Na Slovensku klesá produkcia ošípaných posledných tridsať rokov. Stali sme sa výrazne závislými od dovozu bravčového mäsa zo zahraničia. Prím v našom stravovaní hrá najmä bravčovina z Nemecka, Španielska či susednej Českej republiky. Na Slovensku ustáli cenový tlak v podobe lacného bravčového mäsa z dovozovej produkcie najmä špecializované farmy ošípaných. Jednou z takýchto spoločností je Dan Slovakia Agrar, ktorej sa napriek záujmu zvýšiť slovenskú výrobu bravčoviny, nedarí navýšiť produkciu.

Výrazný pokles chovu ošípaných v Nemecku

V posledných dvoch rokoch na trhu cítiť nedostatok bravčového mäsa. Jedným z dôvodov je, že v Nemecku prudko klesá produkcia ošípaných. Hoci ide o dlhodobý trend, v posledných mesiacoch nabral na intenzite.

Podľa nemeckého štatistického úradu sa ešte pred 10 rokmi v najväčšej európskej ekonomike chovalo 28 miliónov kusov ošípaných. V novembri 2020 to bolo 26,1 milióna kusov a najnovšie dáta z mája 2023 informujú, že v Nemecku sa nechová už ani 21 miliónov ošípaných. Podobný prepad vidíme aj pri stavoch prasníc. Za posledných desať rokov ich počty poklesli o jednu tretinu a dosahujú 1,4 milióna kusov.

Napriek výraznému prepadu produkcie, ktoré súvisí najmä s implementáciou zelených opatrení, sú na tom Nemci z hľadiska potravinovej sebestačnosti v chove ošípaných násobne lepšie, ako Slováci. Aj po poslednom poklese počtu zvierat sa v najväčšej ekonomike Európy chová na 1 milión obyvateľov približne 250 tisíc ošípaných. Na Slovensku je to 75 tisíc kusov.

Domáca výroba zatiaľ nedokáže reagovať na zmenené podmienky

Nedostatok zvierat na európskom trhu priniesol v posledných mesiacoch výrazne zvýšenie realizačných cien pre chovateľov a následne mäsových produktov pre spotrebiteľov. Kilogram krkovičky za necelé štyri eurá je spomienkou na grilovačky liet minulých. V tomto roku sme na našich záhradách negrilovali lacnejšiu krkovičku ako za 6 eur za kilogram. Stlačenie cien môže priniesť len zvýšenie produkcie. Slovensko svojim chovom ošípaných neovplyvňuje ceny. Svojou plnou závislosťou na európskych dovozoch, kde došlo k výraznému zníženiu produkcie, však dochádza aj k mimoriadnemu cenovému tlaku na našich spotrebiteľov.

Domáca výroba zatiaľ nedokáže reagovať na zmenené európske podmienky. Najväčší producent ošípaných Dan Slovakia Agrar chová takmer jednu tretinu slovenských stavov prasníc (8 900). Farmy ma umiestnené v okrese Dunajská Streda a Komárno. Posledné roky len udržujú aktuálnu výrobu. Pomáhajú im k tomu neustále modernizácie. V tomto roku menili ventilačný systém alebo na svojej najväčšej farme neďaleko Veľkého Medera zabezpečili novú technológiu čistenia priestorov pri vyskladnení zvierat. Napriek záujmu, nedokážu zvýšiť objem výroby.

Produkciu z Dan Slovakia Agrar pritom konzumujú najmä slovenskí spotrebitelia. Väčšina ošípaných končí na slovenských bitúnkoch. Časť produkcie smeruje do násobne väčšieho maďarského bitúnku, ktorý ale výsekové mäso často dováža do slovenských obchodných reťazcov.

Majú záujem zvýšiť výrobu

Technologicky patria k európskej špičke. Pravidelne si svoje produkčné ukazovatele porovnávajú s 25 najúspešnejšími európskymi chovateľmi. Vidia, kde majú rezervy a hľadajú možnosti, ako ich odstrániť. Napriek záujmu o zvýšenie svojej výroby, súčasné farmy zväčšovať nechcú. Majú záujem obnoviť miesta, kde sa v minulosti na Slovensku ošípané produkovali. A veru ich je! Ešte pred pätnástimi rokmi sa u nás chovalo 830 tisíc ošípaných. Pred tridsiatimi rokmi to bolo 2,5 milióna kusov. V súčasnosti – 400 tisíc kusov.

Naštartovanie chovu ošípaných pritom dokáže do veľkej miery vyriešiť aj slovenské problémy s umiestňovaním obilnín. Slovensko po zdecimovaní stavov hospodárskych zvierat patrí v produkcii obilnín k čistým exportérom. Našimi obilninami sa na svetových trhoch dostávame do konkurencie komodít z tretích krajín.

Cieľom Dan Slovakia Agrar je oživiť chov ošípaných na brownfieldoch. Anglický výraz pomenúva priemyselný alebo poľnohospodársky areál, ktorý sa v súčasnosti nevyužíva a chátra. Dan Slovakia Agrar mal záujem revitalizovať len také areály, kde sa v minulosti ošípané chovali.

„Pri komunikácií s dotknutými obcami sme si stanovili, že v hospodárskych dvoroch nebudeme chovať viac ošípaných, ako sa v nich chovalo v čase ich funkčnosti. Chceme do krajiny vrátiť len to, čo už tam bolo. Slovensko má obrovský problém v nedostatočnej výrobe a absolútnej závislosti na dovoze zo zahraničia. Napriek tomu, vznik novej farmy je takmer nemožný,“ informuje Andrea Németh zo spoločnosti Dan Slovakia Agrar, ktorá vysvetľuje, že reakcia na plánovanú investíciu je vždy takmer rovnaká.

S príchodom prvej petície od obyvateľov, projekt naráža na odbor samosprávy. Chovatelia začínajú komunikovať s obyvateľmi, no akékoľvek vysvetľovanie, že súčasné technológie chovu ošípaných sú iné, narážajú na stenu nepochopenia. Na akýkoľvek argument investora prichádza v postpravdivej dobe reakcia, že ide o klamstvo. Chovatelia z Dan Slovakia Agrar veria, že časom sa im podarí viesť konštruktívny dialóg aj s obyvateľmi, ktorí majú pred takýmito investíciami rešpekt. V čase rôznych kríz sa počíta len to, čo si vyrobíme doma.