatelia dojníc by privítali aj lepšie dovybavenie bitúnkov o mechanizmy, ktoré zranené zvieratá ťažkej váhy dokážu odviezť. Spracovatelia mäsa rovnako volajú po obnove sanitárnych bitúnkov. Tie však u nás zanikli po vstupe do EÚ – európska legislatíva ich totiž nepozná.

ŠVPS v týchto dňoch končí svoje podrobné kontroly na bitúnkoch

„Sanitné bitúnky boli špeciálne priestorovo oddelené časti bežných bitúnkov alebo fungovali ako samostatné prevádzkarne, ktoré boli prispôsobené na zabíjanie zväčša zvierat s obmedzenou schopnosťou pohybu. Zariadenie umožňovalo potrebnú manipuláciu pri zabíjaní a vykrvení zvierat. Prijatím EÚ legislatívy v roku 2004 (hygienický balíček) musela SR aplikovať predmetnú legislatívu tiež do národnej legislatívy, ktorá prevádzkarne tohto charakteru nerieši,“ vysvetlil Daniel Hrežík z MPRV SR.

Ministerstvo pôdohospodárstva pre tento rok chystá obnovenie opatrenia refundácie časti ročného poistného, ktoré by mohlo chovateľom pomôcť pri poisťovaní základného stáda. Rovnako plánuje zaviesť príspevky na kadávery. V akej výške a kedy zatiaľ známe nie je. Štátna veterinárna a potravinová správa v týchto dňoch končí svoje podrobné kontroly na slovenských bitúnkoch, ktoré odštartovala po zverejnení podozrení, že aj u nás sa k spracovateľom dostávajú choré či mŕtve zvieratá.

„Sumarizujeme aktuálny stav v 123 bitúnkoch. Následne informácie zanalyzujeme a budeme hľadať riešenia pre ďalší postup. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa touto situáciou s vážnosťou zaoberá a bude naďalej hľadať pre prvovýrobcov prijateľné riešenia v súlade s udržaním kvalitnej a bezpečnej produkcie pod veterinárnym dohľadom,“ dodal Hrežík.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1354 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.