Poľnohospodári vlani chovali o 1 300 kusov dojníc menej, ako v roku 2021. Opäť sa tak nepodarilo zastaviť pokles počtu mliečnych kráv, no tempo znižovania stavov zvierat sa výrazne spomalil. Do prvovýroby mlieka vlani smerovali historicky najvyššie podpory. Každý liter vyrobeného mlieka bol dotovaný v priemere desiatimi centmi. Podrobnosti priblížila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Nárast nákladov o 40 percent

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva? 

Rok 2022 bol vo všeobecnosti mimoriadne zložitý. Ešte neutíchla pandémia Covid 19, keď vypukol  vojenský konflikt na Ukrajine. V sektore poľnohospodárstva sa podpísal pod obrovský nárast cien všetkých vstupov aj výstupov. Do tejto situácie prišlo a všetko skomplikovalo extrémne sucho a vysoké letné horúčavy.

Ako to všetko zapôsobilo v sektore prvovýroby mlieka?

Jedným z prvých trhových signálov bol nárast cien poľnohospodárskych komodít, ktorý mnohých potešil. Ich nárast však vzápätí začal pôsobiť ako „dvojsečná zbraň“ hlavne v podnikoch, ktoré majú aj živočíšnu výrobu. Strana nákladov tu totiž rástla výrazne rýchlejším tempom, ako strana príjmov. Naše analýzy ukazujú, že prostredníctvom nárastu cien energií, pohonných hmôt, krmív a miezd sa zvýšili napríklad výrobné náklady na mlieko v priemere o takmer 40 percent, čo predstavuje 1 100 eur na dojnicu, alebo 14 eurocentov na kilogram mlieka. Podniky prvovýroby sa dostávali do ťažkých strát a mnohé z nich v tom čase zrušili chov dojníc a  vybrali sa po  jednoduchšej a bohatšej ceste rastlinnej výroby. Už v tom čase bolo jasné, že bez mimoriadnej podpory živočíšnej výroby nebude možné tento stav zvrátiť.

Živočíšna výroba konečne medzi prioritami 

Tej ste sa napokon dočkali. Hodnotíte ju teda pozitívne?

Trvalo nám to síce viac ako rok, ale napokon sa podarilo zástupcom nášho zväzu presvedčiť predstaviteľov rezortného ministerstva, že ak chceme stabilizovať situáciu v sektore mlieka, je potrebná pomoc štátu. Za správne a pozitívne tiež považujem postoj rezortného ministerstva, že v rámci nastavovania pravidiel nového programovacieho obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-2027 a  národných podporných schém, sa živočíšna výroba konečne dostala medzi prioritné odvetvia poľnohospodárstva.

Čo ďalšie možno za uplynulý rok hodnotiť ako pozitívne?

V prvom rade je treba oceniť rozhodnutia tých podnikov, ktoré napriek všetkému vydržali a ostali pri chove dojníc a výrobe mlieka. Keby nebolo ich, už by nám asi prijaté opatrenia neboli treba. Patrí im nielen poďakovanie, ale zaslúžili by si aj väčšiu spoločenskú úctu, pretože okrem výroby mlieka, ako jednej z najvýznamnejších potravín zabezpečujú aj organické hnojivo na zlepšenie prirodzenej úrodnosti pôdy a k tomu všetkému dávajú prácu ľuďom hlavne na vidieku.

Zvykajú si na väčšiu pozornosť

Vedenie ministerstva opakovane každoročne deklaruje podporu prvovýrobcom mlieka,  prezentuje navonok snahu o zvýšenie, respektíve zachovanie sebestačnosti v tomto smere. Udiali sa nejaké zmeny, ktoré k tomu naozaj prispeli, alebo to bolo naopak?

Otázka zachovania, alebo zvýšenia sebestačnosti Slovenska vo výrobe potravín sa v poslednom období konečne začala otvárať častejšie.  Udalosti súvisiace napríklad s pandémiou a vojnovým konfliktom nás nútia zamýšľať sa aj nad takými pragmatickými otázkami, ktoré sú zatiaľ len v hypotetickej polohe – Čo by sa stalo, ak by sa jedného dňa Slovensko dostalo do uzatvoreného režimu? Odpoveď, ktorá sa vo všeobecnosti doteraz často používala, teda, že dovezieme zo zahraničia, už nie je až taká presvedčivá. Takže myslím si, že k otázke sebestačnosti pristupuje naše rezortné ministerstvo zodpovedne, len sa akosi ťažko hľadajú v štáte zdroje na zabezpečenie tejto strategickej úlohy. Chápeme, že zdroje sú obmedzené a sú aj iné oblasti, ktoré je treba podporiť, ale ak štát nepodporí poľnohospodárstvo a výrobu potravín, vedome ohrozuje svoj národ!

K istým podporám predsa len v roku 2022 došlo.

Nezdá sa nám normálne, že musíme našich štátnych predstaviteľov stále a pri každej mimoriadnej udalosti presviedčať, že chovatelia dojníc sa neocitajú v zlej situácie vlastným pričinením. Nie je to z dôvodu, že by nevedeli mlieko vyrobiť, ale sú obeťami nestabilnej situácie na európskom a svetovom trhu s mliekom, ktorej dopadom boli a sú veľké straty. Treba však uviesť aj to, že slovenskí prvovýrobcovia sú obeťami zlých rozhodnutí predchádzajúcich vlád, ktoré na nich uvalili ťažké bremeno investičného dlhu, ktoré vážne ohrozuje ich konkurencieschopnosť. Pozitívne je však aspoň to, že v poslednom období sa nám zo strany rezortných predstaviteľov konečne dostalo väčšej pozornosti, než na akú sme boli zvyknutí.

Systémové opatrenie – Zelená energia

Rok 2022 priniesol aj energetickú krízu. Ako sa táto prejavila v sektore chovu dojníc?

Podniky čelili nezávideniahodným situáciám, keď  dostávali návrhy zmlúv na elektrickú energiu s 5 až desaťnásobne vyššími sumami. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka už v prvých fázach inicioval potrebu kompenzácie časti nákladov na energie. Navrhli sme, aby sa pre chovateľov dojníc pripravilo systémové podporné opatrenie – takzvaná „Zelená energia“. Bolo by to opatrenie, ktoré by fungovalo podľa vzoru „Zelená nafta“ a jeho cieľom by bola kompenzácia  časti navýšených nákladov na elektrickú energiu na základe normatívu spotreby pri technologických procesoch chovu jednotlivých kategórií mliekového dobytka a procesu manipulácie s vyprodukovaným mliekom ako sú dojenie, chladenie a uskladnenie.

Ako by takéto podporné opatrenie fungovalo? 

Vychádzame z našich analýz, ktoré kvantifikujú spotrebu elektrickej energie na mliečne hospodárstvo v objeme 600 kWh na jednu veľkú dobytčiu jednotku. Tento normatív sa mimochodom zhoduje s výsledkami analýz vedeckých inštitúcií. Medzičasom boli na národnej úrovni schválené cenové stropy elektriny a plynu, ale podporu považujeme za nedostatočnú. Máme za to, že sa na celý rezort pôdohospodárstva a samozrejme aj na sektor mlieka musí v tomto smere prihliadať ako na strategický sektor. Je nevyhnutné, aby sa vyriešila nielen otázka cien, ale aj dostupnosti energií.  Budeme pokračovať v snahe o presadenie systémového podporného opatrenia – takzvanú „Zelenú energiu“.

Historicky najvyššia podpora výroby mlieka

Prvovýrobcovia mlieka žiadali v roku 2022, resp. už rok predtým mimoriadnu podporu, ktorej sa v oklieštenej podobe vlani aj dočkali. Bola dostatočná?

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v roku 2021 nedošlo k presadeniu podpory pre sektor prvovýroby mlieka. Podpora v roku 2022 pozostávala z piatich častí a predstavuje takmer 800 eur na veľkú dobytčiu jednotku, čo by mohlo byť podľa priemernej úžitkovosti takmer 10 eurocentov na kilogram mlieka. Treba objektívne skonštatovať, že táto suma je doteraz historicky najvyššia. Sme si vedomí, že to bolo najmä vďaka personálnym zmenám vo vedení rezortu a ochote počúvať fakty, čísla a argumenty. Veríme, že odmena pre všetkých zainteresovaných príde v podobe pozastavenia poklesu produkčných ukazovateľov v sektore prvovýroby mlieka a zabezpečenia jednej zo základných potravín pre výživu ľudí.

Aké sú očakávania prvovýrobcov mlieka pre rok 2023? 

Očakávame, že v sektore prvovýroby mlieka dôjde k stabilizácii príjmov a nákladov, čo je základom dobrých hospodárskych výsledkov. Tiež očakávame, že úroveň nákupných cien mlieka sa v krátkom čase priblíži k priemeru Európskej únie. V oblasti podpory očakávame, že sa podarí nastaviť rámec systémovej podpory zahŕňajúcej európsku a národnú podporu, ktorý umožní chovateľom dojníc zlepšenie ich hospodárskych výsledkov a odstránenie investičného dlhu, s ktorým sa dlhodobo boria. V oblasti európskej podpory zas to, že chovatelia dojníc sa veľmi rýchlo zorientujú v nových intervenciách strategického plánu.

Podporu organizácie výrobcov považujú za poddimenzovanú

Aké kroky by mal štát určite v roku 2023 nevyhnutne podniknúť a prečo?

Štát by mal urobiť všetky potrebné opatrenia, v zmysle ktorých by poľnohospodárska prvovýroba a spracovateľský priemysel boli v prípade problémov prednostne zásobované energiami, a aby sa na ne prihliadalo ako na strategické odvetvia národného hospodárstva. V týchto sektoroch by sa mali vyššou mierou kompenzovať vysoké ceny energií. V tomto smere navrhujeme notifikovať štátnu schému „Zelená energia“.

Ako sa pozeráte na nové nastavenia poľnohospodárskej politiky, ktoré od roku 2023 vstúpili do platnosti? Ktoré zmeny môžu byť podľa vás prínosom, ktoré naopak, prijímate s obavami?

Schválený strategický plán prináša mnohé nové pravidlá a nové intervencie, na ktoré neboli poľnohospodári zvyknutí, a preto sa naň pozerajú s veľkými rešpektom a možno aj obavami. Očakávame, že rezortné ministerstvo a zainteresované inštitúcie nájdu vhodné spôsoby a formy, aby sa k poľnohospodárom dostali potrebné informácie. Sektoru prvovýroby mlieka sa týkajú nové intervencie, ako sú napríklad pastva pre kravy, pastva jalovíc, ale napríklad aj natívne mlieko. S obavou prijímame alokácie na niektoré intervencie – napríklad pri organizácii výrobcov považujeme alokovanú sumu za poddimenzovanú.

Na vrchole všetkého je spotrebiteľ

Chov dojníc na Slovensku dlhodobo klesá. Aj napriek deklarácii štátu, že patrí medzi priority, sa stavy nedarí ani len stabilizovať, nie to ešte navýšiť. Čo by teda sektor potreboval, aby a zvrátil spomínaný negatívny trend?

Je nevyhnutné, aby sa do procesu stabilizácie sektoru prvovýroby mlieka v prvom rade zapojil štát. Bude potrebné, aby sa nastavil rámec systémovej podpory umožňujúci podnikom odstránenie investičného dlhu, s ktorým sa dlhodobo boria. Skúsenosti zo zahraničia nám ukazujú, že budúcnosť bude patriť moderným, efektívnym podnikom uplatňujúcim nové technológie chovu, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu.

A okrem investícií? 

Z hľadiska prevádzky bude nevyhnutnosťou pre úspech pokrytie plných ekonomických nákladov výnosmi. V tomto smere je základom dosiahnutie nákupnej ceny mlieka, ktorá je porovnateľná s priemerom EÚ. Samozrejme, hlavne v poslednej dobe nie vždy nákupná cena odráža úroveň plných ekonomických nákladov. Preto je potrebné nájsť model podpory, ktorý by zohľadňoval priemerné oprávnené ekonomické náklady a priemernú nákupnú cenu mlieka za určité obdobie. Nevyhnutným predpokladom úspechu je samozrejme hlavne dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Aj v tomto smere existujú podporné mechanizmy. Ako jedna z možností by mohlo byť zvýhodnenie daňovej a odvodovej povinnosti pre pracovníkov živočíšnej výroby. No a na vrchole všetkého je slovenský spotrebiteľ. Bude závisieť od neho, či slovenské mliečne produkty skončia v jeho nákupnom košíku.