O tohtoročnej úrode na trnavskej tabuli rozhodne nielen ďalší vývoj počasia, ale aj hraboše ukrývajúce sa v repke a obilninách.  Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Informovala, že trnavskí poľnohospodári nemajú priaznivú jar. Akútny nedostatok zrážok, silný vietor a na toto ročné obdobie neobvykle vysoké teploty ohrozujú vzchádzajúcu úrodu poľnohospodárskych plodín.

„Pôda je vysušená, zem praská, plodiny majú problém prijímať dostatok živín, sú nízke a vysychajú. Niektoré nerovnomerne vzchádzajú a bude otázne, akú dajú po lete vlastne úrodu,“ priblížila.

Poľnohospodári sa podľa nej snažili zachytiť čo najviac zostávajúcej zimnej vlahy v pôde, a preto už koncom februára siali jačmene, začiatkom marca cukrovú repu, hneď na to kukuricu, slnečnicu, hrach a strukoviny. Neobvykle skoro pustili aj závlahy na zeleninu.

„Tento rok je jar extrémne suchá, normálny, niekoľko dní trvajúci dážď sme v našej lokalite ešte nemali. Najhoršie je, keď musíme polievať plodinu hneď, ako ju zasejeme do pôdy. Dnes zavlažujeme najmä špeciálne plodiny, napríklad cibuľu, zemiaky,“ povedal predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave Oliver Šiatkovský.

Silný vietor navyše pôsobí ako fén

Nedostatok zrážok potvrdzujú viacerí poľnohospodári z Trnavského kraja. Napríklad v Maduniciach napršalo v marci a apríli dokopy len 12 milimetrov (mm). V Drahovciach namerali v marci 16,5 mm zrážok, v apríli len 12,5 mm. Hodnoty klesli výrazne pod 30-ročný priemer. V lokalite Cífer spadlo za posledných 5 týždňov len 8 mm. Silný vietor navyše pôsobí ako fén – okamžite vyfúka z pôdy preč aj ten najmenší dážď.

Trnavský región preverí podľa Holéciovej v tomto roku okrem jarného počasia aj počet hraboša poľného v porastoch. Po miernej zime veľká časť populácie prežila, čo dáva predpoklad na jej výraznú reprodukciu, vyplýva to z jarného monitoringu hrabošov v trnavskom a hlohoveckom regióne, ktorý robia výskumníci z Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Toto nie je štandardná situácia. Súčasný počet škodcov dáva predpoklad ku kalamitnému výskytu hraboša poľného na konci tohto roka,“ uviedol Ivan Baláž z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

V tomto období sa hraboše nachádzajú v porastoch repky. Keďže je vysoká, dravce sa k hrabošom už nevedia dostať. Keď repku poľnohospodári pokosia, hraboše sa presunú do obilia, kde budú robiť ďalšie škody na úrode.

Holéciová dodala, že systémovými opatreniami, vyčlenením finančných prostriedkov a zvýšením populácie dravcov by sa v budúcnosti mohlo zabrániť premnoženiu hraboša.