Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Matečná: Zvažujeme zakúpenie prístroja v prospech slovenského vinohradníctva

chat_bubbleKomentáre: 0 visibilityZobrazenia: 279
UniCredit Bank 2018
Agrall 2019-09-08 Deň poľa Sokolce

Úroda viniča v tomto roku určite nepresiahne rekordnú vlaňajšiu úrodu. Napriek tomu sa ukazuje pomerne dobre.

„Možno povedať, že úroda bude priemerná, podľa odhadov o asi 10 až 15-percent nižšia ako minulý rok, podľa odrody a lokality,“ skonštatoval Miloš Ševčík z Vinárskych závodov v Topoľčiankach.

Pomerne dobre vyzerá podľa vinárov a vinohradníkov aj kvalita.

„Hubové choroby nás netlačili, teraz popršalo, ale to už ochránime. Vyzerá, že bude veľmi dobrý ročník a dobrá cukornatosť. Nebude to tak skoro, ako vlani, ale aj to je dobre, pretože vlani sme na to neboli pripravení a preto je dobré, keď to pôjde štandardne a okolo 15.augusta budú prvé burčiaky,“ dodal Štefan Ailer, zakladajúci člen Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Aj napriek tomu je ale sezóna pre mnohých vinohradníkov ťažká. Príčinou je nezáujem o slovenské hrozno.

„Vzniká tu nadbytok hrozna. Nie je dopyt po slovenskom hrozne a ak je dopyt, tak je to pod výrobné náklady. Toto je veľký vinohradnícky problém a tento rok to bude kulminovať. Niektorí výrobcovia hrozna, ktorí nemajú svoje spracovanie, nemajú ešte aj na 100-hektároch vôbec žiadny odbyt alebo je pod cenu, a to je vážny problém,“ dodal Ailer.

Pestovatelia s ťažkosťami bojovali aj v roku 2018.

„Situácia v slovenskom vinohradníctve bola už vlani pomerne zložitá, lebo bola mierne vyššia úroda ako bežný priemer. Takže bolo dosť zložité to všetko spracovať. Už vlani hrozilo, že 50-vagónov hrozna nám zostane na koreni a zhnije. Nakoniec sa to dokázalo nejakým spôsobom upratať, odberateľ sa zľutoval, ale zobral to za takú cenu, že samotná oberačka bola drahšia. V tomto roku obvolávam všetkých veľkých odberateľov, ale sú zdržanliví,“ uviedol predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska vidí problém najmä v dovoze zo zahraničia. Odtiaľ k nám prúdi nielen hrozno, ale aj spracované sudové víno, a to za lacnejší peniaz, ako ho dokážu dorobiť naši producenti.

„Je tu vážne podozrenie na nekontrolovaný dovoz hrozna a vína v obrovských cisternách zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku len plní do fliaš. Niektorí nepoctiví vinári ho predávajú ako slovenskú produkciu. Za etiketou sľubujúcou domáci pôvod a teda vysokú kvalitu, sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska alebo Moldavska. Signály z trhu sú také, že takéto praktiky z roka na rok pribúdajú. Tomu vážne nedokážeme konkurovať,“ vysvetlil Miroslav Fondrk, predseda Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Dovoz z krajín Európskej únie na otvorenom európskom trhu zakázať nemôžeme. Podľa názorov z viacerých strán by však bolo dobré dovezené lacné vína aspoň odlišovať od skutočne slovenských.

Špeciálny prístroj dokáže rozoznať pôvod vín

„Vieme, akú máme výmeru vinohradov a aká je spotreba. Slovensko dokáže pokryť spotrebu asi na 50 až 60-percent, takže na 40-percent sme odkázaní na dovoz zo zahraničia. Teda nemožno povedať, že by sa Slovensko dokázalo zaobísť bez dovozu vín. Požiadavka trhu je aj na niektoré lacnejšie vína, a tie producenti nevedia vyrobiť zo slovenského hrozna. Ale myslím si, že ľudia by mali vedieť, čo pijú. Takže by sa mohli rozdeliť kategórie napríklad na dovozové víno, ktoré by stálo trebárs 2-eurá na liter, a potom slovenské vína, ktoré by boli za 3-4 eurá a viac. Aby ten človek vedel, čo pije a kedy pije to slovenské,“ dodal Ševčík z vinárstva v Topoľčiankach.

Podobnú situáciu pred časom riešilo aj susedné Česko. To sa ju rozhodlo riešiť zakúpením špeciálneho prístroja – nukleárneho spektrofotometra, ktorý dokáže rozoznať pôvod vín. Aj podľa nášho ministerstva pôdohospodárstva to tamojším pestovateľom pomohlo.

„Prístrojom vedia detekovať geografický pôvod, obsahy pridaných látok, pridaného cukru, alebo pridanú vodu do vína. Týmto kontrolám prispôsobili aj legislatívu tak, že ten, kto dováža sudové víno, je do 10-dní povinný nahlásiť to ÚKSUP-u . Inšpekcia príde a skontroluje pôvod vína. Sudové víno môže predávať len ten, kto ho doviezol a nemôže ho ďalej aplikovať. Od roku 2017 sa situácia českých vinohradníkov zlepšila,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná.

Susedným Českom sa možno bude inšpirovať aj Slovensko.

„Dohodli sme sa s vinármi a vinohradníkmi, že v septembri sa stretneme v Brne, teda tam, kde má česká inšpekcia toto zariadenie. Pozrieme si prezentáciu aj výsledky. Prístroj stojí dosť veľa peňazí, ale naozaj, do 2-3 rokov česká strana potvrdila návratnosť. Vždy je to samozrejme otázka peňazí, financovania a rokovaní, nás ešte čakajú aj rokovania o budúcoročnom rozpočte,“ odpovedala ministerka na otázku, či Slovensko prístroj zakúpi.

Na Slovensku sa aktuálne vinič pestuje asi na 9-tisíc hektároch pôdy. Problémový je výnos z hektára, ktorý je v mnohých lokalitách nižší ako v južných krajinách, kde tak vedia vinič dopestovať lacnejšie. Nižšie výnosy sú aj v starších viniciach. Vinohradníci však bojujú s problémom ťažkého vysádzania nových viníc, a to najmä pre nevysporiadané pozemky.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1368 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.