Bratislava 7. marca (TASR) – Nižšia daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny by pre štátny rozpočet znamenala výpadok 35 až 45 miliónov eur za každý percentuálny bod, o ktorý by táto sadzba klesla. “Tie by štát musel vyzbierať od pracujúcich alebo v iných odvetviach. Komplikovanejší systém okrem toho znamená viac administratívy pre firmy aj štát a viac možností pre daňové úniky,” upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) necháva otázku nižšej sadzby DPH na potraviny zatiaľ otvorenú.

“Je lepšie mať jednotnú daň pre všetky produkty a ľuďom, ktorí sú na to odkázaní, radšej pomáhať inými spôsobmi,” myslí si Mušák.

Plošným znížením DPH na potraviny by totiž štát podporil všetkých bez ohľadu na to, či to potrebujú. “Takáto podpora je oveľa drahšia ako cielené dávky,” podčiarkol.

Podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka by nižšia sadzba dane na potraviny v súčasnosti znamenala najmä ohrozenie konsolidačných plánov vlády.

“V rámci daňových príjmov by takéto zníženie DPH znamenalo výrazný výpadok, ktorý by musel byť nahradený z iného zdroja. Z tohto pohľadu sú diskusie na túto tému vylúčené. Argumentom navyše je skutočne diskutabilnosť vplyvu zníženia DPH na samotné ceny potravín,” dodal.

Podobný názor má aj analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

“V čase, keď chce vláda na daniach čo najviac vyzbierať do štátnej kasy, si jej ochotu znížiť DPH veľmi predstaviť nevieme. V súčasnosti ale na rast cien vplýva vývoj na komoditných trhoch vo svete, a tak by sme sa vyšším cenám ako pred rokom zrejme tak či tak nevyhli,” uzavrela.