Poľnohospodárstvo patrí k odvetviam s najvyššou produktivitou práce. Tá rástla najrýchlejšie práve v poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe. Dnes síce poľnohospodárstvo má modernú techniku a technológie, no nemá mladých ľudí. Priemerný vek pracovníkov v prvovýrobe a potravinárstve je 47 rokov. Priemerná mzda v poľnohospodárstva je jedna z najnižších v národnom hospodárstve. Rozvoj vidieka je však spojený najmä s mladými. Aj preto sa pozornosť odborníkov zameriava predovšetkým na omladenie rezortu. Podarí sa mladých dostať na vidiek?

Publicista Ján Huba pracuje v odbornom periodiku, ktoré sa venuje poľnohospodárskej prvovýrobe. Venovali sa však aj prieskumu mladej generácie. Zisťovali záujem študentov odborných poľnohospodárskych stredných škôl a univerzít, či majú záujem zostať v agropotravinárskom rezorte.

„Prvou vecou, ktorá nám z prieskumu vyšla je celkový pohľad spoločnosti na prácu v agrosektore. A ten nie je príliš pozitívny. Vyšlo nám, že sektor ako celok nemá dobré meno. A to neraz zaváži aj pri tom, ako sa mladý človek rozhodne. Absolvent si povie: Som mladý človek, chcem pracovať v banke, chcem byť biznismenom, niekde, kde by mi nepovedali že som farmár. Na druhej strane treba pripomenúť, že nie všade sú nástupné platy také, ako by si absolvent predstavoval. Mnoho manažérov však ani nechce, aby ich niekto nahradil. Neraz sa preto udržiava systém, že vo vedúcich funkciách sú len starší a tí neraz nechcú mladých do funkcií pustiť, napriek tomu, že môžu priniesť progresívnejšie myslenie a možno aj efektívnejšiu stratégiu. Tento názor je možno pritiahnutý za vlasy, ale je niečo na tom pravdy,“ hovorí Ján Huba a pokračuje: „A pokiaľ ide o pohľad mladých na prácu takéhoto typu, tam by som to rozdelil. Sú mladí, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa gazduje. Tam je to všetko v poriadku, aj ten vzťah k štúdiu. Potom sú mladí z vidieckeho prostredia, ktorí sa hľadajú, pričom však nevylučujú prácu v agrosektore. Potom sú to mestskí mladí ľudia. Tam sú to individuality. Hovoria si chcem odísť z mesta, žiť na vidieku nejakým iným životným štýlom a chcem a začať pracovať v agrosektore. Naopak, sú najmä mestské typy, ktoré síce študujú odbory agropotravinárstva, ale nechcú na vidiek ísť,“ pripomína Huba.

Podľa predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku Bálinta Péma by jednou z ciest riešenia omladenia populácie farmárov by bolo prinášať aj ekonomické výhody pre túto skupinu podnikateľov, napríklad zlepšením úverových podmienok.

„Mladý farmár je podľa systému mladý zamestnanec či podnikateľ do 35 rokov, štatisticky je ich okolo 7% farmárov. Predsedníctvo Združenia mladých farmárov na Slovensku hľadá možnosti ako aj cez ekonomické perspektívy pritiahnuť mladých do agrobiznisu. Vytýčili sme si aj okruhy, ktoré v rámci plánovanej budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky sú pre zapojenie mladých významné. Na druhej strane zapracovávame do nich aj slovenské špecifiká, napríklad legislatívne záležitosti a rôzne podporné schémy, ktoré by sa dali využiť pre prax. Pri priamych platbách chceme pri Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013 viazať prostriedky pre národné krajiny. Návrh pri priamych platbách znie navyšovať prostriedky nad 3% viazanosti a chceme, aby maximálna hranica 25 hektárov na 5-ročné obdobie sa zvýšila na 50 hektárov. Koncentrácia pozemkov v našich krajinách to vyžaduje. Boli by sme radi, aby to nefungovalo iba pre začínajúcich farmárov, nanovo nastupujúcich, ale na klasické 5-ročné obdobie,“ hovorí Bálint Pém.

Pre obdobie rozvoja vidieka rokov 2014-20 by chceli napríklad vytvoriť aj podpornú schému praxe absolventov poľnohospodárskych škôl a tvorby pracovných miest v poľnohospodárstve. Ako sa však pozerajú na absolventov stredných a vysokých škôl ich zamestnávatelia?

„Oslovujeme vysoké a aj stredné školy, kde máme záujem naučiť mladých ľudí po skončení školy prísť do praxe. Písomne žiadame každého, aby sa zúčastnil výberového konania. Sú dva smery – deti farmárov, ktorí majú záujem a sú študenti, ktorí idú do školy aby získali titul. My chceme tých, čo to myslia vážne, aby sa zaradili do poľnohospodárskeho podniku a zužitkovali svoje učenie. Mladí farmári to nie je to čo bolo kedysi – chodenie po poliach a živočíšnej výrobe, dnes je prevádzka čistá, pracuje sa v čistom prostredí a s počítačmi a high technikou,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Agrocontract Mikuláš okres Nové Zámky Július Kurčík.

Pre zamestnávateľov je výhodou, že si môžu vyberať a prijímať absolventov presne podľa dispozície pracovného zaradenia. Pýtať sa však mladých farmárov na to, či majú dostatok príležitostí, je asi zbytočné. Tí, čo sa dali na tortúru študovať odbor, ktorý ešte na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite nepretransformovali do podoby odboru ekonomického, majú zrejme k agrosektoru skutočný vzťah. Miroslav Kubinec patrí k tým, čo jeden z takýchto odborov absolvovali. A dnes si pochvaľuje prácu v poľnohospodárskom podniku v oblasti prvovýroby.

„Hľadal som si mieste bydliska alebo v oblasti školy. Na moje prekvapenie boli voľné miesta zootechnikov, pracovníkov v živočíšnej výrobe, kde som chcel pracovať od malička. Mňa takáto práca vždy bavila, takže som vedel, že v tomto sektore chcem zostať. No každý zamestnávateľ chcel prax, a ja som bol absolvent. Ešte v čase štúdií však prišla pozvánka na seminár o budúcnosti mliečnej prvovýroby. Bol na mliečnej farme v okrese Nové Zámky. A tam odznela informácia, že farma prijíma aj mladých, ktorých by mohla zaškoliť. Dal som si prihlášku, a dnes už úspešne pracujem v pozícii zootechnika. Moji spolužiaci sú však tiež takí, že by chceli pracovať v tomto odvetví, no nie vždy to ide. Skočili sme asi tridsiati, no nie každý má v mieste svojho bydliska také možnosti ako som mal ja. Jednoducho je veľkou devízou mať dobrý podnik a ešte aj voľnú pracovnú pozíciu, v ktorej chceme robiť.“

Druhý z oslovených – Samel Halmo na svoju vytúženú prácu ešte len čaká, aj keď vo „svojom“ podniku je už zamestnaný.

„Študujem na SPU v Nitre výživu a ochranu rastlín. Aj keď tento rok končím, pracujem ako pomocný agronóm na PPD Prašice-Jacovce v okrese Topoľčany. Pochádzam z tohto regiónu a vzťah k týmto aktivitám som dostal už doma. Moja mama pracuje na spomínanom družstve a ja vypomáham na tomto podniku už od osemnástich rokov. Pokiaľ ide o uplatnenie, v našom odbore na SPU sme deviati, prácu už teraz máme piati. Myslím, že je to tým, či absolvent chce pracovať v odbore a či má možnosti. Viem, že nielen uchádzač z východu ide pracovať niekde na západ Slovenska, ale je to neraz aj opačne. Aj keď platy v našom odvetví nemáme privysoké, pre mňa je dôležité, že mám k tomuto odvetviu vzťah, veď pracujem so živým materiálom. A tam je pridaná hodnota“ hovorí Samuel Halmo.