Margita Štefániková: Zatiaľ nás návrh Strategického plánu a Intervenčnej stratégie nepresvedčil
Stavy dojníc aj počet agropodnikov, ktoré sa ich chovu venujú, aj v uplynulom roku klesol. Sebestačnosť v produkcii surového kravského mlieka dosahuje len asi 78 percent, a návrhy na nastavenie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky zatiaľ nenapovedajú, že by sa stav mohol zlepšiť. Situáciu v agrosektore zhodnotila riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
Tohtoročná strata sektora 35 miliónov eur
Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva?
Rok 2021 bol pre sektor poľnohospodárstva ďalším zložitým rokom. Jeho fungovanie bolo ovplyvnené hlavne pandémiou COVID 19 a enormným nárastom výrobných nákladov. Čo sa týka pandémie, podniky sa po minuloročných skúsenostiach čiastočne vysporiadali s otázkami materiálno-technického zabezpečenia, napríklad odpadli problémy so zriaďovaním karanténnych centier, zháňaním dezinfekčných prostriedkov a ochranných pomôcok. Na druhej strane však pribudli personálne problémy. Tohtoročná pandémia totiž zasiahla pracovníkov vo väčšom rozsahu, ako tá minuloročná. V tomto smere treba vysoko pozitívne hodnotiť najmä postoj podnikov, ktoré v záujme zabezpečenia zdravia pracovníkov a zabránenia šíreniu koronavírusu na pracoviskách, pristúpili z vlastnej iniciatívy k testovaniu zamestnancov či k zakúpeniu zariadení na dezinfekciu priestorov. Urobili to aj napriek tomu, že im štát tieto náklady nekompenzoval. Je veľmi smutné, že v čase, keď sa celý svet snaží zachrániť a kompenzovať dopady pandémie, náš štát akosi pozabudol na poľnohospodárov – na tých, ktorí svojou každodennou prácou zabezpečujú pre národ potraviny.
Pandémia bola jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvnili rok 2021, ale isto nie jediným…
Mimoriadne negatívnym javom, ktorý sa rozvinul počas roka 2021 v tieni pandémie, bol obrovský nárast výrobných nákladov. Cenové nožnice sa hlavne v druhom polroku extrémne roztvorili a enormný nárast vstupov, hlavne nárast cien rastlinných komodít a krmív nakupovaných na zahraničných trhoch spôsobili prvovýrobcom mlieka vysoké straty. Analýzy ukazujú, že celková tohtoročná strata v sektore činí takmer 35 miliónov eur. No a o tom, že téma rastu nákladov bude aj horúcou témou budúceho roka nás presviedča aj avizovaný nárast cien energií, pohonných hmôt a ďalších vstupov.
Stavy dojníc poklesli o 4 tisíc kusov
V oblasti prvovýroby mlieka už Slovensko tiež nie je sebestačné, počty chovateľov aj dojníc klesajú – aký bol v tomto smere posledný rok?
Aj v roku 2021 pokračoval smutný trend poklesu stavov dojníc aj počtov prvovýrobcov mlieka. Stavy dojníc klesli o ďalších vyše 4 000 kusov, čo predstavuje 4 percentá. Zostáva nám hodnotiť, že nám na Slovensku zostalo už len zhruba 116 000 dojníc. Vysoké straty a neisté podnikateľské prostredie spôsobili ukončenie chovov dojníc a výroby mlieka v ďalších 15 podnikoch, čo sú ďalšie 4 percentá. Tak už na trhu máme len 366 podnikov prvovýroby mlieka a treba otvorene povedať, že sú to tí, ktorí najdlhšie vydržali prevádzkovať výrobu mlieka na úkor rastlinnej výroby. Ale je potrebné aj uznať, že ani toto sa nedá robiť dlhé roky, lebo sú to podnikateľské subjekty a nie charitatívne spoločnosti.
Pokles stavov je u nás dlhodobý. Rastie aj tempo tohto poklesu?
Tempo poklesu počtov podnikov prvovýroby sa zrýchľuje najmä teraz, pri súčasnom veľkom nepomere rastlinných a živočíšnych komodít. Viacerí sa už rozhodli, niektorí sa ešte stále rozhodujú, či ísť jednoduchšou cestou rastlinnej výroby vedúcej k zisku, alebo pokračovať po tŕnistej ceste živočíšnej výroby, resp. chovu dojníc, vedúcej k vysokým stratám. Je viac než jasné, že bez mimoriadnej podpory zo strany štátu, dobre nastavených podmienok na najbližšie obdobie a zvýšenia nákupných cien mlieka zo strany spracovateľov mlieka sa po tej druhej ceste naozaj veľa podnikov nevyberie.
Minimálne 500 eur na dojnicu z I. a II. piliera SPP
V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ako sme na tom?
Ak tento ukazovateľ hodnotíme cez dodávky mlieka, dosahujeme už len 78 – percentnú sebestačnosť. Čisto hypoteticky: sektor prvovýroby mlieka by v čase mimoriadnych udalostí a pozastavenia dovozu – nevedel pokryť domácu spotrebu mlieka, a to nás neteší. Tento neúnosný stav speje do veľmi nebezpečného bodu, ktorý ohrozuje nielen výrobu mlieka a s tým súvisiacu potravinovú bezpečnosť Slovenska, ale sekundárne ohrozuje cez úrodnosť pôdy aj rastlinné komodity.
Hoci bol z vášho pohľadu rok 2021 ťažký, nastali nejaké zmeny či opatrenia, ktoré možno hodnotiť ako pozitívne?
Za správny a pozitívny krok považujem zmeny vo vedení rezortného ministerstva a ochotu komunikovať a vniesť systém do riešenia problémov. Náš zväz aktívne komunikuje so súčasným vedením rezortu a predložili sme na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR tri požiadavky. Prvou je mimoriadna podpora sektora prvovýroby mlieka vo výške 35 miliónov eur, druhou je navýšenie štátnej pomoci od roku 2022 a treťou požiadavkou je, aby podpora v rámci I. a II. piliera SPP v novom programovom období 2023-2027 dosiahla objem minimálne 500 eur na dojnicu. Veríme, že hlas prvovýrobcov mlieka bude vyslyšaný a požadovaná pomoc prispeje k stabilizácii sektora výroby mlieka, k udržaniu pôdnej úrodnosti a k udržaniu zamestnanosti na vidieku.
Nepodarilo sa presadiť vyššiu štátnu pomoc vo forme tzv. Zelenej nafty
Nastali nejaké legislatívne zmeny, ktoré z vášho pohľadu odvetviu pomohli a ako?
Určite v tomto čase rastúcich nákladov čiastočne pomohol mierny nárast sadzieb priamych platieb a welféru v rámci zvýšenia ustajňovacieho priestoru pre kravy.
Ktoré kroky z vášho pohľadu naopak neboli správne a prospešné pre sektor?
Za nesprávnu považujem komunikáciu minulého rezortného vedenia, ktorá v očiach verejnosti postavila poľnohospodárov do zlého svetla. Zbytočné napätie a emócie sa vnášali tiež medzi malých, veľkých, východných, západných, severných, južných a iných poľnohospodárov. Myslím si, že poľnohospodári si najmä v súčasnosti zaslúžia viac spoločenskej úcty, ako tej, ktorá sa im dostáva.
Sú nejaké očakávania, ktoré sa nenaplnili v uplynulom roku?
Nepodarilo sa nám presadiť vyššiu štátnu pomoc vo forme tzv. Zelenej nafty. Už dva roky sa snažíme analýzami z praxe a argumentami presvedčiť zodpovedných, že normatívy spotreby sú podhodnotené a je potrebné ich navýšiť. V reči čísiel to znamená požadované navýšenie normatívov na 196 litrov na kravu, 49 litrov na teľa a 101 litrov na jalovicu.
Od roku 2004 klesol počet dojníc o 40 percent
Aké sú očakávania pre rok 2022?
Veríme, že sa nám podarí presadiť požiadavky, ktoré sme zadefinovali tento rok, t. j. dosiahnuť mimoriadnu pomoc na stabilizáciu sektora prvovýroby mlieka, zvýšiť úroveň štátnej pomoci a hlavne nastaviť systém podpory v rámci nového programového obdobia SPP, ktorý by prispel k rozvoju výroby mlieka na Slovensku.
Ako vnímate prípravu strategického plánu k novej SPP a samotný dokument predložený do Bruselu?
Nechcem zachádzať do veľmi dávnej minulosti, ale keď hovoríme o Spoločnej poľnohospodárskej politike a zhodnotíme jej dosah od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004, musíme otvorene predstaviť veľmi smutné čísla a fakty. Počet dojníc klesol o 40 percent, počet podnikov prvovýroby klesol o 52 percent, z dôvodu nedostatočnej podpory a finančnej poddimenzovanosti sa prehĺbil investičný dlh a celková strata v sektore narástla na vyše pol miliardy eur. Ak porovnávame trend na európskom trhu, vidíme, že v EÚ od roku 2004 narástli dodávky o takmer 25 percent, ale na Slovensku tieto v rovnakom čase klesli o 11 percent.
Slovensko teda nielenže nedrží trend európskeho vývoja vo výrobe mlieka, ale ide úplne opačným smerom. Je teda jasné, že si veľmi oslabujeme svoje pozície na európskom trhu s mliekom. Z uvedených čísiel a faktov je zrejmé, že podmienky doterajšej SPP neboli pre sektor mlieka nastavené správne. Momentálne stojíme na prahu nového programovacieho obdobia a ponúka sa šanca, aby sme prehodnotili a nastavili podmienky, ktoré by umožnili pozastaviť pokles produkčných ukazovateľ a viedli by k rozvoju sektoru mlieka. Úprimne – zatiaľ nás návrh Strategického plánu a Intervenčnej stratégie SPP 2023-2027, ktorý bol zaslaný na konzultáciu do Bruselu nepresvedčil o tom, že by jeho realizácia mohla takéto ciele naplniť.
Dá sa teda povedať, že predložené dokumenty z vášho pohľadu nie sú zárukou toho, že sa situácia v sektore zlepší?
Počas genézy jeho vzniku došlo k viacerým zmenám, presunom alokácií a operácií a výsledkom je určitý kompromis, s ktorým je zatiaľ len málokto spokojný. Osobne si myslím, že konečná verzia programových dokumentov by mala byť odpoveďou na základnú otázku, či chceme na Slovensku zvýšiť sebestačnosť v mlieku, alebo to chceme len deklarovať v zásadných programových dokumentoch. A ak naozaj chceme mať na Slovensku vlastné mlieko a vlastný maštaľný hnoj, bude nevyhnutné, aby sa pristúpilo k úprave strategických dokumentov a nastaveniu takých podmienok, ktoré budú motivovať podniky vyrábať mlieko, nie rušiť prevádzky. Verím, že ešte bude v rámci medzirezortného pripomienkového konania šanca na korekciu programových dokumentov, ktoré by mohli priniesť pre prvovýrobcov mlieka viac optimizmu a primať ich k rozhodnutiu pokračovať vo chove dojníc.