Takmer pred troma rokmi Európska komisia predstavila návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie, vrátane nariadenia o strategických plánoch, ktoré zahŕňa priame platby, intervencie spoločnej organizácie trhu a rozvoja vidieka. Momentálne k reforme prebiehajú trialógy, v rámci ktorých sa niektoré pohľady už podarilo zosúladiť a pri iných sa konsenzus ešte hľadá.

Rozpočet

„Do prípravy SPP zasiahli voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnili v máji 2019. Na jednej strane sa tak rokovania mierne zdržali, ale Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá je tvorená z agroministrov jednotlivých členských štátov, rokovala po celý čas a mohla si tak ujasňovať svoje stanoviská,“ povedal Ján Baršváry, riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

Vlani v júli prijala Európska rada, kde sa stretávajú lídri krajín EÚ, závery o viacročnom finančnom rámci na roky 2021-2027. Schválenie európskeho rozpočtu má zásadný vplyv na SPP, ktorá je dlhodobo najväčšou európskou politikou.

„Tu sme sa dozvedeli, že európske poľnohospodárstvo bude podporené ďalším dodatočným nástrojom Next Generation EU a to vo výške 7,5 miliardy eur. Dôjde tak k posilneniu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), ktorý naši poľnohospodári vnímajú cez projektové podpory. Aj vďaka tomu prichádzajú na Slovensko na roky 2021 a 2022 dodatočné prostriedky do Programu rozvoja vidieka vo výške 163 miliónov eur,“ vysvetľuje Ján Baršváry.

V novembri začal trialóg

Ministri pôdohospodárstva členských štátov sa 21. októbra 2020 dohodli na všeobecnom prístupe k reforme SPP. To znamená, že si vyjasnili svoje pozície a poskytli mandát na rokovanie predsedníctvu. O dva dni neskôr ukončil hlasovanie o svojej pozícii aj Európsky parlament.

V novembri boli rokovania s Európskym parlamentom o troch nariadeniach k reforme SPP zahájené rozsiahlym trialógom. To znamená spoločné rokovania Európskej komisie, ktorá predložila návrh reformy, Rady, ktorú zastupujú agroministri a Európskeho parlamentu, ktorý vznikol po voľbách v máji 2019.

„Od novembra sa uskutočnilo sedem takýchto trialógov. Niektoré témy sa podarilo dohodnúť a v niektorých vyplynuli rozdielne postoje medzi Radou a Európskym parlamentom,“ informuje Ján Baršváry.

Ako príklad uvádza, že dohodnuté sú niektoré ustanovenia o priamych platbách, napríklad minimálne požiadavky na ich čerpanie. Podarilo sa posunúť aj preskúmanie výkonnosti strategických plánov, ktoré Komisia žiadala kontrolovať ročne, ale nakoniec došlo k predbežnej dohode na dvojročnej periodicite vyhodnocovania dosiahnutých cieľov.

Rozdielne pohľady

Odlišná pozícia medzi účastníkmi trialógu je pri téme aktívneho poľnohospodára.

„Rada presadzuje koncept dobrovoľného aktívneho poľnohospodára, zatiaľ čo Európsky parlament a Komisia, požadujú jeho povinné uplatňovanie,“ informuje Ján Baršváry.

Ten pravidelne sleduje posun v rokovaniach pri téme reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ostatné rokovanie s členmi európskych farmárskych organizácií COPA – COGECA absolvoval minulú stredu (17.3.2021).

Stropovanie

„Témou, kde sa zhoda získava len ťažko, je aj stropovanie alebo degresivita platieb. Pozície jednotlivých účastníkov trialógu sa líšia najmä v otázke, či zníženie platieb bude dobrovoľné ako požaduje Rada, alebo povinné, ako požaduje Európsky parlament a navrhuje Komisia. Ďalšie rozdiely sa týkajú rozsahu pôsobnosti. Rada presadzuje stropovanie, či degresivitu len pri BISS (terajší SAPS), ale Európsky parlament a Komisia požaduje rozšírenie na všetky priame platby,“ hovorí šéf odboru poľnohospodárstva a služieb na SPPK.

V prípade, že by sa inštitúcie priklonili k návrhu Parlamentu, stropovanie by sa dotklo aj ekoschém.  Tie budú musieť poľnohospodári spĺňať, ak si chcú zachovať aktuálnu výšku priamych platieb pozostávajúcu z jednotnej platby na plochu a greeningu.

„Forma ekoschém by mala byť v kompetencii členského štátu. Európska komisia by mala dávať len určité odporúčania,“ povedal Ján Baršváry.

Neujasnený postoj je aj k redistributívnej platbe, keď ministri zastúpení Radou chcú dať členským štátom možnosť voľby pri rozhodovaní o jej zavedení, ale Európsky parlament požaduje jednotlivé štáty zaviazať k jej využívaniu. Tak to navrhla aj Komisia. Rozhoduje sa aj o minimálnom podiele rozpočtu I. piliera vyčlenenom na ekoschémy, kde Rada navrhuje 20-percent a Európsky parlament 30-percent.

„Názory sa líšia aj v minimálnej výške pridelenej mladým poľnohospodárom. Európsky parlament požaduje minimálne 4-percentá priamych platieb v porovnaní s 2-percentami navrhnutými Komisiou a podporenými Radou. Vyžaduje sa ďalšie rozhodnutie o tom, či by sa tieto prostriedky mali použiť iba v rámci I. piliera, ako to požaduje Európsky parlament, alebo v rámci oboch pilierov, ako to požaduje Rada a Komisia,“ hovorí Ján Baršváry.

Ujasnenie pozícií je dôležité pre strategické plány

COPA a COGECA vyzve agroministrov, aby si na nasledujúcom zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo vymenili názory na zostávajúce otázky s cieľom poskytnúť predsedníctvu usmernenie pre nadchádzajúce trialógy. Budú vyzvaní, aby sa zamerali najmä na problematiku aktívneho poľnohospodára, stropovanie, degresivitu, redistributívnu platbu alebo vnútornú konvergenciu.

„Odpovede na tieto otázky sú zásadné pre tvorbu strategických plánov. V členských štátoch sa pripravujú bez toho, aby sme poznali, akým spôsobom budú v nariadení upravené. Bez skorého vyjasnenia pozícií nevedia členské štáty pripraviť jednotlivé intervencie k svojim strategickým plánom,“ hovorí Ján Baršváry.

Ďalší trialóg sa uskutoční už tento piatok (26.3.2021). Portugalské predsedníctvo má záujem dosiahnuť konečné rozhodnutie k reforme SPP do konca mája 2021. Posledné slovo však budú mať premiéri členských štátov.

„Z tohto dôvodu si myslím, že ak je schválenie reformy SPP na predsedoch vlád členských štátov, tak sa v rámci riešenia nezhôd v rámci trialógu uprednostnia skôr postoje Rady, ktorá zastupuje ministrov, ako Európskeho parlamentu,“ uzatvára J. Baršváry.