Predstavitelia Európskej únie a juhoamerického bloku Mercosur podpísali v sobotu 17. januára 2026 obchodnú dohodu, uvádzajú tlačové agentúry. Dohovor sa pripravoval 25 rokov a podľa Európskej komisie vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete, ktorá bude pokrývať trh s viac ako 700 miliónmi spotrebiteľov.

Dohodu musí ešte schváliť Európsky parlament. Musí byť tiež ratifikovaná legislatívnymi orgánmi členských krajín Mercosuru, teda Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja. Členom bloku je tiež Bolívia, tá však nie je v súčasnej dohode zahrnutá, pretože sa stala členom až v roku 2024 a nebola teda zapojená do rokovaní. K dohode sa bude môcť pripojiť v najbližších rokoch.

Krajiny EÚ dali zelenú podpisu dohody 9. januára, podporilo ju 21 krajín vrátane Českej republiky a Slovenska. Proti sa vyslovili Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Írsko; Belgicko sa zdržalo.

Ceremoniálu v centrálnej banke v Asuncióne sa zúčastnili okrem iného šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa, európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič, argentínsky prezident Javier Milei, paraguajský prezident Santiago Peňa či uruguajský prezident Yamandú Orsi. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa nezúčastnil, namiesto seba vyslal ministra zahraničia.

Von der Leyenová vo vystúpení predstavila dohodu o voľnom obchode ako výhodu pre oba hospodárske bloky.

“Z tohto partnerstva budeme ťažiť obaja – ekonomicky, diplomaticky i geopoliticky,” uviedla.

“A naše posolstvo zvyšku sveta je jasné: EÚ a Mercosur vsádzajú na spoluprácu namiesto konkurencie a na partnerstvo namiesto polarizácie,” podotkla.

Politická a obchodná dohoda

Aby bolo možné uzavrieť dohodu o voľnom obchode, EÚ ju rozdelila na dve časti: politickú dohodu o partnerstve a dočasnú obchodnú dohodu. Obchodná časť spadá výlučne do právomocí EÚ, takže o jej schválení a podpise mohli minulý týždeň rozhodnúť ministri členských štátov hlasovaním väčšiny. Národné parlamenty ju preto nemusia ratifikovať. Kým však dohoda o voľnom obchode začne platiť, musí ju ešte schváliť Európsky parlament. EK zatiaľ neplánuje, že by sa dohoda začala uplatňovať pred týmto schválením. Teraz sa bude EÚ snažiť získať pre dohodu podporu europoslancov. Politická dohoda o partnerstve nadobudne platnosť až vtedy, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ a tiež zúčastnené krajiny Mercosuru.

Európske firmy budú vďaka dohode v oblasti platiť oveľa nižšie clá a nebudú musieť čeliť obchodným prekážkam, s ktorými sa potýka väčšina ostatných krajín. Odhaduje sa, že dohoda môže zvýšiť ročný export EÚ do krajín Mercosuru až o 39 percent, respektíve 49 miliárd eur, čo by mohlo podporiť viac ako 440.000 pracovných miest v celej Európe.

Cieľom dohody je okrem iného znížiť juhoamerické clá na automobily, stroje a priemyselné výrobky vyrobené v EÚ a zároveň umožniť štyrom krajinám Mercosuru na oplátku predávať do Európy viac poľnohospodárskeho tovaru.

Protesty poľnohospodárov proti dohode

Dohoda má aj kritikov, napríklad Francúzsko ju dlhodobo označuje za neprijateľnú. Vyjadruje obavy, že najmä prílev lacného hovädzieho a hydinového mäsa, cukru alebo kukurice spôsobí veľké straty francúzskym poľnohospodárom. Proti dohode v posledných týždňoch opakovane protestovali farmári v niektorých európskych krajinách.

Dohoda ruší clá na viac ako 90 percent bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Mercosurom. Hodnota obchodu medzi oboma blokmi v roku 2024 predstavovala 111 miliárd eur. Vývoz z EÚ tvoria hlavne stroje, chemické výrobky a dopravné zariadenia. Vývoz Mercosuru sa sústredí na poľnohospodárske produkty, nerastné suroviny, buničinu a papier.

Slávnostné podpísanie dohody medzi EÚ a Mercosurom