V Palárikove aj okolitých obciach ľudia spisujú petíciu proti výstavbe farmy ošípaných. Zámer spoločnosti Agrovýkrm Senica, za ktorou stoja dánski investori, už odobrila Inšpekcia životného prostredia. Ľudia z rozhodnutia zostali prekvapení. Obávajú sa najmä znečistenia pôdy a spodnej vody, zápachu aj zvýšenej dopravy.

„Nevieme si predstaviť, ako tu budeme dýchať ten smrad. Myslíme si, že Inšpekcia životného prostredia nemala povoliť takúto prevádzku,“ uviedla starostka Palárikova Ľubica Karasová.

Proti výstavbe výkrmne sa stavia aj nitriansky samosprávny kraj.

„Je to ohromne nebezpečné, aby sme dovolili bodovú koncentráciu takéhoto chovu. Je to nebezpečné pre životné prostredie a hlavne pre spodné vody,“ uviedol Milan Belica, predseda nitrianskeho samosprávneho kraja.

Nová farma by mala vzniknúť v priestoroch bývalého družstva. Na rozlohe asi 6-hektárov by malo byť koncentrovaných vyše 7-tisíc ošípaných s hmotnosťou nad 30-kg, pričom vyše 5-tisíc z nich by mali predstavovať prasnice.

Pripravovaná farma má byť od Palárikova vzdialená asi 3 kilometre

„Samotná farma nie je novovybudovaná, ale ide o miesto, kde sa ošípané v minulosti už chovali. Celý projekt je pripravený v súlade s platnou legislatívou,“ uviedla spoločnosť pre agentúru SITA.

Na Slovenské pomery by malo ísť o jednu z najväčších výkrmní prasníc na Slovensku.

„V minulosti sme mali najväčšiu výkrmňu v Košickej Polianke, kde bolo asi 2500-prasníc. Dnes máme napríklad farmu Vištuk, medzi Trnavou a Sencom, kde je asi 5-tisíc prasníc. Zo svetového hľadiska je to progresívna kapacita, ale napríklad v USA sú farmy s počtom 50-tisíc, či dokonca viac kusov. Pokiaľ má takáto farma existovať, musí byť ekonomicky efektívna. A ak má byť ekonomicky efektívna, musí to byť veľkovýroba,“ uviedol Ondrej Debrecéni zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Moderné farmy a výkrmne sú vybavené technológiami, ktoré zápach z vnútorných priestoroch odvetrávajú. K ľuďom v okolitých obciach sa dostane najmä ak fúka vietor. Pripravovaná farma by mala byť od Palárikova vzdialená asi 3 kilometre. Hnojovica by sa na okolité polia dostať nemala.

„Asi pred piatimi rokmi nás spoločnosť oslovila a jednali s nami o možnosti spolupracovať s tým, že by na naše pozemky mohli aplikovať hnojovicu. Uzavreli sme rámcovú dohodu, avšak počas ďalších troch rokov, kým pripravovali výstavbu, som ich opakovane kontaktoval a žiadal o stretnutie k tejto téme. Ani raz som nedostal termín a preto sme po troch rokoch náš predbežný súhlas zrušili. Oni problém vyriešili tak, že stavať budú, a že si hnojovicu budú odnášať. Nevieme kam, ale pre nás sa tým tento problém skončil,“ uviedol Zoltán Černák, konateľ Poľno SME, ktoré hospodári na pozemkoch v okolí Palárikova aj Nových Zámkov.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí v oblasti chovu ošípaných viacero zahraničných spoločností. Dánske a holandské spoločnosti väčšinu svojej výroby na Slovensku aj realizujú a zvieratá z ich chovov sa porážajú na našich bitúnkoch.

„Z tohto pohľadu je vznik nových chovov vítaný, pretože budeme mať viac bravčoviny zo Slovenska. Dáni a Holanďania u nás v podstate vyprodukujú asi polovičku toho, čo spotrebujeme,“ dodal Ondrej Debrecéni.

Kedy a či farma pri Palárikove vznikne je otázkou budúcnosti. Ľudia v regióne popri vznikajúcej petícii chystajú aj prípadné protesty.