Jeseň je tradične štartom cukrovarníckej kampane. Ani tá tohtoročná sa nevyhla problémom súvisiacim s počasím. Na jednej strane ťažkosti spôsobujú dažde, ktoré bránia pravidelnému vyorávania podľa potrieb cukrovarov, na druhej strane problémy spôsobili aj horúčavy a nedostatok vlahy. To všetko sa podpísalo pod kvalitu cukrovej repy.

„Vyorávať sme začali na prelome augusta a septembra. Spočiatku cukrovary nedokázali spustiť výrobné linky na plnú kapacitu, ale rezali len asi v polovičnej. Cukorné šťavy boli čierne, nakoľko isté percento úrody bolo poškodené hnilobou, čo spôsobilo problémy s kvalitou cukru,“ skonštatoval Robert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy.

Pod kvalitu cukrovej repy sa podľa neho podpísali aj škodcovia.

„Teplá klíma spôsobila, že sem prichádzajú škodcovia, ktorí tu v minulosti neboli. Momentálne najväčším škodcom sú malé okrídlené cikády, ktoré roznášajú fytoplazmu – stolbur zemiakový. Práve ten spôsobuje hnitie cukrovej repy, jej černenie a problémy so spracovaním,“ vysvetlil Kovács.

Škodca sa pritom na Slovensku v minulosti už vyskytol, avšak nikdy nie v takej miere, ako tento rok.

„Ani nikdy nespôsobil takéto výrazné problémy. Tento hmyz cicia listy cukrovej repy, čo by nebol problém, ale infikuje ich spomínanou fytoplazmou, ktorá spôsobuje následné ťažkosti,“ dodal Kovács.

Stolbur zemiakový sa podpisuje aj na cukornatosti, ktorá je ovplyvnená tiež množstvom zrážok. Po tom, čo listy repy počas horúceho a suchého augusta na mnohých miestach vysychali, sa po dažďoch repa opäť prebrala a vyhnala nové listy – na úkor cukornatosti. Pestovatelia by potrebovali dosiahnuť aspoň hodnotu 17 percent, v mnohých prípadoch to však vyzerá na priemery pod 16 percent.

„Výkupnú cenu zo strany cukrovarov máme samozrejme stanovenú podľa cukornatosti. Tiež poľa toho, za koľko cukrovar v konečnom dôsledku predáva cukor, čo v podstate vôbec nevieme ovplyvniť. Je to nespravodlivé, ale je to tak. V každom prípade cukornatosť je aj v dôsledku stolburu znížená a to samozrejme zníži výťažnosť, a tým aj cenu za cukrovú repu,“ dodal pestovateľ.

Kampaň sa rozbehla

Napriek problémom v úvode kampane cukrovary v súčasnosti deklarujú, že pracujú už na svoje plné kapacity. Otázne je, či sa podarí spracovať všetku dopestovanú repu.

„Pozorujeme paradoxný jav, pretože často buľvy vyzerajú zdravo, no vo vnútri je už naštartovaný hnilobný proces. Takáto repa veľmi zle vplýva na plynulosť výroby cukru v cukrovaroch. Je možné, že práve z tohto dôvodu nebudeme vedieť spracovať celé množstvo repy, lebo sa to jednoducho nebude technicky dať,“ vysvetlil Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku a zároveň predseda predstavenstva cukrovaru v Trenčianskej Teplej.

Napriek tomu cukrovary deklarujú, že urobia všetko pre to, aby cukor dorobili do plnej sebestačnosti Slovenska. Spracovatelia veria, že to tak zostane aj napriek vplyvom počasia.

„Celý sektor výroby cukru čelí dopadom klimatických zmien. Už aj u nás sa rozširujú atypické ochorenia a škodcovia, ktorí majú pôvod najmä v južných krajinách Európy. Dokonca niektoré európske krajiny kvôli škodcom hovoria už aj o výpadkoch v produkcii cukrovej repy. Riešením sú nové vyšľachtené odrody repy, ktoré môžu byť odolnejšie voči viacerým dôsledkom klimatických zmien,“ dodal Adrián Šedivý, konateľ cukrovaru v Seredi.

Budúcnosť s otáznikom

Pre zachovanie cukrovej vertikály je kľúčové zachovanie funkčnosti dvoch cukrovarov, ako aj dostatočného pestovania cukrovej repy na Slovensku. Pred časom, keď po zrušení cukrových kvót viaceré krajiny avizovali možnú nadprodukciu, ktorá vedie k poklesu cien, to naša vertikála ustála bez väčších problémov. Pestovatelia pri produkcii cukrovej repy zotrvali.

„Pestovatelia majú alternatívu, ale cukrovary nie. Ak by sa cukrová repa na Slovensku nepestovala, cukrovarníctvo zanikne. Repa sa nedá dovážať,“ skonštatoval Michal Abelovič počas konferencie v Nitre.

Na druhej strane, dovoz cukru problémom nie je.

„Na Slovensku sa spotrebuje asi 170 tisíc ton cukru ročne. Len susedné Poľsko v tomto roku vyrobí milión ton nad svoje potreby. Takže tu to môže za jeden rok všetko zmiznúť. Už tu nebude ani cukrová vertikála, ktorá teraz plne funguje. Cukrová repa sa tu pestuje a takmer všetka sa tu aj spracuje, takže je to kompletná vertikála s pridanou hodnotou, ktorá navyše priamo aj nepriamo zamestnáva asi 2 tisíc ľudí. Ak to zanikne, z Poľska, Nemecka alebo Francúzska dovezieme toľko cukru, že si to človek ani nevšimne,“ dodal Abelovič.

Podľa neho je preto potrebné domácu vertikálu zachovať aj cez podpory, ktoré by mali pretrvať.

„Veríme, že viazaná platba na cukrovú repu, ktorá platí v aktuálnom období, bude schválená aj pre ďalšie obdobie. Je dôležitá pre existenciu cukrovarníckeho priemyslu. Bez tejto podpory by pestovanie úplne zaniklo, pretože viazaná platba kompenzuje určité klimatické nevýhody voči hlavnému pásu optimálnych podmienok pestovania cukrovej repy, ktorý je najmä na severe Európy,“ dodal predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku a riaditeľ cukrovaru v Trenčianskej Teplej.

Z pohľadu pestovateľov je okrem zachovania viazanej platby na cukrovú repu potrebné zachovať aj dobré odbytové ceny zo strany cukrovarov. Tie budúcoročné sú stále predmetom diskusie a dohôd. Zo strany poľnohospodárov zaznieva informácia, že návrh cukrovarov je výrazne nižší ako očakávania pestovateľov, aj tohtoročná výkupná cena. Na pokles cien cukrovej repy samotní poľnohospodári nevidia dôvod a v jeho prípade by viacerí mohli od jej pestovania aj ustúpiť.