Nikdy sme nedojili toľko mlieka, ako v tomto roku! Začína rozprávanie Zoltán Cibula, predseda kukučínovského družstva. Aktuálny výsledok 12 tisíc kilogramov mlieka na dojnicu a rok ich katapultoval medzi desať najlepších mliečnych fariem v republike. Ešte pred rokom boli umiestnení v tretej desiatke. Radosť z medziročného zlepšenia výsledkov ale netrvala dlho.

Vinič, ošípané a hovädzí dobytok

Tak, ako iným poľnohospodárom, aj tým v levickom okrese stačí letmý pohľad na suchom zdecimovanú kukuricu a následná otázka sa tlačí na jazyk sama. S čím vôbec budú farmy so živočíšnou výrobou v nasledujúcom roku kŕmiť?

Zoltán Cibula prežil 46 rokov v jednom podniku a zažil rôzne pohľady na štruktúru výroby. Bližšie sú mu uvážlivé rozhodnutia pred nerozvážnymi riešeniami. Predať či zrušiť môžeš vždy. No predáš len raz, hovorí. Možno aj preto namiesto ľahšej cesty aj dnes v Kukučínove pestujú vinič, chovajú ošípané a hovädzí dobytok.

Ceny vstupov pri výrobe mlieka neustále narastajú. Niekedy bez toho, aby sa ich niekto pýtal – nafta, energie či komodity. Inokedy preto, že ľudský pohľad na výrobu prevažuje ten ekonomický. Od mája má každý zamestnanec v Kukučínove na výplatnej páske o 10 až 15 percent viac. Tento prístup by sa mohol zdať pre pozorovateľa z vonku ľahkovážny. Ideme predsa do neistých čias a mnohí poľnohospodári ešte stále ťažia z dlhodobo uzavretých zmlúv na energie a oprávnene sa preto obávajú, s akými cenami plynu či elektriny vstúpia do roku 2023.

Zoltán Cibula nad tým premýšľa tiež, no uvedomuje si aj to, že najväčším bohatstvom družstva sú ľudia. Mať dobrého traktoristu, kŕmiča, dojiča alebo riadiacich pracovníkov je základom úspechu. Oni svojim vzťahom k dojniciam, a vlani keď sa učili nanovo pristupovať k reprodukcii to bolo náročné, dosiahli 33 až 35 litrov mlieka na dojnicu a deň. Oni v noci strážia pred nájazdmi lesnej zveri slnečnicu či kukuricu, aby mali o pár mesiacov vôbec čo zberať. Oni svojim citlivým prístupom k hospodáreniu s vlahou dokázali tento suchý rok z ozimín vymačknúť ešte nadpriemerné úrody, aj keď o dve tony nižšie, ako dosiahli vlani!

Siláž ako dôkaz suchého leta

Dojnice v Kukučínove si pravdepodobne tohtoročné tropické leto príliš nevšimli. Ventilátory v troch maštaliach bzučia nepretržite ako sršne a raz za pár minút vzduch zvlhčia aj rosiče. Ustajňovacie priestory z osemdesiatych rokov prešli v nedávnej minulosti čiastočnými rekonštrukciami. Ako vidieť na úžitkovosti, aj v nich dokážu dosiahnuť svetové výsledky.

Dojnice by prvý kontakt s realitou leta 2022 zažili až s ponukou novej siláže na jeseň. A tomu sa chce tamojší predseda vyhnúť. Kukurica, ktorá má svojou výškou v polovici leta presiahnuť urasteného chlapa, dnes siaha ledva po ženské prsia. Do plaču! Tí, čo pestujú zrnovú kukuricu z nej často nebudú mať vôbec nič. Niektorí pestovatelia si uvedomujú, že aj kombajnový zber sa pre nich stane zbytočným nákladom a tak telefonujú napríklad aj Zoltánovi Cibulovi.

„Veď máš živočíšnu výrobu. Zasilážuj,“ hovoria mu, keď núkajú svoj porast.

Čo však bude mať z takej siláže, kde sa kukuričné zrnko objaví len kde tu? Nositeľom viac ako polovice energetického výkonu siláže je kukuričný klas, ktorý krava premieňa na mlieko. Vlani mali siláž dobrú. Veď z hľadiska výživy práve objemovým krmivám vďačia za rekordnú úžitkovosť.

Rok nezačínal zle

Už dnes obmedzili v Kukučínove spotrebu minuloročných krmovín pre zástavový dobytok či býkov. Jednoducho, všetko šetria pre dojnice a výrobu mlieka. Ostatné kategórie dobytka naplno pocítia dôsledky vývoja počasia konzumáciou nízkoenergetickej siláže, ktorú dopestujú v tomto roku.

„Nemôžeme si dovoliť rapídne zníženie úžitkovosti, ktoré by v tomto roku nastalo. Jednoducho budeme robiť všetko preto, aby sme so zásobami z minulého roka vyšli čo najdlhšie v roku 2023,“ hovorí Zoltán Cibula.

V Kukučínove kŕmia aj miaganým zrnom. Ani to tento rok nebude, no v skladoch je ešte kukuričné zrno z vlaňajška. To zabezpečí náhradný energetický príjem zvieratám.

Aký je Zoltán Cibula rád, že sa v apríli neulakomil na výnimočné peniaze. Presviedčali ho nech predá, no mesiace do novej úrody, zodpovednosť k zvieratám a takmer polstoročná skúsenosť v praxi prikazovali počkať.

Rok pritom nezačínal zle. Prvá kosba senáží bola objemom produkcie štandardná a druhá dokonca lepšia, ako vlani! Tretia však v dôsledku výpadku zrážok priniesla len 80 ton hmoty. Pred rokom ešte konštatovali 266 ton.

Rozdiel je v počtoch

Napriek obávam z nedostatku, všetkých 210 dojníc v Kukučínove zostane. Nemá zmysel znižovať počty zvierat, ak sa fixné náklady výroby nezmenia. Zoltán Cibula roky pôsobil na spoločnom družstve ako ekonóm a dodnes cítiť, že počítať vie. Ani na cenu za mlieko sa už toľko nesťažuje, ako v minulých rokoch. Ak ho podpichnete otázkou, či cena, ktorá je o tretinu vyššia ako dostávali za mlieko predvlani už pokrýva výrobné náklady na jeho produkciu, nezaprie sa jeho pôvodné povolanie.

„Ak chcem ako ekonóm zlikvidovať dojnice, tak tu prvovýrobu mlieka napočítam tak, aby sme dosiahli mínus. Živočíšna výroba ale patrí do poľnohospodárskej výroby a ak vnímam len samotnú ziskovosť živočíšnej výroby, tak ide o krátkozraký pohľad,“ myslí si Z. Cibula.

Okrem tvorby organickej hmoty živočíšnej výroby, čo si pri argumentácii osvojili aj politici, hovorí predseda družstva v Kukučínove aj o dôležitosti striedania plodín. A so živočíšnou výrobou je osevný postup pestrejší a pôda tak v lepšej kondícií.