Sme v jednej slučke, z ktorej sa nevieme dostať. Našou súčasnou výrobou nedokážeme vytvoriť dostatok zdrojov, ktoré nám umožnia investovať a zvýšiť efektivitu výroby. Pokiaľ nemecký farmár má k dispozícií už druhú generáciu mliečnych robotov, my dojíme tridsaťročnou dojárňou v polstoročnej maštali. Pokiaľ on zvládne výrobu sám, u nás na družstve dosiahneme rovnakú produkciu s dvanástimi zamestnancami. Začína svoje rozprávanie Róbert Podhora.

Štyridsiatnik s vyštudovanou automatizáciou a robotikou viedol dvadsať rokov softvérovú a konštrukčnú spoločnosť. K poľnohospodárstvu ho priviedla náhoda. Na jej začiatku boli štyri rodinné hektáre, ktoré nechceli prenajať za tridsať eur vtedajšiemu nájomcovi. V relatívne rýchlom slede pribúdala ďalšia pôda najmä od blízkej rodiny. Z desiatok takto získaných hektárov sa spolu s bratrancom dostali k obhospodarovanej výmere 1 600 hektárov.

Čakanie na impulz

„Poľnohospodárstvu sme verili. Čo sme zarobili, to sme investovali. Postupne sme prevzali jedno družstvo s obrovskými stratami, ktoré sa pokúšame postaviť na nohy. Tým, že som vlani ukončil moje predchádzajúce pôsobenie, začal som sa naplno venovať len poľnohospodárstvu,“ hovorí Róbert Podhora.

Dlhodobo stratovým družstvom je PD Magura v Rabči. Oravský podnik dokázal v roku 2018 pri ročných výnosoch 570 tisíc eur vytvoriť stratu 270 tisíc eur. Vlani to už s ekonomikou vyzeralo lepšie. Výnosy zdvojnásobili a strata družstva po odpisoch dosiahla necelých 70 tisíc eur.

„Zlepšiť výsledky sa nám podarilo organizačnými zmenami a rozšírením stáda. Naše vnútorné možnosti sme vyčerpali. Vyhlásené investičné výzvy na projekty sme vnímali ako výbornú príležitosť ako posunúť naše hospodárenie na vyššiu úroveň,“ uvádza Podhora.

Investovať chceli napríklad do dvoch dojacích robotov, transpondérov pre dojnice, či viacerých druhov poľnohospodárskej techniky. Celkovo podali projekty za 1,6 milióna eur.

„Napriek našim potrebám sme boli upozornení, aby sme naše požiadavky zosekali na 800 tisíc eur, inak nám žiadosti vyradia. Urobili sme tak, no aj tak žiadny z projektov nebol úspešný. Projekty síce splnili podmienky, no pre nedostatok finančných prostriedkov nebudú uspokojené,“ hovorí Róbert Podhora.

Zabrzdenie

Investície do techniky už boli tak akútne, že ich realizovali ihneď po podaní projektu. Nevedeli, či budú úspešní, no stroje najmä na prípravu krmovín boli nevyhnutné, aby farma vedela vôbec fungovať v ďalších rokoch. Spolu investovali za pol milióna eur.

„Splácanie strojov nás v najbližších šiestich rokoch samozrejme úplne investične zabrzdí. Nebudeme schopní urobiť ďalší krok k efektivite. A o šesť rokov po splatení strojov sme zas na začiatku, lebo technológie za toto obdobie zoderieme,“ myslí si Podhora.

V Rabči ročne vyrábajú 1,1 milióna litrov mlieka. Nie je to veľa. Podhora navštívil farmy v Nemecku a vie, že takéto množstvo vedia tamojší poľnohospodári zabezpečiť sami s nejakým brigádnikom, no najmä s dvoma mliečnymi robotmi. Tie chcel financovať z projektu najviac. Vedel, že vďaka technológii udrží produkciu mlieka, ale najmä do budúcnosti výrazne zníži náklady.

Zásobník

Do Podhorovho pohľadu na poľnohospodárstvo výrazne vstupuje technické a matematické vzdelanie. Na agrorezort sa pozerá inými očami. O tom, čo poľnohospodári s desaťročiami skúseností vnímajú ako fakt, on polemizuje. Nerozumie, prečo systém projektových podpôr zostáva roky nezmenený. Upozorňuje, že nehovorí o prideľovaní bodov, kde po roku 2020 došlo k transparentnosti, ale skôr o systéme nepravidelne vyhlasovaných výziev.

„Tým, že družstvo prechádza ozdravným procesom, nie sme bodovo silní. Ak sa aj posunie bodová hranica o niečo nižšie, ako bola zverejnená, pravdepodobne nám to nepomôže. Celý sektor sa musí posunúť k tomu, že uspokojené nebudú len subjekty, ktoré vyhrajú v danom roku bodovaciu lotériu. Každý podnik potrebuje víziu. Čo my ostatní? Opäť budeme o pár rokov vyzvaní, kúpte si los a potom príde na slávnostné žrebovanie? Zapojenie do výzvy stojí nemalé prostriedky a pýta si aj veľa času. Neúspešným firmám tak namiesto finančnej podpory pribudne náklad,“ hovorí poľnohospodár.

Podhora považuje za dôležité, aby existoval stály zásobník projektov, ktoré budú postupne uspokojované. A podnik, aj keď po desiatich rokoch, si raz príde na investičnú podporu. Bude tak mať prostriedky na obnovenie technológie, ku ktorej by bez únijných či národných prostriedkov nedošlo.

„Tí, ktorí s prvovýrobou mlieka skončia, sa k nej už nevrátia. Niektoré investície je zložité realizovať aj pri podpore 50 percent. Nová spoločná poľnohospodárska politika a finančné nástroje nám tiež nepomôžu. Kľúčová je pomoc štátu s istinou, nie len dotácia úrokov,“ hovorí Podhora.

Strácame iba čas?

Druhý podnik, ktorý majetkovo ovláda Podhora, hospodári v okolí Mošoviec v okrese Turčianske Teplice. Zo štyroch podaných projektov im prešli dva. Za pomoci európskych zdrojov môžu investovať do manipulátora či dronu určeného na postreky.

„Chceli sme ísť výraznejšie do špeciálnej rastlinnej výroby. Momentálne z tisíc hektárov pôdy na Turci pestujeme od 80 do 100 hektárov farmaceutického maku, robíme 3 – 4 hektáre zemiakov, skúšame kapustu a 30 hektárov cukrovej repy. Na ostatnej výmere sú to najmä obilniny,“ vymenúva Podhora.

Hospodár z Turca a Oravy upozorňuje, že chcú podnikať profesionálne. Investície do technológií ich mohli výrazne posunúť a následne zabezpečiť dobré finančné toky podniku.

„Ak nepríde zmena v investičnej podpore, tak naše fungovanie v agrosektore sa nemôže ďalej rozvíjať a nemá potom ani zmysel. Bez investícií budeme stagnovať a žiť v neustálom strachu, či nám dôchodcovia prídu podojiť dojnice o pol štvrtej ráno v dvadsať stupňovom mraze. Ak máme ďalej hospodáriť, tak to musí byť profesionálne z každého aspektu. Inak stojíme na mieste a iba zbytočne strácame čas,“ uzatvára Podhora.