Žatva veľmi pomaly začína aj v severnejších oblastiach Slovenska. Počas žatevného výjazdu v Poľnohospodárskom družstve Očová sa o tom presvedčil aj štátny tajomník agrorezortu Martin Fecko. V programe zaslanom novinárom sa ešte počítalo s účasťou Jána Mičovského, prvého muža ministerstva pôdohospodárstva. Ten sa však z dôvodu odvolávania predsedu vlády, v národnej rade, pre kauzu odpísanej diplomovej práce podujatia nezúčastnil.

Žatvu ovplyvnili výrazné zrážky

„Som rád, že žatva 2020 začína aj v tomto regióne, keďže dve tretiny Slovenska sa nachádzajú v ANC oblastiach, to znamená v horských a podhorských regiónoch, ktoré by sme tiež chceli, aby boli výkladnou skriňou poľnohospodárstva na Slovensku,“ povedal na úvod Martin Fecko.

Ten si pred novinármi na tlačovom brífingu priamo pri kombajnoch pochvaľoval vybudované melioračné systémy na parcelách, kde tamojšie družstvo pestuje v tomto roku potravinársku pšenicu.

„Zdedili sme ich zo socializmu a urobili svoju prácu. Melioračné systémy fungujú a pomohli pri lejakoch, ktoré tu v posledných dňoch boli,“ hovorí štátny tajomník.

Vyjadrenie rozmieňa na drobné predseda očovského družstva Ján Maľa, keď informuje, že v mesiaci jún padlo na tamojšie polia takmer 200 milimetrov zrážok. Na zrážky bohaté boli aj ostatné dni. Napríklad v sobotu napršalo, podľa predsedu družstva z Očovej, až 53 milimetrov zrážok.

„Dažde z posledných dní už obilninám nepomohli, akurát pokazili kvalitu potravinárskych pšeníc a tá sa bude ťažšie obchodovať,“ poukazuje Martin Malatinec, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene.

Na juhu nadpriemerné úrody. Stredné Slovensko len priemer

Poľnohospodári z oblasti Zvolena, Detvy a Žiaru nad Hronom, ktorých tamojšia agrokomora zastupuje, očakávajú ale len priemerné žatevné výsledky.

Vývoj počasia posunul aj termín žatvy, ktorá v rodisku Mateja Bela začala vlani už okolo 4. – 5. júla. Tento rok sa do pšeníc dostali kombajny až dnes, pred zástupcami ministerstva pôdohospodárstva.

„Meteorológovia predpokladajú, že stálosť počasia bude len dva – tri dni. Úrodu z polí tak budeme zberať len tak, akoby sme ju kradli,“ povedal dnes očovský predseda.

Pokiaľ na strednom Slovensku sa žatevné práce postupne rozbiehajú, juh vstupuje do finále. Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej  komory Slovenska, pred novinármi uviedla, že poľnohospodári z južných regiónov Slovenska dosiahli lepšie úrody hustosiatych obilnín ako vlani.

Na žatevnom výjazde sa zúčastnil aj Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Na zbere obilnín pre nový chlieb poľnohospodárov pokarhal, že pri pestovaní pšenice utŕžia z hektára len tisíc eur.

„Pokiaľ by sme začali pestovať plodiny, ktoré v minulosti naši predkovia robili, to znamená ovocie a zeleninu, ako napríklad Holanďania či Dáni, tak by sme mohli z jedného hektára dostať až 17 tisíc eur,“ upozornil novinárov Ján Lunter.

PD Očová aj Agrosev Detva ako reprezentanti zamestnanosti

Tamojšie družstvo v Očovej pritom nepatrí medzi tie, ktoré by svoj biznis model postavili len na rastlinnej výrobe. Družstvo stále poskytuje prácu deväťdesiatim zamestnancom a to aj vďaka chovu hovädzieho dobytka. Tu dokonca v poslednom období zvýšili počet dojníc a rastie aj priemerná úžitkovosť na dojnicu. Isto tomu dopomáha aj moderné vybavenie v podobe napríklad ôsmich dojacích robotov.

„Keď sme si prezreli živočíšnu výrobu na družstve, napríklad aj mechanizáciu, ako sa napríklad doja kravy, tak som nevychádzal z údivu, akým spôsobom sa už dá technika aplikovať aj v tejto činnosti. Bodaj by sme takýchto systémov na našich farmách v živočíšnej výrobe mali čo najviac,“ povedal Martin Fecko, druhý muž ministerstva pôdohospodárstva.

Fecko uviedol, že drží palce takýmto agropodnikateľom.

„Nebudeme sa hrať na veľkých, malých, stredných, začínajúcich a rodinných. Budeme sa hrať na tých, čo budú prinášať pridanú hodnotu do poľnohospodárstva, ktorí budú pestovať tie plodiny a chovať tie zvieratá, ktoré budú zvyšovať potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť krajiny,“ povedal na brífingu Martin Fecko.

Silnú živočíšnu výrobu má aj druhý výrazný podnik v regióne – Agrosev Detva, ktorý riadi rodina Martina Malatinca, predsedu tamojšej poľnokomory. Chovajú tisíc dojníc a ročne dodávajú približne 8,5 milióna litrov surového kravského mlieka a 100-tisíc litrov ovčieho mlieka.

„Naša spoločnosť hospodári na 3000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, zamestnáva 140 ľudí a 90 percent tržieb má zo živočíšnej výroby,“ uzatvára Martin Malatinec.