AP: Poľnohospodárstvo v prvej línii. Bomby narušili kľúčový ukrajinský priemysel
Nevybuchnutá raketa trčí z poľa a ďalšia je zarytá v zemi hospodárskeho dvora. Robotníci pri odpratávaní buriny našli kazetovú muníciu a maštaľ pre dobytok je zjazvená šrapnelmi. Všetka práca sa na tejto rozľahlej východoukrajinskej farme zastavila. Polia a budovy zasiahli mínomety, rakety a kazetová munícia toľkokrát, že jej pracovníci nemôžu pôdu posiatu krátermi osiať ani zberať plodiny, píše agentúra AP.
Návrat bude ťažký
Návrat k siatiu a zberu „bude ťažký, veľmi ťažký“, hovorí Viktor Lubinec, ktorý sa na farme Veres stará o rastlinnú výrobu.
Aj keď boje skončia, polia musia byť najprv vyčistené od nevybuchnutej munície a šrapnelov. Pričom boje ani zďaleka neutíchli. V jednu chvíľu sa ozve hukot letiaceho projektilu, neďaleká detonácia otrasie zemou a vyšle k nebu oblak čierneho dymu. Lubinec sa sotva pohne.
„Zvykol som si na to. Prvých pár dní to bolo desivé, ale teraz… človek si môže zvyknúť na všetko, „konštatuje päťdesiatpäťročný muž, zatiaľ čo sa za ním rozptyľuje dym.
„A musíme pracovať. Keď to všetko vzdáme, opustíme, opustia to aj ostatní poľnohospodári, čo sa potom stane?“ podotýka.
20 percent HDP Ukrajiny
Poľnohospodárstvo je kľúčovou súčasťou ukrajinskej ekonomiky. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) tvorilo pred ruskou inváziou okolo 20 percent hrubého národného produktu a 40 percent príjmov z vývozu štátu.
Krajina je často označovaná za obilnicu Európy a na jej cenovo dostupné dodávky obilia a slnečnicového oleja sa spoliehajú milióny obyvateľov Afriky, Blízkeho východu a Ázie, kde už teraz mnoho ľudí čelí hladu. Ruská invázia mu však zasadila ťažkú ranu, poničila poľnohospodársku pôdu, úrodu, dobytok, stroje, skladovacie zariadenia a vážne sťažila dopravu a vývoz.
Už bez dobytka
Farma Veres je jasným príkladom. Na 5700 hektároch pôdy jej pracovníci zvyčajne pestovali pšenicu, jačmeň, kukuricu, slnečnicu a chovali 1500 kusov dobytka. Jej poloha ju však v tejto delostreleckej vojne robila obzvlášť zraniteľnou.
Leží na takmer priamej línii medzi strategickým mestom Izjum, ktoré začiatkom apríla obsadili ruské sily a v septembri ho získala späť Ukrajina, a Kramatorskom, ktorý je najväčším mestom v Doneckej oblasti zostávajúcim v ukrajinských rukách.
Poľnohospodársky komplex bol zasiahnutý 15 až 20-krát, rozpráva Lubinec. O tom, koľko úderov zažila pôda, už stratil prehľad. Sklad obilia bol ostreľovaný, zariadenie na výrobu elektriny zničené a na budovu pre dobytok – prázdnu odkedy boli na začiatku vojny zvieratá rozpredané – dopadlo niekoľko rakiet. Z predvojnových 100 zamestnancov väčšinu evakuovali, zostalo ich asi 20.
Pracovníci stihli zasiať pšenicu, no nestihli ju pozberať. Úroda zhorela pri bombardovaní 2. júla. Lubinec bol zničený. Ako agronóm sa tešil na to, ako bude hodnotiť výsledky výsadby piatich nových odrôd pšenice.
„Celá výskumná práca bola zničená,“ povzdychol si.
„Ako sa mám cítiť? Ako sa môže človek cítiť, keď chcel niečo urobiť a iný prišiel a zničil to?“ poznamenal.
Iní slnečnicu pozberali
Niektoré farmy v oblasti mali väčšie šťastie. Zhruba desať kilometrov juhozápadne od Novomykolajivky sa po poli pravidelne pohybuje kombajn, ktorý zo stoniek odkrajuje uschnuté kvety slnečníc a ich čierne semená sype do čakajúcich nákladných áut.
Vojna vytvorila drsné pozadie. Stroj je zjazvený šrapnelami a neďaleké pole zamínované. Nad slnečnicami a kukuricou prelietajú vrtuľníky a nízko nad zvlnenými lánmi stíhačky. Poľnohospodárski pracovníci, ktorí si práve dávajú na poli prestávku na obed, ignorujú dunenie vzdialeného ostreľovania.
„Počas vojny sa práca stala veľmi ťažkou a desivou, pretože neviete, čo a kde môžete očakávať,“ hovorí 36-ročný Maksim Onyško.
„Vojna nikdy nepriniesla nič dobré. Len smútok a škodu,“ podotýka.
Bolo riskantné siať v máji slnečnicu bez toho, aby bolo jasné, či pole nepohltí frontová línia, rozpráva Serhij Kurinnyj, riaditeľ farmy KramAgroSvit.
„Na vlastné oči sme mohli vidieť vojenské akcie. Existovalo teda riziko, že nebudeme môcť plodiny zozbierať, ale rozhodli sme sa ho podstúpiť,“ poznamenal.
Vyplatilo sa. Dobré počasie pomohlo získať slušnú úrodu slnečnice, zasiatej na 1308 hektároch. Osiali tiež 1434 hektárov pšenice, 255 hektárov jačmeňa, 165 hektárov repky a krmoviny. Pre požiar spôsobený bombardovaním prišli o pšenicu z 27 hektárov, ale zvyšok sa im podarilo zozbierať.
Vojna všetko zmenila
V apríli zabil raketový útok 38 z 1250 kusov dobytka na farme, čo prinútilo manažérov predať väčšinu zvyšného stáda a ponechať si 215 kusov zvierat v mliečnej výrobe. Nasledujúceho dňa zasiahla raketa sklad, zničila kombajn na obilie a poškodila ďalšie vybavenie, opisuje Kurinnyj.
Keďže ukrajinská protiofenzíva posunula frontovú líniu ďalej na východ, na farme sú si podľa neho istejší, že budú môcť zasiať, a začínajú pripravovať pôdu pre ozimné plodiny.
Pre ťažko poškodenú farmu, kde pracuje Lubinec, je však návrat na pole ešte ďaleko.
„Pred vojnou sme žili pokojne, pracovali sme… niečo sme dosiahli, o niečo sme sa snažili – a čo teraz?“ posťažoval sa.
„Všetko bolo poškodené, zničené a my to musíme znovu vybudovať, začať od nuly,“ dodal.
Fotogaléria z reportáže a pôvodný článok agentúry AP.