Chýbajúca jasná protikorupčná politika, slabá transparentnosť procesov vyhodnocovania, formalistický prístup k dokumentácii aj nejasné nastavenie zodpovedností. Také sú zistenia Najvyššieho kontrolného úradu z ostatnej kontroly Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Procesné riziká vyplývajú z nedostatočne nastavených pravidiel, chýbajúcich postupov a transparentnosti vo fungovaní PPA. Ide pritom len o jednu zo štyroch kontrolovaných oblastí, v ktorých národní kontrolóri našli nedostatky. Bez otáznikov nevyšli ani ostatné tri.

„Posudzované riziká spojené s ľudskými zdrojmi pramenili z nedostatočnej odbornej pripravenosti zamestnancov, vysokej fluktuácie, byrokracie a slabej kultúry etického správania. Technologické riziká súviseli s nedostatočnou technologickou infraštruktúrou a bezpečnosťou informačných systémov. Systémové riziká vznikali z nedostatočne nastavených strategických pravidiel, ktoré by mali zabezpečovať efektívne riadenie korupčných rizík,“ konštatuje sa v Správe o výsledku kontroly, zameranej na protikorupčné opatrenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Priepustnosť systému

Národní kontrolóri podrobili PPA prevereniu aj preto, že spravuje veľký objem finančných prostriedkov a je jediným zdrojom financovania v poľnohospodárskom sektore.

„Je preto nevyhnutné overiť, či sú procesy a systémy v rámci agentúry transparentné, efektívne a spravodlivé, najmä v kontexte historických skúseností, keď v minulosti došlo k strate jej akreditácie ako platobnej agentúry a k potvrdeným podozreniam z netransparentných postupov (korupčné kauzy) pri prideľovaní dotácií. Tieto mali negatívny dopad na dôveru v jej schopnosť efektívne spravovať fondy a implementovať agendovú politiku,“ konštatuje sa v správe z kontroly.

V nej sa národní kontrolóri zamerali na obdobie rokov 2020 až 2024 a s nimi súvisiace obdobia. V rámci kontroly bola preverovaná vzorka projektov so zameraním na účinnosť protikorupčných opatrení v oblastiach žiadostí o nenávratný finančný príspevok, žiadostí o platbu a súvisiacich kontrolných systémov, vrátane finančných kontrol.

„Štátni kontrolóri preverili vybrané výzvy, ktoré predstavovali čerpanie vo výške bezmála 272 miliónov. Vyplatené oprávnené výdavky pritom dosiahli výšku cez 83 miliónov eur. Z dvoch nosných oblastí PPA sa kontrola NKÚ zamerala na oblasť projektových podpôr, ktorých dokumentácia bola predmetom testovania zameraného na priepustnosť systému voči korupčným rizikám,“ informoval Najvyšší kontrolný úrad.

Tá sa v praxi potvrdila na základe viacerých nedostatkov či pochybení.

„Identifikované nedostatky – ako nejednotnosť pri spracovaní žiadostí, neúplná dokumentácia a nízka odborná pripravenosť niektorých zamestnancov, naznačujú, že zlyhania vznikajú predovšetkým v praxi, nie v samotnom nastavení systému. Identifikované boli aj prípady, kde samotné prostredie pre spracovanie žiadostí svojím nastavením, napríklad IT architektúrou, umožňuje manuálny zásah – napríklad pri tvorbe a vložení zoznamu vyhodnocovateľov, z ktorých systém potom „náhodne“ vyberá a priraďuje k projektom, čo v konečnom dôsledku môže generovať potenciálnu korupčnú príležitosť, resp. riziko. Avšak je potrebné spomenúť, že pokroky PPA sú síce viditeľné v zavedení protikorupčných akčných plánov a automatizácie procesov, no tieto opatrenia nie sú vždy dôsledne implementované,“ konštatujú národní kontrolóri.

Oneskorenia, zmätky a nejednoznačnosť

Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe kritizuje okrem iného aj neskoré vyhlasovanie výziev a ich meškanie aj po aktualizovaní plánu vyhlasovania výziev, a tiež nespustenie niektorých avizovaných výziev. To potenciálnym žiadateľom, ktorí sa na podanie žiadostí pripravili, spôsobilo stratu času aj zbytočné finančné náklady a v sektore prispelo k neistote. Problém úrad vidí aj v koncipovaní výziev, ich nejednoznačnosti a zmätočnému výkladu.

„Pri niektorých výzvach – napríklad 46/PRV/2020 – sa po dvoch týždňoch od vyhlásenia výzvy doby prijímania žiadostí ukázalo, že podmienky boli formulované nejasne, čo dokladovalo 76 strán zverejnených otázok a odpovedí od žiadateľov. Problémy sa týkali najmä požiadavky na dosiahnutie štandardného poľnohospodárskeho výstupu, ktorá bola pre mnohých žiadateľov komplikovaná a nejednoznačná. PPA pritom pri poskytovaní odpovedí často odkazovala len na citácie z pôvodného znenia výzvy, bez aktívnejšieho usmernenia. V prípade, že uchádzač nestihol doplniť požadované dokumenty do siedmich dní, mohlo byť konanie zastavené. V praxi sa tak opakovane predlžoval čas, ktorý uplynul do vydania rozhodnutia o schválení alebo neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, čo opätovne viedlo k zvýšenej neistote na strane prijímateľov,“ uvádza sa v správe z výsledku kontroly.

Formálnosť školení

Problémom zostala aj vysoká fluktuácia zamestnancov a nedostatočné preškolenie. Školenia zamestnancov boli podľa zistení často minimálne alebo len formálne, čo malo negatívny dopad na kvalitu, konzistentnosť, spoľahlivosť a správnosť hodnotenia.

„Systém AGIS, v ktorom PPA eviduje predložené žiadosti, navyše automaticky prideľoval dvojicu rovnakých hodnotiteľov tomu istému žiadateľovi, ak ten podal viacero žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Toto nastavenie mohlo viesť k situáciám, kde sa vytvorí priestor pre subjektívne preferencie hodnotiteľov (príbuznosť prostredia, problematiky a pod.) či nežiaduce kontaktovanie hodnotiteľov zo strany žiadateľa,“ uvádzajú kontrolóri.

Ďalšou problematickou oblasťou bolo aj nejednotné uplatňovanie administratívnych sankcií pri neoprávnených výdavkoch.

„Kontrola zistila, že v prípade jedného projektu sankcia nebola udelená, aj napriek zisteniu rozsiahlych neoprávnených výdavkov, a to s vysvetlením, že prispeli k účelu projektu. Naopak, v inom za podobných okolností bola sankcia riadne uplatnená. Takýto rozdielny postup jednoznačne ohrozuje princíp rovnosti zaobchádzania a môže otvárať priestor na korupčné praktiky.“

Papier znesie

Z vykonanej kontroly bol vypracovaný protokol o výsledku s 31 kontrolnými zisteniami. Samotná Pôdohospodárska platobná agentúra podľa správy z kontroly podala námietku len proti dvom z nich – obe tieto námietky Najvyšší kontrolný úrad vyhodnotil ako neopodstatnené. V správe však priznáva, že PPA oproti minulosti urobila krok vpred.

„Hoci agentúra podniká kroky na zlepšenie elektronickej podpory a snaží sa zvýšiť transparentnosť procesov, tieto zmeny musia byť dôsledné, udržateľné, permanentne monitorované, vyhodnocované a zavedené do praxe. Súčasný informačný systém napriek pozitívnym úpravám v ostatných rokoch naďalej vykazuje chyby, ktoré súvisia okrem iného s možným manuálnym zásahom do uzatvorených dokumentov, alebo môže viesť k úpravám dát,“ pripomenul Najvyšší kontrolný úrad.

Systém na PPA tak podľa národných kontrolórov nateraz nie je voči možnej korupcii dostatočne účinný.

„Platobná agentúra má formálne nastavené protikorupčné opatrenia a vykonala v tejto oblasti za ostatné tri roky nevyhnutné opatrenia. Ich realizácia však naráža na personálne a odborné limity, slabé kontrolné mechanizmy a nízku mieru transparentnosti procesov. Dobre nastavený systém tak stále zostáva len „na papieri“, primárne preto, aby spĺňal akreditačné požiadavky Európskej komisie,“ uviedol Najvyšší kontrolný úrad.

Ten agentúre odporučil vykonať viaceré opatrenia. Medzi nimi napríklad prehodnotenie a doplnenie protikorupčného programu tak, aby reagoval na súčasný stav agentúry a posilnenie vnútorného auditu. Ďalším by mala byť štandardizácia vyhodnocovania žiadostí tak, aby boli zavedené minimálne odborné požiadavky a dôsledná metodika pre hodnotiteľov. Treba tiež minimalizovať priestor na subjektívny výber kontrolórov, transparentne zdokumentovať dôvody pri opakovaní kontrol a skrátiť lehoty medzi jednotlivými krokmi. Agentúre odporúča aj dôslednejšie archivovať dokumentáciu, čím by sa vyhla možným pochybnostiam pri spätnej kontrole.