Mať tak vlastný kombajn
Najskôr chcel byť farárom, ale odradil ho celibát. Potom kardiochirurg, ale toto rozhodnutie bolo motivované najmä tým, že sa dozvedel, koľko taký lekár špecialista zarába. Reálne ho to ale ťahalo k poľnohospodárstvu. Ako chalan z dediny sa od detstva motal na poli okolo traktoristov. Dnes študuje na Strednej odbornej škole Veterinárnej v Nitre a súčasne brigáduje na farme pri Nitre. Prečo nás Kristián Randár zaujal? Minulý týždeň sa zúčastnil súťaže NAJ agro dievča a chlapec, ktorú už roky organizuje vydavateľstvo Slovenský chov.
Hodiť do vody a plávať
„Finálového dňa v Nitre sa zúčastnilo dovedna 40 študentov stredných odborných škôl zameraných na poľnohospodárstvo z celého Slovenska. Ako hovorí motto našej súťaže, cieľom je snúbiť múdrosť a krásu s láskou k dorábaniu chleba,“ hovorí Ján Huba, organizátor súťaže a aj jej moderátor.
Študenti počas finálového dňa odpovedali často na neľahké otázky Jána Hubu, ktorému tento rok sekundovala aj minuloročná víťazka súťaže Karolína Pandulová. Tá moderovala aj vlaňajší deň Mladého farmára, ktorý sa uskutočnil na Orave.
„Na Slovensku máme do desať väčších agrárnych samospráv a nikomu doteraz nenapadlo využiť našich víťazov súťaže napríklad k moderovaniu. Až od Milana Jurkyho, zo Združenia mladých farmárov, som dostal takúto požiadavku. Karolína tak vítala europoslancov a rezortných predstaviteľov a tým bola hodená do vody. Zvládla to. A to je aj našou myšlienkou. Čo najviac priblížiť študentov zo škôl nášmu poľnohospodárstvu,“ hovorí Ján Huba.
Popri škole brigáda
Tí najvýrečnejší súťažiaci majú zväčša už dnes reálny dotyk s praxou. Niektorí cez rodičov a iní si postupne prerážajú cestičku svojho pôsobenia v agrorezorte sami. Taký je aj príbeh Kristiána Randára, ktorý pochádza z východného Slovenska. Len pred niekoľkými rokmi sa s rodičmi prisťahovali pri Nitru, čo sa mu náramne hodilo. Ako sám hovorí, kde inde sa venovať poľnohospodárstvu, ako tu.
„V škole som skončil o trinástej a už pred školou ma čakal majiteľ farmy. Gro mojej práce bolo starať sa o chod bioplynovej stanice, ako vývoz digestátu, dovážanie krmovín. Samozrejme, zapojil som sa aj do prípravy siláže, aj do žatvy,“ vymenúva Kristián.
Ten dnes brigáduje u iného poľnohospodára. Keďže ide o menšie hospodárstvo, tu je jeho pôsobnosť širšia. Vypomáha práve tam, kde to charakter výroby vyžaduje. To mu vyhovuje, lebo sa veľa naučí. Do budúcnosti by chcel tiež hospodáriť na svojom.
Leto s otcom v kombajne
Ďalší súťažiaci Daniel Bálint zo Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Leviciach našiel zaľúbenie v kombajnoch. Jeho otec pracuje v poľnohospodárskom podniku a on s ním strávil v kombajne už piate leto.
„Počas žatvy pracujem na kombajne, ale brigádujem aj počas školy v Agro – Medveckom. Tento rok som bol kosiť cez leto u jedného súkromníka, ktorý má v prevádzke 11 kombajnov. Aj mojim snom je raz založiť si vlastný podnik služieb,“ hovorí Daniel Bálint.
A priblížiť sa k tomuto snu bude možno môcť už toto leto. Je štvrták, ktorý na škole pomaly končí a v mysli sa stále zahráva s tým, ako si zabezpečiť vlastný kombajn. Živo opisuje možnosti, ktoré ho môžu k vysnívanému stroju dostať. Samozrejme, postaviť sa po škole na vlastné nohy a hneď v špecializovanom a drahom stroji je lákavé. Podnikanie v službách je ale aj veľmi vrtkavé. Ak pred vyše desiatimi rokmi sme aj na stránkach portálu písali, že zožatie jedného hektáru obilnín vyjde na 1500 korún, tak dnes uvádzame, že je to stále tých istých päťdesiat eur. Zdá sa ale, že Daniel je rozhodnutý a v hlave to má dobre spočítané.
Rozvíjať predaj z dvora
Z dievčat vynikla Lillia Tóthová, ktorej otec hospodári v okrese Lučenec. Školu si vybrala až v Banskej Bystrici a zaujala ju najmä tým, ako známu SOŠ pod Bánošom vedie jej dlhoročný riaditeľ Pavel Filo.
„Naša škola má široký záber a to sa mi páči. Včelárstvo, všetko o poľnohospodárstve, sokoliarstvo ale aj kone. Mňa najviac zaujíma chov hospodárskych zvierat a svoju budúcnosť vidím na farme, ktorú založil môj otec. Chcem ju rozvíjať aj ďalej,“ hovorí Lillia.
V Čakanovciach pri Lučenci hospodária na 120 hektároch pôdy, z toho je 50 hektárov lesa. A živočíšnu výrobu majú veru pestrú. Od výroby mlieka, cez chov ošípaných až po hydinu.
„Sliepok máme napríklad do 400 a vajíčka, ale aj ostatné komodity dodávame do obchodov, alebo do iných prevádzok,“ hovorí študentka SOŠ z Banskej Bystrice.
Víťazov sa ešte len dozvieme
Prehliadka študentov z celého Slovenska vždy trvá do neskorých poobedných hodín. Za odvahu vystúpiť pred svojich rovesníkov, ale aj porotu, patrí všetkým zúčastneným uznanie. Do budúcnosti snáď len jedna pripomienka. Spájať študentov z odborov kynológia, alebo záhradný dizajn s tými, ktorí sa už dnes reálne dotkli poľnohospodárstva nie je šťastné.
Neraz študenti z nepoľnohospodárskych odborov pri odpovediach na otázky moderátorov neprejavili žiadny záujem pokračovať v agrosektore a viac ich láka napríklad práca v Policajnom zbore alebo kvetinárstve. Je šťastím, že oproti tým s poľnohospodárskymi úmyslami ich bola menšina. Do budúcnosti by užší výber študentov finálového dňa uľahčil prácu moderátorom aj porote, ktorí by mohli svoj čas venovať tým, ktorí vidia svoju budúcnosť pri dorábaní chleba.
Kto vyhral aktuálny ročník súťaže NAJ agro dievča a chlapec sa široká agrárna verejnosť dozvie až počas konania pravidelnej konferencie Agrobiznis, ktorá sa uskutoční 25. marca 2020.