Najväčší slovenskí chovatelia pinzgauského dobytka z Liptovského Ondreja hovoria, že chov tehlovočervených dojníc pri súčasných podmienkach nemá ekonomický zmysel. Vyše 250 pinzgauských kráv a teliat preto presunuli na pasienky. Chovajú ich ďalej, no bez trhovej produkcie mlieka. Stratenú mliečnu produkciu nahrádzajú holsteinom, ktorý je vďaka vyššej dojivosti rentabilnejší.

Počet chovateľov klesá

V slovenskej plemennej knihe pinzgauského dobytka je v súčasnosti do dvetisíc kusov zvierat. Ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa u nás chovalo viac ako 90 tisíc kusov kráv.

„Na Slovensku boli kedysi viac menej, len dve plemená hovädzieho dobytka. Pinzgauský dobytok sa choval od Nízkych Tatier po poľské hranice a od Ilavy po Bardejov. Od Zvolena na juh prevládalo slovenské strakaté plemeno,“ vysvetľuje Ján Paciga, podpredseda Zväzu chovateľov pinzgauského dobytka na Slovensku a predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Agria.

Dnes má pinzgauský dobytok štatút chráneného chovu, z čoho mu vyplýva aj podpora takmer 200 eur na dobytčiu jednotku. To je jedným z dôvodov, prečo sa ešte z našich podnikov úplne nevytratil. Úlohou pinzgauského zväzu je udržať plemeno pre tých, ktorí majú záujem udržať tradíciu jeho chovu.

„Produkujeme plemenné býky, zúčastňujeme sa výstav alebo organizujeme prehliadku chovateľov. Faktom však je, že počet chovateľov dojníc na Slovensku všeobecne klesá, keďže podmienky sú nastavené tak ako sú, čo postihlo aj pinzgauský dobytok. Chovy dojníc zanikajú alebo sa kravy chovajú bez trhovej produkcie mlieka,“ myslí si Ján Paciga.

Keď sa počíta každý liter

Aj v Agrii spravil pred časom rázny krok – síce nepopulárne, ale potrebné opatrenie. Vyše 250 kusové stádo pinzgauského dobytka vystajnili. Nákladovosť tohto plemena bola vyššia, ako tržby z produkcie mlieka. Pre Agriu, ktorá je najväčším chovateľom pinzgauského plemena na Slovensku, je hlavnou činnosťou produkcia mlieka. S pinzgauským dobytkom bola jeho výroba neudržateľná.

„V našej nadmorskej výške a svahovitom teréne nemáme na čom inom zarobiť, len na mlieku. Ráta sa každý liter, preto sú chovatelia nútení hľadať iné, produktívnejšie plemená,“ vysvetľuje J. Paciga.

Pinzguaský dobytok chovajú aj naďalej, len bez trhovej produkcie mlieka. Vystajnené stádo celoročne pasú v šiestich areáloch, ktoré využívali aj pri produkcii mlieka. No nie až v takom rozsahu. Vyrobili si aj špeciálne kŕmne vozy, ktoré uľahčujú prácu a zabezpečujú pravidelný prísun krmív pre dobytok na pastve aj počas zimy. Vstupy majú takto podstatne nižšie, ako pri ustajnení.

Pinzgau sa vracia k svojej histórii

Výhodou pinzgauského dobytka je výborná chodivosť, ľahké pôrody a je menej náročný na prostredie. Napriek všetkým výhodám je na ústupe. Dokonca Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) registrovala pinzgau za plemeno ohrozené vyhynutím.

„Pinzgauský dobytok sa vracia k svojej histórii. Nikdy nebol prioritne určený k produkcii mlieka, ale vynikal kombináciou mäsovej úžitkovosti a pomoci roľníkovi v podobe ťažnej sily na poli. Nemôže súperiť s holsteinom v mliekovej úžitkovosti, ktorý by však v podmienkach pinzgaua neprežil,“ dopovedal chovateľ.

Aj v Agrii dali prednosť holsteinu. Vyprodukuje raz toľko mlieka ako pinzgau, pritom náklady sú v mnohých položkách rovnaké. Potrebujete dojiča, kŕmiča, ošetrovateľa, to sú všetko rovnaké výdavky, ale mlieka dá pinzgau menej.

Vyššia dojivosť holsteina sa prejavuje na zvýšenej spotrebe krmiva. V Agrii si ho z výmery 4 tisíc hektárov dorábajú pre 620 holsteinských dojníc. Ročne tak vyprodukujú šesť miliónov litrov mlieka, ktoré dlhodobo dodávajú do Tatranskej mliekarne.