Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Rastlinná výroba Z domova

Zveri je plno v lesoch, aj na poliach

chat_bubbleKomentáre: 3 visibilityZobrazenia: 965
UniCredit Bank 2018

Od času platnosti aktuálneho zákona o poľovníctve, ktorý v roku 2009 nahradil zákon zo šesťdesiatych rokov, sa medzi poľnohospodármi objavil nový fenomén. Škody spôsobené poľovnou zverou výrazne narástli a hospodári na pôde sa obávajú, že ani nový, pripravovaný zákon o poľovníctve ich problémy nevyrieši.

„Poľovná zver spôsobila členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vlani škody vo výške 15,5 milióna eur. Škody v miliónoch eur predpokladáme aj v spoločnostiach, ktoré nie sú členom SPPK,“ hovorí Rastislav Slocík, ktorý je predsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Lučenci.

Oblasť Lučenca patrí spolu s Levicami, Veľkým Krtíšom, Trenčínom, Novým Mestom Nad Váhom, Prievidzou, Bánovcami nad Bebravou, Rimavskou Sobotou, ale aj Liptovom medzi regióny s najväčšími škodami. Situácia sa postupne stáva vážna takmer vo všetkých regiónoch Slovenska.

Iný názor na škody v poľnohospodárstve ale vykazujú samotní poľovníci. Tí vo svojej ročenke uvádzajú, že škody za minulý rok dosiahli 1,6 milióna eur. Ide o značný nepomer medzi jednotlivými údajmi.

Ešte v roku 2014 aj samotné agroministerstvo hovorilo o škodách spôsobených zverou na úkor poľnohospodárstva len na úrovni prevyšujúcej jeden milión eur. Dnes sa zdá, že pohľad prehodnotil aj agrorezort. V decembri minulého roka vydal mimoriadne povolenie na lov jelenej, danielej, alebo muflonej zveri vo všetkých poľovných revíroch. Od začiatku roka bolo vydané aj mimoriadne povolenie lovu diviačej zveri počas celého roka bez ohľadu na vek a pohlavie. Práve premnoženie zveri, považujú za kľúčový problém najmä poľnohospodári.

„Za posledných päťdesiat rokov došlo k absolútne nenormálnemu, naozaj je ťažké nájsť pre tento stav iné slovo, nárastu zveri. Od roku 1968, podľa oficiálne zverejnených štatistík, narástla populácia diviačej, muflonej, alebo danielej zveri dvadsaťnásobne. O niečo nižší nárast je pri jelenej a srnčej zveri,“ vymenúva Peter Badiar, ktorý hospodári na juhu stredného Slovenska.

Tento nárast pripisuje Rastislav Slocík aj nízkym plánom odstrelu, ktorý si stanovujú poľovnícke združenia. 

„Poľovníci plnia plány lovu blízko 100 percent, dokonca v prípade diviačej zveri – špeciálne kvôli klasickému a africkému moru ošípaných, kde sú potrebné navýšenia lovu, sú plány plnené na úrovni 160 až 170 percent,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi Imrich Šuba, riaditeľ Kancelárie Slovenskej poľovníckej komory pre TV Roľnícke noviny.

Vysoký stav zveri spôsobuje škody, ktoré sú ťažko vymožiteľné. V súčasnosti jedinou účinnou možnosťou ako sa brániť je výstavba trvalých oplotení pozemkov. To je ale nesystémové a v niektorých oblastiach veľmi ťažko zrealizovateľné. Poľnohospodári si sľubujú zmenu najmä od novej legislatívy. Ako ale poznamenáva Peter Badiar, návrh zákona o poľovníctve ich prekvapil.

„V procese prípravy zákona nám bol predložený návrh, ktorý by sme mohli hodnotiť pozitívne, ale do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal návrh, ktorý znamená krok vzad. Pracovný návrh hovoril niečo iné, ako pripomienkovaný zákon, najmä čo sa týka zodpovednosti za škody spôsobené zverou,“ hovorí Peter Badiar.

Zásadná pripomienka agropodnikateľov je, že zákon platný od roku 2009 spôsobil, že škody sú prakticky nevymožiteľné.

„Preto sme čakali na nový zákon, do ktorého sa snažíme vstúpiť a upraviť ustanovenia, ktoré hovoria o objektívnej zodpovednosti, o sankčnom a kontrolnom mechanizme. Nechceme pýtať peniaze za škody. Chceme, aby boli v zákone páky na poľovníkov, aby dodržiavali také stavy zveri, ktoré dokáže uživiť prirodzené prostredie,“ hovorí Rastislav Slocík.

Táto požiadavka vychádza aj z Koncepcie rozvoja poľovníctva, ktorá bola schválená v minulom roku a ktorá hovorí o poklesoch stavov zveri do roku 2030. Nový zákon o poľovníctve je do 20. novembra 2018 v medzirezortnom pripomienkovaní (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/784). Ak zákon schváli parlament, mal by platiť od 1. júla 2019.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1250 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok

3 komentáre

  1. aksds@aksds.sk
    14. novembra 2018

    V každom prípade by bolo potrebné iniciovať, aby v tomto znení nebol prijatý. Zákon, ktorý nepomôže vlastníkom a užívateľom/hospodáriacim na pôde ochraňovať úrodu a v podstate poľovná zver im zničí celoročnú prácu je zbytočný ! Aká bola predstava tých ľudí, kt. na tom mesiace pracovala a zákon nesplní účel v praxi. Je to na zamyslenie iniciátorov!
    H.Patasiová predseda AKS.

    Odpovedať
  2. Pista11
    17. novembra 2018

    Napíšem príspevok v duchu takom,ako som napísal do diskusie PaR. Akú metodiku a výpočet škôd používajú členovia SPPK? V mojom okolí užívatelia porovnávajú tohoročnú úrodu s priemernou minulých rokov. Ale nikto neberie do úvahy zle pripravenú pôdu, zlé osivo, hustota siatia je od buka do buka, nezasiate pásy kultúry(asi porucha sejačky za 100 000 eur), 3 roky po sebe kukurica na tej istej parcele…toto všetko pripisujete zveri? Autor článku porovnáva stavy zveri od r. 1968. Ja chcem porovnávať množstvo pestovanej kukurice v r. 1968 a dnes!! ..množstvo obrábanej pôdy a dnes!! Všeobecne platí, že kde je veľa potravy, tam je veľa živočíchov(aj volne žijúcej zveri) a rodí sa viac mláďat; svedčí o tom aj rozmach predátorov…tak čo sa čudujete? 500ha lány monokultúry, kto stade vyženie zver? poľnohospodári si tam sami lákajú zver!!! to isté platí aj o oplocovaní pozemkov…uberá sa voľne žijúcej zveri a tá sa potom koncentruje inde. Nový návrh zákona napr. neumožňuje uplatňovať si škody spôsobené zverou z parciel, ktoré majú monokultúru na viac ako 50 ha, keď medzi vysokou kultúrou a lesom nebude 15 či 20 m pás nejakej trávy alebo niečoho iného….no SPRÁVNE – súhlasím. A teraz na inú tému: koľko členov SPPK používa pri kosení plašiče? koľko mláďat skosia členovia SPPK každoročne? koľko hniezd a vajec skosia skorou kosbou v čase hniezdenia malej úžitkovej zveri? má SPPK aj takúto štatistiku? ak áno, prosím pošlite mi ju. Kde sa stratili jarabice od roku 1968? kede sú bažanty, ktoré nerobili žiadne škody, ba dokonca ošetrovali kultúry od rôzneho hmyzu a teraz poľnohospodári dávajú milióny na nákup insekticídov. V prvom rade užívatelia poľnohospodárskych pozemkov by sa mali zamyslieť nad tým čo a ako robia. čo sa zmenilo od r.1968 v ich činnosti.
    Pista11

    Odpovedať
  3. DoesntMatter
    22. novembra 2018

    Cele zle. Vykon prava polovnictva ma byt sucastou prenajmu pozemku. Bodka. Podla mna je aj tak protiustavne z jedneho predmetu (dokonca dva krat prenajateho) brat 2 uzitky. A problem je vyrieseny. Potom by „polovnici“ co sedia na zadkoch v BA nechodili cez vikendy po vidieku strielat hlava nehlava a nestarali sa o revir cely rok.
    Staci sa inspirovat napr. v Madarsku.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom.