Po vstupe ČR do Európskej únie sa české poľnohospodárstvo dostalo zo straty do zisku. Prispeli k tomu dotácie a podpory zo strany Únie, uvádza Poľnohospodársky zväz ČR.

Naopak sa prehlbuje deficit českého agrárneho zahraničného obchodu. Podľa poradcu prezidenta Agrárnej komory ČR Jana Záhorka mali Česi pri vyjednávaní o vstupe do EÚ nízku základňu aj preto, že v poľnohospodárstve boli mzdy nižšie ako pred rokom 1989 a odvetvie bolo v strate.

Podľa tajomníka Asociácie súkromného poľnohospodárstva ČR Jaroslava Šebka bol vstup do Únie jednoznačným prínosom. České vlády ale podľa neho nepochopili zámery európskej poľnohospodárskej politiky a nedošlo tak k reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby v prospech menších fariem a k ohľaduplnejšiemu správaniu sa v krajine.

„Pred vstupom prebiehala rozsiahla transformácia poľnohospodárstva: jednorazové zrušenie dotácií spotrebiteľských cien potravín, liberalizácia zahraničného obchodu s agrárnymi výrobkami, premena jednotných roľníckych družstiev na družstvá vlastníkov alebo spoločností, vydanie majetku z družstiev a štátnych majetkov podnikateľom, ktorí sa rozhodli hospodáriť individuálne, vydávanie reštitučných nárokov a podobne. Boli pretrhané zažité väzby a vytvárali sa nové,“ pripomína dobu pred vstupom do Únie Záhorka.

Podľa neho v období pred vstupom do EÚ klesla poľnohospodárska produkcia oproti roku 1990 o 37-percent. Znižovali sa počty kráv, miesto dojníc sa začínali viac chovať mäsové plemená hovädzieho dobytka. Klesali plochy obilnín i krmovín na ornej pôde, ubúdalo tiež cukrovej repy a zemiakov, naopak poľnohospodári viac siali repku a kukuricu.

Ani v súčasnosti však podľa neho nie je poľnohospodárska výroba v rovnováhe, prevažuje rastlinná výroba nad živočíšnou.

Investičná obnova, ktorá sa zatiaľ neprejavila na náraste celkovej produkcie odvetvia

„Vyvážame napríklad až tri milióny ton obilnín a v nich obsiahnuté živiny bez ďalšieho zhodnotenia v živočíšnej produkcii,“ dodal.

Po vstupe do Únie sa tiež zrýchlil úbytok počtu niektorých chovaných zvierat.

„Napríklad stavy ošípaných sa za 15-rokov znížili o 54-percent, prasníc o 67-percent,“ dodal.

Aj napriek výhradám vníma výhody členstva v Európskej únii.

„Predovšetkým úniové a národné podpory, ktoré sa len čiastočne prispôsobili starým členským štátom, vyviedli naše poľnohospodárstvo z marazmu neustálej straty hospodárenia v transformačnom období. Začala investičná obnova, aj keď sa doteraz na celkovej produkcii odvetvia v stálych cenách roku 1989 neprejavila,“ uzavrel.

Ako pripomenul Pýcha, v roku 1994 boli českí poľnohospodári vo viac ako štvormiliardovej strate, v roku 2004 potom už v 8,5-miliardovom zisku. Vlani, podľa Českého štatistického úradu, predstavoval zisk 16,5-miliardy českých korún. Pýcha upozornil na to, že po vstupe do Únie sa zhoršil schodok agrárneho zahraničného obchodu.

„Zlepšenie krátkodobého charakteru nastalo naposledy v rokoch 2012 až 2016, ale neudržalo sa. Za rok 2018 bolo záporné agrárne saldo rekordne vysoké,“ uviedol.