Poľnohospodárske podielnické družstvo v Liptovskej Tepličke (okres Poprad) pestovalo pred tridsiatimi rokmi zemiaky na výmere zhruba 25 – 30 hektárov. Na zemiaky nezanevreli ani vtedy, keď ich iní prestali sadiť. Tradičnú slovenskú plodinu dnes v Tepličke síce pestujú na menšej výmere ako kedysi, ale zato v systéme ekologického poľnohospodárstva, teda BIO zemiaky.

Keď zemiaky prestali byť rentabilné, aj družstvo v Liptovskej Tepličke zareagovalo a znížilo ich výmeru zhruba na tretinu. Ostala im výmera len pre vlastnú spotrebu – zamestnancov, podielnikov, či penzión, ktorý poľnohospodársky podnik prevádzkuje. V súčasnosti sadia zemiaky na výmere 7-9 hektárov, čo predstavuje zhruba desať percent osevu z celkovej súčasnej výmery ornej pôdy, ktorú družstvo obhospodaruje v nadmorskej výške nad 950 metrov.

„Najvyššie sme mali posadené zemiaky vo výške 1070 metrov,” začína rozprávanie Stanislav Michalica, riaditeľ PPD Liptovská Teplička, ktoré leží na severnom úpätí Kráľovohoľských Tatier.

Zemiaky pestujú v systéme ekologického poľnohospodárstva. Odbytová cena bio zemiakov je síce vyššia, ale dopestovanie je náročnejšie a nákladnejšie.

Nezaťažujú životné prostredie

Vďaka horskému prostrediu je v Liptovskej Tepličke chladnejšie, ako v bežných podmienkach, čo zemiakom vyhovuje. V okolí rieky Váh tečúcej v blízkosti zemiakových polí, sú dlhé ranné rosy, teda väčšie vlhko, ktoré so sebou prináša aj riziko plesní.

„Postrek, ktorý používame je založený na čisto biologickej báze, čiže je ľahko odbúrateľný, nezanecháva rezídua, podporí imunitu zemiakov, a je povolený do ekologickej poľnohospodárskej výroby. Takto vypestované zemiaky neobsahujú rezídua pesticídov, nezaťažujú životné prostredie a ich chuť je vynikajúca,” vysvetľuje riaditeľ.

Tým, že pestujú v ekológii nemôžu postrekovať ani proti burinám. Tie sa snažia obmedziť častejším oborávaním –  tri až päťkrát po vysadení, zhruba v desať, až štrnásť dňových intervaloch.

„Na hnojenie zemiakov používame maštaľný hnoj od našich zvierat, keďže v ekológii chováme aj hovädzí dobytok a ovce“ doplnil poľnohospodár.

Zber a pozberová úprava BIO zemiakov

V roku 2018 kúpili zo zahraničia použitú techniku potrebnú pre sadenie a zber zemiakov  – separátor, ryhovač, sadzač a kombajn.

“Bio zemiaky sadíme systémom separácie pôdy. Pole najskôr naryhujeme ryhovačom do hĺbky 50 – 60 centimetrov. Potom príde na rad separátor, ktorý preoseje celú hmotu zeminy. Veľké kamene pozbiera do zásobníka, malé kamene a hrudy premiestni vedľa do brázdy. Zemina, do ktorej sa zemiak vysadí je jemná a s minimálnym podielom kameňa. Dosiahneme tak lepšie podmienky pre rast a rozvoj zemiakov. Dobrý koreňový systém zabezpečuje bohatú nadzemnú fytomasu, ktorá je predpokladom pre dosiahnutie dobrej úrody,” vysvetľuje Stanislav Michalica.

Na ručný zber museli zabudnúť

Separácia napomáha aj kombajnovému zberu zemiakov, pri ktorom by ich kamene mohli poškodiť, v lepšom prípade otĺcť.  Ideálny by bol samozrejme ručný zber pri ktorom je poškodenie minimálne.

“Ručne pozbierať takú plochu by nebolo jednoduché. V súčasnej dobe nie sú ani zberači. Potrebovali by sme na poli aj päťdesiat ľudí a viac techniky. Bolo by to problematické a hlave nákladnejšie,” tvrdí pestovateľ.

Pestovanie zemiakov je náročnejšie

Podľa Stanislava Michalicu ide pestovateľ zemiakov do väčšieho rizika ako producent obilnín. Má vyššie náklady na dopestovanie a keď sa úroda nevydarí, finančná strata je väčšia. Ďalší problém je uskladnenie zemiakov.

„Obilie keď pozbierame pri dobrej vlhkosti a uložíme do suchého skladu, vydrží tak aj dva roky. U zemiakov je to problém, lebo potrebujete mať v sklade teplo a keď zemiakom prejde kľudové obdobie, začínajú veľmi rýchlo klíčiť a ich konzumná hodnota sa znižuje,“  doplnil S. Michalica.

Časť minuloročnej úrody BIO zemiakov družstvo uskladnilo v tradičných zemných pivničkách, ktoré uchovajú zemiaky dlho konzumovateľné.

Tento rok zemiaky vysadili do 20. mája a zber majú naplánovaný na polovicu septembra.  Predpokladajú, že úroda bude dobrá.