Podpora poľnohospodárstva najmä z európskeho rozpočtu alebo výraznejšie využitie národných zdrojov zacielených na motiváciu poľnohospodárov k nárastu plôch zeleniny, ovocia alebo stád hospodárskych zvierat. Ani v tejto jednoduchej otázke, zdá sa, nenašli šéf agrorezortu a najvyšší zástupca poľnohospodárov, úplný konsenzus. Ján Mičovský diskutoval v pondelok s Emilom Machom a ďalšími panelistami na podujatí, ktoré zorganizoval webový portál euraktiv.sk.

Minister vidí problém v dorovnaní priamych platieb

Už dnes je známe, že programové obdobie bude odložené minimálne o rok. Na tvorbu Strategického plánu určeného pre Slovensko tak bude mať nové vedenie agrorezortu viac času.

„Som presvedčený, že prechodné obdobie bude ešte dlhšie. Envirovýbor Európskeho parlamentu odstúpil od rokovania s agrovýroborom. Ak sa predsedovia vlád nedohodnú na novom viacročnom finančnom rámci do októbra 2020, tak považujem za veľmi reálne, že nová spoločná poľnohospodárska politika vstúpi do platnosti až 1. januára 2023. V tejto súvislosti by bolo vhodné sa sústrediť na vyjednávanie dobrých podmienok v Bruseli a na kvalitnú prípravu SPP v druhom polroku 2020 a počas roka 2021,“ myslí si Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Minister pôdohospodárstva súhlasí a ako jeden z hlavných problémov návrhu novej agrárnej politiky uvádza, že vyrovnanie podpôr medzi západnou a východnou častou Európskej únie sa stále odkladá.

„Tento cieľ mal byť dávno splnený. Dnes to vyzerá, že ani rok 2027 nebude rokom vyrovnaných priamych platieb,“ hovorí Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podľa šéfa agrorezortu a aj predsedu Komory boli v minulosti do poľnohospodárstva vyplatené miliardy eur, ktoré neboli vždy využité efektívne. Obaja hovoria, že v novom programovacom období má byť systém orientovaný na výrobu.

„Tých možností v I. a II. pilieri je veľmi veľa. Žiadna bitka medzi malými, stredným alebo veľkými nie je. Chceme z našich polí dostať konkrétnu produkciu. Určite nebudeme niekomu zakazovať niečo produkovať, ale podporovať budeme to, čo chceme mať na stole,“ informuje Ján Mičovský.

Hrany sa obrúsili

Zmena rétoriky rezortného ministerstva nastala po čase nekomunikácie k programovému vyhláseniu vlády, po niekoľkotýždňovom nerokovaní s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv a vyvrcholila zámerom presúvať prostriedky z I. do II. piliera SPP už v tomto roku. Práve tento moment a aktívna mobilizácia členov SPPK akoby stála za novou históriou vzťahov medzi najväčšou samosprávnou organizáciou roľníkov a rezortným ministerstvom. Najskôr došlo k rokovaniu vedenia agroministerstva s predstavenstvom SPPK a neskôr aj k vystúpeniu viacerých vysokých štátnych úradníkov na zasadnutí predsedov a riaditeľov Regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr, ktoré sa konalo na Považí.

„Vítame zmenu tejto rétoriky, ktorú v posledných týždňoch zažívame,“ okomentoval obrusovanie hrán Emil Macho.

K téme sa vyjadril aj šéf agrorezortu, keď akoby na ospravedlnenie prvých krokov v rezorte uviedol, že „možno človek musí niekedy aj vedieť, kde je tá skutočná váha reprezentantov“.

Emil Macho verí, že spoločná diskusia s agrorezortom prinesie aj odpoveď na otázku, ako využiť ekoschémy na podporu produkcie.  Možnosťou je podľa jeho slov napríklad aj podpora zlepšenia vlastností pôdy cez živočíšnu výrobu.

„Ekoschémy môžu byť výborným nástrojom ako podporiť produkciu,“ myslí si Emil Macho.

Rezortný minister súhlasí a hovorí o potrebe viazať prostriedky z prvého piliera na produkciu.

Potravinári sa v intervenčnej stratégii Strategického plánu nenašli

„Je tu obava, aby sa tá produkcia nestala produkciou pre produkciu, veľmi dôležitá je koncovka a pri nej vidíme obrovský dlh voči potravinárom,“ hovorí J. Mičovský.

Prostredníctvom Jany Venhartovej, riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska sa zdá, že tento investičný dlh je aj napočítaný. Potravinári  hovoria, že v najbližších piatich až siedmych rokoch by mala do potravinárstva pritiecť asi miliarda eur.

„Potravinárstvo je dôležitá bodka aby sme dosiahli potravinovú sebestačnosť. Máme vynikajúcu možnosť nastaviť pravidlá tak, aby došlo k podpore spracovania potravín. To je v Európskej únii väčším odvetvím ako je automobilový priemysel. Pokiaľ v posledných týždňoch sme však videli, že automobilky vedia prerušiť výrobu, tak pri potravinároch je to nemožné. Potravinári si nemohli dovoliť nechať doma zamestnancov,“ hovorí Jana Venhartová.

Tá pripomína, že je veľmi dôležité vstúpiť aj už do vypracovaných intervenčných stratégií Strategického plánu, kde sa samotní potravinári nenašli.

„To čo sa doteraz pripravilo je potrebné, aby prešlo zásadnou revíziou a bol podporený potravinársky priemysel,“ hovorí Jana Venhartová.

Európske alebo národné zdroje?

Europoslanec Michal Wiezik, ktorý v Európskom parlamente zastupuje stranu Spolu cez telemost z Bruselu informoval, že Slovensko veľmi lipne na pomoci z Európskej únie.

Jednotlivé členské štáty pritom do spoločného európskeho mešca prispievajú len jedným percentom HDP. Podpora samotného poľnohospodárstva tvorí najväčšiu časť výdavkov európskeho rozpočtu a to približne 40-percent. Celková podpora agrosektora je tak približne 0,4 percenta priemeru HDP európskych krajín.

„Nemyslím si, že celé poľnohospodárstvo má stáť na európskych prostriedkoch, ktoré nie sú tak veľké. Je potrebné riešiť podporu cez národné politiky a tie skombinovať s európskou politikou. Zásadná zodpovednosť je na pleciach národných rád,“ hovorí Michal Wiezik.

S týmto vyjadrením len čiastočne súhlasí rezortný minister Mičovský.

„Sedem miliárd z európskych fondov do poľnohospodárstva je veľká finančná sila a ťažko sa mi súhlasí s tým, že to nie je rozhodujúci parameter. Vnímam európske zdroje ako rozhodujúce a tie unikli aj smerom, že sme nedokázali podporiť iniciatívnych ľudí,“ myslí si Ján  Mičovský.

Emil Macho apeluje, že rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín sa neustále zväčšuje. Aj vďaka dlhým diskusiám o Spoločnej poľnohospodárskej politike do ktorej zasiahli či už pred rokom zmeny v európskom parlamente alebo v ostatných týždňoch pandémia Covid-19 sa zdá, že cieľ v prijatí spravodlivej SPP je stále v nedohľadne. Podľa Emila Macha by sme mali práve v tomto období podporovať naštartovanie produkcie cez národné zdroje.

„Bez štátnej pomoci a razantnej intervencie štátu pri podpore komodít, v ktorých chceme byť sebestační to nedosiahneme,“ hovorí Emil Macho.

Aká výška je štátnej pomoci?

Minister Mičovský si myslí, že je potrebné vnímať trendy a tie sú v prospech štátnej  pomoci dobré.

„Za Jahnátka dosiahla štátna pomoc dva milióny eur, teraz hovoríme o 55 až 62 miliónov eur,“ informuje Ján Mičovský.

Z jeho vyjadrenia však nie je jasné, či hovoríme o štátnej pomoci už za tento rok. Štátny rozpočet pre rok 2020 podľa vtedajšieho ministra financií Kamenického uvádzal, že prostriedky vyčlenené pre agropotravinársky sektor sú vo výške 81 miliónov eur.

V kapitole agrorezortu bolo vyčlenených 30 miliónov eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov a štátnu pomoc milión eur. Vtedajší minister financií v októbri 2019 hovoril o ďalšej podpore poľnohospodárstva vo výške 25 miliónov eur, ktorá je v kapitole na tovary a služby a ďalších 25 miliónov eur v kapitole všeobecnej pokladničnej správy.

„Schémy štátnej pomoci by mali byť nastavené najmenej v objeme 100 miliónov eur. Vtedy dokážeme nasmerovať prostriedky do sektorov, kde máme najväčšie problémy so sebestačnosťou,“ uzatvára Emil Macho.