Keď sme prichádzali na hospodársky dvor Lažňany v okrese Michalovce, do nákladného auta práve nakladali kukuricu. Na dvore zaliatom slnkom vládol pokoj a Juraj Hospodár nás privítal slovami: „Máme už hotovo. Žatvu sme skončili v sobotu. Mali sme šťastie, že sme skončili tesne predtým, ako začalo pršať.“

S tohtoročnou úrodou kukurice sú spokojní. Bodaj by nie. Priemerná úroda predstavuje 14 ton, na niektorých parcelách dosiahla až 18 ton!

„Ale v mokrom – v suchom to bolo len 15,5 tony,“ usmieva sa spokojne Juraj Hospodár a dodáva, že mali aj „len“ 12 tonové parcely.

Hospodári na ploche 550 hektárov, z toho na 130 hektároch je kukurica.

„Každý rok je to najziskovejšia plodina,“ netají poľnohospodár.

Zrejme aj kvôli tomu sa ku kukurici vracajú viacerí pestovatelia. Postupne sa zvyšujú výmery kukurice, aj priemerná úroda. Tá za posledných päť rokov predstavuje na Slovensku asi 7,5 tony z hektára.

Podľa predsedu Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice Ladislava Moravčíka je to síce dobrý priemer, ale úrodový potenciál kukurice je vyšší – 14 ton z hektára. Presne také výsledky dosiahli v Lažňanoch. Pri priemernej úrodnosti 14 ton vyprodukoval v tomto roku viac ako 1 800 ton kukurice.

Odroda, ročník, počasie, aj hnojenie

Na najúrodnejšej parcele mali vysiatu odrodu Smaragd. Podľa Juraja Hospodára k vynikajúcej úrode prispelo viacero dôležitých faktorov.

„Musím priznať, že to je jedna z najúrodnejších parciel v michalovskom okrese – pri Laborci, kde sa voľakedy vylievala voda, takže je to nivná pôda. Nie prvýkrát bola na tej parcele dobrá úroda, ale taká vysoká ešte nebola. Pomohlo nám aj počasie a prvýkrát sme robili podkoreňové prihnojovanie. Pri plečkovaní vyteká z radličiek hnojivo DAM a smeruje priamo pod korene. Takže to bola kombinácia úrodnej parcely, vhodnej odrody, dobrého ročníka, priaznivého počasia a intenzívneho agronomického hnojenia.“

O spomínanú úrodnú parcelu je na východe veľký záujem. Juraj Hospodár je hrdý, že sa mu ju podarilo získať do prenájmu, keď v súťaži porazil iných záujemcov. Za pôdu platí nájom 200 eur za hektár.

Pluh nepoužívajú

Na hospodárskom dvore vidíme veľa techniky. Juraj Hospodár je vzdelaním strojár, dnes je jeho prioritou technika, ktorú vylepšuje svojimi nápadmi. Skúsený poľnohospodár zdôrazňuje, že pri obrábaní pôdy nepoužíva pluh.

„Padol mýtus, že kukurica len po pluhu. Keď pôdu plošne v celom profile prekypríme, tak kukurica nemá problém. Je to lepšia náhrada orby. Ak zem s radličkami v riadnej hĺbke a s rôznym striedaním zamiešate a prekypríte, tak kukurica nepozná, že tam nebol pluh. Naopak, vlhkosť sa udržiava. Je to dôkaz toho, že aj bez pluhu sa kukurici darí.“

Skúšajú 30 hybridov

Tohtoročný zber kukurice trval osem dní.

„Mali sme osemriadkový výkonný kombajn, takže denne išlo 20 – 30 hektárov,“ komentuje Juraj Hospodár.

Dodáva, že o agronómiu farmy sa už kompletne stará syn.

„Keď som bol agronóm ja, vyberal som väčšinou plastické odrody, aby som mal zaistenú úrodu. Nie špičkové a zároveň rizikové odrody, ktoré môžu a nemusia vyjsť, ale tzv. plastické, ktoré majú 9-10 tonové úrody. Toho roku vybral syn a vybral dobre.“

Nové odrody pravidelne skúšajú na pokusnom poli s rozlohou 10 hektárov. Leží na konci dvora, len sto metrov od vodnej plochy Zemplínskej Šíravy. Keby bolo leto, môžeme sa ísť vykúpať.

„Tu sme mali kukuricu, ktorú sme skúšali,“ ukazuje Juraj Hospodár: „V tomto roku to bolo 30 hybridov. Boli zožaté, ale efektívnosť sa ešte len vyhodnocuje.“

Hospodársky dvor nemá sušičku, celú produkciu kukurice predávajú. Asi tretina ostala v regióne, zvyšok kúpil odberateľ, ktorý okrem dobrej ceny ponúkol aj dopravu zadarmo a to rozhodlo. Juraj Hospodár hodnotí, že majú za sebou celkom dobrý rok.

„Podarila sa výborná kombinácia – maximálna úroda s vynikajúcou cenou. Ale som pri zemi a som si vedomý, že to je náhrada za dva ľadovce, ktoré ma navštívili asi pred piatimi rokmi. Príroda je spravodlivá, teraz sa ten ľadovec vyrovnal.“

Nosná zostáva kukurica

Plány na budúci rok sú jasné. Nosná zostáva kukurica, pšenica a repka už je zasiata, ako doplnok sója. Žiadne nové plodiny.

„Voľakedy som bol zemiakár. Robil som 30 hektárov zemiakov ako špeciálnu plodinu, ale raz mi kvôli mokrej jeseni všetko ostalo. Povedal som si, že kým nebudem mať nový špičkový zberový stroj, dovtedy sa k zemiakom nevrátim. Čakám, ako a či vôbec nás podporí ministerstvo. Potrebujeme aspoň 50-percent dotácie na kvalitné stroje. Uvidíme, čo bude,“ hovorí o možnej budúcnosti pestovateľ.

Sezóna na hospodárskom dvore pomaly končí. Poľnohospodárov čakajú už len tradičné jesenné práce. V Lažňanoch opäť orať nebudú. Juraj Hospodár má v tom jasno.

„Teraz v jeseni polia prejdeme diskami, zamiešame, porežeme, zvlhne to a oveľa lepšie sa to neskôr zapraví. Kypríme až v druhej etape, v januári, keď to na povrchu zamrzne. Neutláčame zem, lebo vrchná vrstva je pevná. Je pravda, že po poli jazdíme dvakrát, ale benefit je väčší.“