Nová spoločná poľnohospodárska politika už v uplynulých rokoch vznikala s dôrazom na zelenšie opatrenia. Výsledok, ktorý vstúpil do platnosti od nového roka, prináša viacero zmien vo vzťahu poľnohospodárov a životného prostredia. Presadiť ich a rozumne nastaviť tak, aby obe strany boli spokojné, nebolo jednoduché. Na diskusiách sa podieľal aj Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Riešiť aspoň najnaliehavejšie problémy

Rok 2022 patril z pohľadu mnohých poľnohospodárov medzi najťažšie. Na jednej strane doznievala pandémia a jej dozvuky, na druhej strane prišla vojna, ktorá priniesla špecifické situácie. Počas roka bolo nutné dokončiť prípravy strategického plánu pre nové obdobie a do toho všetkého výrazne zasiahlo aj sucho. Ako hodnotíte vlaňajší rok vy?

Vždy v obdobiach kríz, ktoré navyše vlani prepukli vo veľkej sile, sa zvyšuje priorita riešenia iných naliehavých problémov a ochrana prírody ide do úzadia. Problémom je, že ohrozenie mnohých druhov sa neodkladá na obdobie, keď skončia krízy. Preto si veľmi vážime, že napriek okolnostiam ako vojna na Ukrajine, energetická kríza a iným, sa podarilo na vládnej úrovni, či úrovni ministerstiev alebo úradov životného prostredia riešiť aspoň najnaliehavejšie problémy v ochrane prírode a takisto sa podarilo položiť základ zmenám, ktoré začínajú platiť od roku 2023.

O akých zmenách hovoríme?

Napríklad prijatá zonácia Národného parku Muránska planina a rozbehnutá reforma národných parkov a zonácia ďalších národných parkov, ktoré v konečnom dôsledku nepomôžu len vzácnym druhom, ale naštartujú aj rozvoj regiónov v daných oblastiach tak, ako tomu bolo v iných krajinách. Rovnako sme radi, že sa prijali programy starostlivosti o chránené vtáčie územia Volovské vrchy, Medzibodrožie a Senianske rybníky, keďže ide o územia s výskytom ohrozených druhov, nielen hlucháňa, ale aj napríklad krakle viazanej na agrárnu krajinu a pasienky. No a v neposlednom rade sa schválil Strategický plán SPP, čo považujeme za jednu z najzásadnejších správ v ochrane prírody.

Posledná šanca pre dropa?

Nastali z vášho pohľadu nejaké zmeny týkajúce sa agrosektora, ktoré mali vplyv aj na ochranu prírody? 

Okrem spomenutého prijatia strategického plánu je tu ešte jedna vec, ktorá bola tak trochu mimo záujmu, ale je pre ochranu prírody veľmi významná. Zastupiteľstvo Hlavného mesta Bratislava krátko pred Vianocami schválilo nájomnú zmluvu s poľnohospodárom hospodáriacim v CHVÚ Sysľovské polia, v rámci ktorej sa zabezpečí prežitie najohrozenejšieho vtáčieho druhu u nás – dropa. Keďže drop bez spolupráce s farmármi neprežije, a na Slovensku žije už len na Sysľovských poliach, sme veľmi radi, že sa s družstvom podarilo zladiť podmienky, za akých budú oni v území hospodáriť a za akých im mesto prenajme pôdu. Vďaka ochote poľnohospodárov podieľať sa na takomto hospodárení je šanca, že v území vznikne 100 hektárov vhodných biotopov, teda úhorov, trávnych porastov alebo porastov lucerny a iných, a drop bude mať na Slovensku šancu na prežitie. Ide o nanajvýš pozitívny príklad, obzvlášť vzhľadom k tomu, aká komplikovaná je slovenská legislatíva. Veríme, že táto nájomná zmluva by mohla byť vzorom pre podobnú zmluvu prijatú aj na štátnych pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu, kedy štát za zvýhodnených podmienok prenajme pôdu, a ako protihodnotu za to podnik vytvorí biotopy pre ohrozené druhy.

Už ste spomínali prijatie strategického plánu – vy ste sa podieľali aj na jeho príprave. Ako hodnotíte diskusie k nemu a reakcie poľnohospodárov? 

Reakcia na návrhy zmien, ktoré sme požadovali za ochranu prírody, boli rôzne. Od pozitívnych, cez zdržanlivé, neutrálne, po kritické. Od týchto reakcií sa následne odvíjali aj zmeny v postoji ochrany prírody. Kým pôvodne sme napríklad žiadali za ochranu prírody stanovenie limitu veľkosti parciel celoplošne 20 hektárov na národnej úrovni, po diskusiách s poľnohospodármi sa to ukázalo ako nerealizovateľné riešenie. Našlo sa dnešné kompromisné riešenie, kedy sa v chránených územiach limit stanovil na 20 hektárov a mimo chránených území na 50 hektárov, s tým, že podpora farmárov v chránených územiach bude vyššia vzhľadom k väčšej náročnosti. Podobne aj v iných oblastiach sa hľadali realizovateľné riešenia, a preto chceme poďakovať poľnohospodárom za ústretovosť a konštruktívnosť pri praktickom hľadaní riešení pri rôznych intervenciách. Myslíme si, že strategický plán práve vďaka intenzívnym a často náročným diskusiám jednotlivé priority zladil v rámci možností, ktoré poskytuje národná miera kofinancovania, prijateľne.

Pokles početnosti jarabíc o 99 percent

Prečo je z vášho pohľadu potrebné zmeniť prístup poľnohospodárov ku krajine? Alebo inak povedané, prečo to nestačí tak, ako to fungovalo doteraz? 

Nepovedal by som, že je potrebné zmeniť prístup poľnohospodárov, ale prístup štátu k poľnohospodárskej krajine. Väčšina poľnohospodárov chce zmeniť prístup, no štát im na to vhodnou formou podpory musel vytvoriť priestor a to napríklad pri doterajšej nízkej miere národného kofinancovania nebolo možné. Prístup štátu k poľnohospodárskej krajine musíme zmeniť tak, aby sa pamätalo na to, že hospodárenie na poliach a lúkach nemá dôsledok len na to, či vypestujeme dostatok potravín. Ako štát zarámcuje vhodnou podporou hospodárenie na poliach vplýva aj na to, či krajina zadrží dostatočné množstvo vody, či budeme mať v krajine dostatok neproduktívnych prvkov, ktoré sú dôležité pre prežívanie opeľovačov a vzácnych druhov živočíchov a rastlín a vplýva to na to, ako krajina bude vyzerať. Doterajšia SPP šetrnejšie hospodárenie nepodporovala dostatočne, preto sme stále neodstránili ani niektoré nepriaznivé zmeny z obdobia socializmu, v ktorom má napríklad pôvod veľká rozloha lánov u nás. Dôsledkom nevhodne nastavenej poľnohospodárskej politiky je úbytok ohrozených druhov ako drop, krakľa a iné, i bežných druhov – príkladom je pokles početnosti jarabíc o 99 percent, ako aj úbytok opeľovačov.

Aké zásadné zmeny z vášho pohľadu teda prinesie nová agrárna politika v nasledujúcich rokoch? 

Okrem celofarmovej ekoschémy sú zásadnými zmenami aj zmeny v kondicionalitách. O tých sa hovorí menej, keďže ekoschéma je úplne nóvum, takže bola dlhodobo stredobodom pozornosti v diskusiách. Pritom však mnohé zásadné zmeny – plošne rozsiahlejšie ako ekoschémy, prinášajú práve kondicionality. Kondicionality budú po novom požadovať vytvorenie ozajstných neproduktívnych prvkov pre biodiverzitu. Takisto ochrana mokradí či striedanie plodín, hoci s odloženou platnosťou, budú zásadnou zmenou, dôležitou pre ochranu biodiverzity. Pre ochranu pôdy sú zas zásadnými GAEC 5 až GAEC 7. Z nášho pohľadu nová SPP začína naprávať viaceré hriechy, ktoré majú korene až v socializme. A to nielen veľké lány, ale aj nízke zastúpenie neproduktívnych prvkov vo viacerých regiónoch, keďže medze, úhory zanikali vo veľkom rozsahu práve v období kolektivizácie, ale na druhej strane aj neskôr kvôli nevhodnému nastaveniu SPP na európskej úrovni.

archív poľnoinfo.sk – Vypúšťanie jarabíc v PD Mojmírovce.

Štyrikrát vyššia početnosť zajacov na rakúskej strane

Biopásy boli v uplynulých mesiacoch naozaj veľmi diskutovanou témou – kedy možno očakávať, že sa ich efekt prejaví aj v biodiverzite a v akej podobe? 

Dôležité pre ochranu biodiverzity nie je len plošné vyčlenenie neproduktívnych prvkov na stanovenom percente ornej pôdy na farme. Ak sa úhory vyčlenia len na jednom poli v celku, hoci by aj takýto úhor bol celý osiaty zmesou pre opeľovače, ich dopad na zvyšnú poľnohospodársku pôdu bude limitovaný, keďže pre mnohé druhy budú veľké lány bariérou pre šírenie na zvyšné polia. To platí napríklad pre opeľovače. Preto je aj dôležité pravidelné rozmiestnenie neproduktívnych prvkov na väčších poliach. Okrem toho vedecké práce preukázali, že v regióne rozdelenom štátnou hranicou bola štyrikrát vyššia početnosť zajacov a jeden a pol ráz vyššia početnosť vtáctva na rakúskej strane s menšími poliami v porovnaní s južnou Moravou s veľkými lánmi. V Španielsku sa zas preukázal pozitívny vplyv líniových neproduktívnych prvkov na početnosť voľne žijúcich opeľovačov a aj na úrodu na okolité plodiny, napríklad slnečnicu. Preto je potrebné, aby sme nielen znižovali rozlohu lánov, ale ich aj členili biopásmi, lebo práve pravidelné umiestnenie neproduktívnych prvkov v krajine môže pomôcť obnove biodiverzity a zároveň aj priniesť pozitívne benefity pre poľnohospodárov. Pozitívne efekty sa neprejavia hneď, bude to trvať niekoľko rokov.

Už ste spomínali, že požiadavky ochranárov v tomto smere boli na začiatku diskusií iné. Ste teda spokojný s aktuálnym nastavením?

Samozrejme by sme boli radi, keby bol stanovený limit na veľkosť polí na 20 hektárov celoplošne, ako sme pôvodne požadovali. Výsledkom by však bolo, že platba by ostala rovnaká, no nároky na farmárov by boli vyššie. Preto berieme zvýšenie limitu na 50 hektárov mimo chránených území ako ústupok pre to, aby ekoschéma  bola pre podniky zvládnuteľnejšia. Vo výsledku sa tak možno vytvorí v agrárnej krajine viac neproduktívnych prvkov, ako keby bola ekoschéma nastavená prísne – s plošným limitom 20 hektárov, no len máloktorý podnik by si trúfol sa do nej zapojiť. Súčasné nastavenie členenia polí tak berieme ako racionálne riešenie.

Hľadať možnosti ako zjednodušiť podmienky intervencií

Aké ďalšie kroky a zmeny, ktoré prinesie strategický plán a nová SPP považujete za dôležité? 

Okrem vyššie uvedených bude veľmi dôležité, že aj druhý pilier ráta s podporou opatrení na ochranu biodiverzity či v najcennejších chránených územiach alebo čo sa týka ochrany vzácnych biotopov. Lepšie sa zacielila ochrana dropa, vrátane nového výpočtu platby, podobné zmeny sú aj v podpore farmárov na lokalitách s výskytom sysľa. Vznikla úplne nová schéma na podporu mozaikovitého kosenia v územiach európskeho významu, ako aj na zatrávňovanie ornej pôdy, napríklad na podmáčaných pôdach.

Aké zmeny by bolo potrebné presadiť do budúcnosti?

Zmeny bude potrebné presadiť v dvoch rovinách. Po prvé tam, kde to je možné a nezníži to pozitívny dopad na biodiverzitu je potrebné hľadať možnosti, ako zjednodušiť podmienky intervencií, čo by viedlo k vyššiemu zapojeniu podnikov do nich. Ide napríklad o doladenie podmienok pre ekoschémy na zavlažovaných plochách, alebo zvýšenie váhy pre neproduktívne plochy osiate opeľovačmi. Zjednodušenie v uvedených oblastiach by bolo dobré zahrnúť ešte do prvej modifikácie strategického plánu. Na dohodnutí prípadných úprav budeme radi spolupracovať a hľadať riešenie aj s farmármi a ministerstvom. Po druhé by bolo do budúcnosti potrebné nájsť podporu pre podniky v ďalšom zmenšovaní výmery polí nad rámec ekoschém, v diverzifikácii plodín, podporiť podniky pri obnove pastvy, pri údržbe mozaikovitej krajiny a v ďalších opatreniach podporujúcich šetrné hospodárenie na poliach a lúkach. Predovšetkým však bude potrebné už tento rok podrobne monitorovať dopad zmien na biodiverzitu, zapojenie farmárov, problémy poľnohospodárov pri aplikácii, prístup PPA a operatívne upraviť strategický plán tak, aby sa podniky mali záujem zapojiť do intervencií aj v roku 2024.