Zábava a oddych pre návštevníkov, no zároveň podpora slovenských chovateľov oviec a spracovateľov ovčieho mlieka. Tak by sa dala predostrieť nosná idea podujatia s názvom Deň bryndze, ktoré sa konalo už po štvrtýkrát v areáli Masarykovho dvora vo Vígľaši (okres Detva). Podľa narastajúceho počtu návštevníkov možno usúdiť, že myšlienka jarnej propagácie ovčiarstva sa dobre ujala.

„Určite nás teší, že si k nám našlo cestu vyše 3000 návštevníkov. Ovčiarstvo, a hlavne bryndza, do toho regiónu patria. Veď aj prvá slovenská bryndziareň vznikla práve na Podpoľaní. Podujatím chceme vzdať hold ovčiarstvu a zároveň aj tradičným ľudovým zvykom, remeslám či folklóru. V rámci kultúrneho programu sme pozvali medzi nás také súbory ako Zemplín, Zobor, či Detvan. Ale nebolo to len o nich. Vďační sme za všetkých, ktorí ku nám na Deň bryndze zavítali a prispeli k vydarenému podujatiu,“ zosumarizovala v krátkosti záujem ľudí o Deň bryndze jedna z organizátoriek Patrícia Chlebničanová.

O rok vraj bryndze nachystajú určite viac

Množstvu sprievodných akcií ako strihanie oviec, výstava agrotechniky, či plemenný trh baranov, dominovala však bryndza. A to nie len v ukážkach jej výroby, ale hlavne ako súčasť gastronómie. Bryndza nie je len salašníckou záležitosťou, ale siahajú po nej aj známe kuchárske mená.

„Na bryndzu nedám dopustiť. Pre mňa je to naše národné biele zlato. A práve teraz v máji je ideálny čas, kedy má to svoje najväčšie čaro. Bryndza pritom nie je u mňa len o haluškách, ale rovnako výborne chutí napríklad v pirohoch. Mimochodom, čo sa bryndze týka, u mňa je číslo jeden Demikát, jedinečná, lahodná a chuťovo nenapodobiteľná polievka, ktorú priam milujem,“ predostrel svoj obdiv k bryndzi známy šéfkuchár a toho času MasterChef Masarykovho dvora Ľubo Herko.

Jeho družina sa na Dni bryndze veru mala čo obracať. Z ich výdajného pultu zmizlo vyše 2000 porcií bryndzových halušiek, na ktoré návštevníci stáli aj v skoro tridsaťmetrových radoch. Ako niektorí z nich povedali priamo na mieste, na dobré sa počkať oplatí a nevadilo by im, ani keby boli rady 50 metrové.

Tí najhladnejší si mohli aj zasúťažiť v rýchlosti zjedenia halušiek a že im išli dole krkom ako nič, svedčí čas víťaza. Šesťsto gramov halušiek bolo v žalúdku za necelých 31 sekúnd.

Celkovo počas Dňa bryndze jej kuchári minuli takmer 200 kilogramov a kto si bryndzu na domácu spotrebu nekúpil hneď zrána, poobede mal už smolu. Pani v podnikovej predajni neostávalo nič iné, len pokrčiť plecami a povedať, „prepáčte, všetko sa vypredalo.“ O rok vraj bryndze nachystajú určite viac.