Jaroslav Karahuta, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poskytol portálu poľnoinfo.sk rozhovor k aktuálnej situácii. V odpovediach na otázky sa dotýka témy komunikácie výboru NRSR s rezortným ministerstvom, o tom, ako vkročil do zámeru agrorezortu predseda hnutia Sme Rodina Boris Kollár, ale aj o možnosti ako výrazne posilniť viazané podpory.

Komunikácia pred programovým vyhlásením a po

Včera ste prostredníctvom sociálnej siete Facebook opísali váš deň ako veľmi emotívny. Vyplynulo to z návrhu, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva, podľa informácií portálu poľnoinfo.sk, zaradilo na poradu vedenia ministra. Čo Vás prvé napadlo, keď ste sa dozvedeli, že má dôjsť k plošnému zníženiu podpôr?

Informáciu som zachytil hneď ráno okolo šiestej hodiny a najskôr som si myslel, že som sa ešte úplne neprebudil. Keď mi ale začal hneď ráno zvoniť telefón, prichádzať sms správy a maily a vlastne celá tá masa rozhorčených ľudí začala reagovať, pochopil som, že sa niečo deje a že na tom niečo pravdy bude.

V minulosti sa zdalo, že niektorí predsedovia výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie boli často ľudia, ktorí túto pozíciu vnímali ako trafiku. Vás ale poľnohospodári poznajú, komunikujete s nimi a mnohí vás berú ako ich zástupcu. Ako si má poľnohospodár predstaviť, že prebieha komunikácia medzi vami – predsedom výboru NRSR a rezortným ministerstvom?

Komunikáciu môžeme rozdeliť na dve časti. Prvé obdobie bolo, keď sme tvorili programové vyhlásenie vlády. Dohodli sme sa, že vytvoríme pracovnú skupinu zo zástupcov koaličných strán. Myšlienky z našich vládnych programov sme vnášali do vyhlásenia vlády tak, aby každý z nás presadil maximum zo svojho programu, ktoré sľúbil voličom. Vtedy bola komunikácia bola pomerne čulá. Stretávali sme sa veľmi často. Takmer denne. Nakoniec k tej zhode na programovom vyhlásení vlády došlo celkom rýchlo, lebo programy jednotlivých strán mali veľa spoločných prienikov.

Akonáhle sa prijalo programové vyhlásenie vlády, to je tá druhá etapa, komunikácia sa podstatne zredukovala. Akoby prebiehala len jednosmerne. Zo strany agrovýboru na ministerstvo. Z druhej strany už nebola, respektíve, my sme boli stále jej iniciátormi. Či už ja ako predseda agrovýboru alebo jeho členovia. My sme ich nabádali k stretnutiu, ale nie opačne. Mrzelo ma to a vyústilo to tým nešťastným materiálom, ktorý bol zverejnený a ktorý sme chápali ako niečo, čo je nezvratné.

Ako funguje samotný výbor?

Mali sme zatiaľ sedem zasadnutí a výbor má 15 členov. Sme v pomere 10 koalícia a 5 opozícia. Navrhol som hneď na úvodnom rokovaní, že sme odborný výbor. Nie sme politický výbor. Požiadal som všetkých členov, aby zahodili politické tričká. Poďme sa rozprávať o pôdohospodárstve a životnom prostredí, lebo to je to, čo by nás malo všetkých spájať a nie rozdeľovať. A mám pocit, že sa mi to celkom podarilo. Je obrovská výhoda, že tam nie sú kamery a členovia výboru sú otvorenejší. Je snaha hľadať riešenia.

Môj návrh, ktorý sa vo výbore stretol so všeobecným súhlasom je, že výbor sa má stať skutočným výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Bude kontrolovať vládu, respektíve ministerstvo pôdohospodárstva a ich rozhodnutia dotýkajúce sa týchto dvoch rezortov. Ďalej som jeho členov požiadal a všetci to akceptovali, že budeme aj iniciatívnym výborom k vláde a k ministerstvu.

Problém sa dostal až na stôl Igora Matoviča

Spomínali ste, ako sa vám začal deň a kontaktovali vás poľnohospodári. Ste odborník na agrosektor, ale predsa aj zástupca politickej strany Sme Rodina. Aká bola vaša ďalšia komunikácia smerom k vedeniu hnutia, za ktoré ste sa dostali do parlamentu?

V rámci nášho hnutia máme zriadené pracovné skupiny. Jedna z nich je zameraná na poľnohospodárstvo. Samozrejme, hneď ráno som komunikoval s kolegami. Boli zhrození, rozčarovaní, pretože si mysleli, že touto informáciou som ako predseda agrovýboru disponoval. Vymenili sme si názory a do dvoch hodín som informoval predsedu hnutia Borisa Kollára. Poslal som mu správu, že sa podľa neoficiálnych informácií, ktoré boli zverejnené portálom poľnoinfo.sk, chystá niečo, čo môže vážne poškodiť rezort. Predseda hnutia zareagoval, že bude v tomto smere aktívny.

To znamená, že potvrdzujete informáciu, ktorú sme dnes uviedli v článku „Šokovaní poľnohospodári, koaličný partner aj poradcovia ministra“, že problém sa dostal až na stôl predsedu vlády Igora Matoviča?

Podľa vyjadrenia predsedu Borisa Kollára, áno.

Myslíte si, že viac na rozhodnutie ministerstva stiahnuť materiál o presune prostriedkov medzi piliermi malo vplyv aktívne vystúpenie poľnohospodárov alebo zákulisná práca Vášho predsedu hnutia?

Myslím si, že to bol súhrn všetkých aktivít a spôsobov, ktoré sa využili. Nepripisoval by som niekomu nejakú dominantnú úlohu, pretože sa udialo niečo, po čom som túžil už v minulosti. Nerozdeľovať, ale spájať. Žiaľ, tento raz to bolo za pomerne dramatickej situácie. To pozitívom na tom všetkom je, že došlo k spojeniu malých a veľkých. Aby išli preč politické tričká. Zrazu zistili, že farmár, poľnohospodár, sedliak je iba jeden, ten ktorý produkuje. Ten ktorý neprodukuje, tých odstavíme jednoducho.  Nemyslím si, že je to víťazstvo jednotlivca ale dopad spoločného tlaku, aby sa to neprijalo.

Posilnené viazané podpory?

V programovom vyhlásení vlády je ale napísané, že presun prostriedkov z I. do II. piliera by mal nastať. Všetci sme videli, akú to spôsobilo reakciu. Ako budete pristupovať k tomuto bodu programového vyhlásenia vlády?

Súhlasíme s tým urobiť presun z I. do II. piliera. Máme to aj v programe. Nie však na konci programovacieho obdobia, kedy sú procesy systémovo nastavené a vstupujeme do prechodného obdobia. My sme tento presun chceli realizovať v novej SPP 2021 – 2027, kde sme prerátali aj ekonomické dopady. Vo výsledku by ten presun spôsobil podstatný finančný nárast pomoci poľnohospodárov.

Na svojom Facebooku ste uviedli, že existuje výnimka na presun finančných prostriedkov v rámci I. piliera zo základnej odviazanej platby na plochu, na platbu viazanú na produkciu a to v rámci prechodného obdobia. Čo to znamená?

Ako som to písal v mojom statuse, 12. apríla som požiadal ministra, čo sa týka prechodného obdobia, aby požiadal Európsku komisiu o výnimku na obdobie dvoch rokov. Aby sa zvýšila viazaná platba z 13 plus 2 percentá na 25 plus 2 percentá. Túto informáciu som prvý raz predniesol na krízovom štábe ministerstva pôdohospodárstva. Zvýšenie viazanej platby by malo za následok zníženie platby na plochu na 90,5 eur na hektár, ale na druhej strane by sa výrazne zvýšila podpora špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Napríklad na platbách na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka by bol nárast podpory z 250 na 450 eur. U oviec zo 17 na 31 eur. Malo by to výrazný systémový dopad a štát by to nestálo ani jeden cent. Presunuli by sme európske prostriedky na produkciu. To by samozrejme musel odsúhlasiť ešte Brusel. Zatiaľ informáciu o tom, či to bolo z ministerstva poslané, a ak áno, aká je reakcia z Bruselu, nemám. Čo sa týka spätnej väzby, v stredu 3.6.2020 máme agrovýbor, kde sa budem na presun do viazaných platieb pýtať.

Návrh na zvýšenie viazaných podpôr sa stretol s pozitívnou reakciou

Bol tento váš návrh presunov v rámci I. piliera odkomunikovaný aj so zástupcami poľnohospodárov? Neobávate sa, že keď bude návrh reálne na stole, vyvolá podobnú reakciu ako sme videli v tomto týždni?

Na krízovom štábe agrorezortu som sa stretol so všeobecným súhlasom. Je veľkým nešťastím na Slovensku, že sa delíme medzi malých a veľkých. Deľme farmárov medzi aktívnych a neaktívnych. Na tých, kde podpory napomáhajú produkcii, rozvoju vidieka a krajinotvorbe a tých, ktorí dotácie berú ako niečo na svoje prilepšenie bez spoločenského dopadu. Keď som prezentoval môj návrh, zástupca SPPK Emil Macho to prijal s pomerným nadšením a povedal mi, že zástupcovia najväčších samospráv to vítajú. Pri menších farmároch som komunikoval s mladými farmármi ale aj ďalšími samosprávami. Všetci to prijali pozitívne. Absolútne sa neobávam, že by malo dôjsť k nejakým negatívnym reakciám.

Zaujalo ma, že je možné takýmto významným spôsobom zvýšiť viazanú podporu, keďže EÚ najmä pred reformou SPP v roku 2003, bola výrazne orientovaná na podporu produkcie a v súčasnosti je to z hľadiska možného dotovania európskych prebytkov nežiadúce. Máte informáciu, z čoho vznikla možnosť požiadať o výrazné navýšenie viazaných podpôr?

Sme stále v štádiu krízy spôsobenej COVID-19. Každý štát sa usiluje získať maximálne množstvo finančných prostriedkov, aby posilnil jednotlivé rezorty. Tento model je dobrý v tom, že bez žiadosti o ďalšie národné zdroje dokážeme podporiť citlivú časť rezortu v podobe špeciálnej rastlinnej a živočíšnej  výroby.