Stredná odborná škola v Pruskom nemá ideálne podmienky na rozvoj. Leží len niekoľko kilometrov od českých hraníc na strednom Považí a aj dominantná časť jej priestorov je umiestnená najmä v kaštieli, ktorý už nutne potrebuje rekonštrukciu. Napriek tomu prežila do týchto dní. Ako jediná so zameraním na agrosektor v Trenčianskom kraji.

Za jej sedemdesiatročným neprerušeným príbehom je najmä to, že sa za celý čas fungovania nespreneverila svojmu poslaniu vzdelávať odborníkov pre poľnohospodárstvo. Vznikala v povojnovom období v čase kolektivizácie nášho poľnohospodárstva ako Základná roľnícka škola. O päť rokov neskôr hovoríme už o Poľnohospodárskej technickej škole v Pruskom. Odvtedy zmenila názov ešte niekoľko ráz.

Úzke spojenie s praxou

Najmä v ostatných desaťročiach, keď poľnohospodárstvo čoraz viac stráca ekonomický význam a vidia to aj rodičia budúcich študentov, je udržanie takýchto špecializovaných škôl čoraz ťažšie. Energickej žene Janke Fedorovej, ktorá už desať rokov vedie školu v Pruskom, sa to darí. Využíva každú možnosť dostať do školy peniaze z rôznych projektov, študentom ponúka príťažlivé odbory a jej zástupca Jozef Hudec v období podávania prihlášok na školu precestuje stovky kilometrov po Trenčianskom kraji, aby deviatakom základných škôl predstavil výhody spojené s voľbou poľnohospodárskych odborov.

K tamojšej škole patrí aj úzke spojenie s praxou. Naplno sa prejavilo na štvrtkovej (10.10.2019) oslave sedemdesiateho výročia založenia školy. Zúčastnili sa ho významní poľnohospodári nie len z Považia. Nechýbali predsedovia družstiev z Pruského, Dubnice nad Váhom, Mestečka, ale aj konatelia z menších fariem z regiónu. Okrem toho ste mohli postrehnúť ďalších známych hospodárov od Považskej Bystrice, alebo až z Bánoviec nad Bebravou. Potravinárov reprezentoval spracovateľ mlieka Agrofarma Červený kameň. SOŠ Pruské nie že nepretrhlo pomyselnú niť s poľnohospodárstvom, ale priamo nadväzuje ďalšie a ďalšie kontakty.

Nevypratali priestor pre príťažlivejšie odbory

Udržať školu na okraji nie len Slovenska, ale aj mimo silného agrárneho kraja nemôže byť jednoduché. Tento región ale nevolí ľahké riešenia. Tamojší poľnohospodári neupustili od produkcie či už ovčieho, alebo kravského mlieka a pritom dosahujú aj výborné výsledky v rastlinnej výrobe. Zamestnávajú ľudí a v ekonomicky silnom regióne stredného Považia dokážu ponúknutými mzdami konkurovať aj úspešným strojárskym podnikom, ktoré vznikli na troskách bývalých ZŤS.

V Pruskom časť života žil a je tam aj pochovaný najvýznamnejší slovenský literát predosvietenského obdobia – Hugolín Gaulovič. Svojou tvorbou dokázal potenciál slovenského jazyka aj v predspisovnej forme. Tamojšia SOŠ ukazuje potenciál poľnohospodárstva aj v čase, keď sa náš rezort nevie vymaniť zo špirály ekonomického prepadu. Napriek tomu sa v tamojšej SOŠ nevzdali, nevypratali priestor a nezvolili odbory, ktoré študenti a najmä ich rodičia považujú za príťažlivejšie. Dnes vedia, čo je ich hlavnou devízou. To, čo ich pred rokmi mohlo zlikvidovať, začína prináša výsledky.

Investície do vzdelávania

Uvedomuje si to aj zriaďovateľ školy, Trenčiansky samosprávny kraj. Ten financoval špecializovanú učebňu  Agromechatroniky, ktorá disponuje diagnostickými panelmi schopnými simulovať rôzne poruchy poľnohospodárskych strojov a ktorú dnes, na oslavách 70-výročia založenia školy, otvorili. Po viac ako dvadsiatich rokoch do Pruského pribudol aj nový traktor. Ten bude slúžiť tamojšej autoškole.

Pruské, takmer nevýznamná obec sa pod vedením schopnej riaditeľky stala synonymom agrárneho vzdelávania. Udržali poľnohospodárske odbory pre kraj, do ktorého patria aj Bánovce nad Bebravou, Prievidza, Partizánske a ďalšie do budúcnosti zaujímavé poľnohospodárske regióny. Už dnes totiž môžeme konštatovať, že najvyššie úrody plodín sa z južného Slovenska presunuli do pomyselného trojuholníka miest Trenčín – Prievidza – Nitra.