Od času platnosti aktuálneho zákona o poľovníctve, ktorý v roku 2009 nahradil zákon zo šesťdesiatych rokov, sa medzi poľnohospodármi objavil nový fenomén. Škody spôsobené poľovnou zverou výrazne narástli a hospodári na pôde sa obávajú, že ani nový, pripravovaný zákon o poľovníctve ich problémy nevyrieši.

„Poľovná zver spôsobila členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vlani škody vo výške 15,5 milióna eur. Škody v miliónoch eur predpokladáme aj v spoločnostiach, ktoré nie sú členom SPPK,“ hovorí Rastislav Slocík, ktorý je predsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Lučenci.

Oblasť Lučenca patrí spolu s Levicami, Veľkým Krtíšom, Trenčínom, Novým Mestom Nad Váhom, Prievidzou, Bánovcami nad Bebravou, Rimavskou Sobotou, ale aj Liptovom medzi regióny s najväčšími škodami. Situácia sa postupne stáva vážna takmer vo všetkých regiónoch Slovenska.

Iný názor na škody v poľnohospodárstve ale vykazujú samotní poľovníci. Tí vo svojej ročenke uvádzajú, že škody za minulý rok dosiahli 1,6 milióna eur. Ide o značný nepomer medzi jednotlivými údajmi.

Ešte v roku 2014 aj samotné agroministerstvo hovorilo o škodách spôsobených zverou na úkor poľnohospodárstva len na úrovni prevyšujúcej jeden milión eur. Dnes sa zdá, že pohľad prehodnotil aj agrorezort. V decembri minulého roka vydal mimoriadne povolenie na lov jelenej, danielej, alebo muflonej zveri vo všetkých poľovných revíroch. Od začiatku roka bolo vydané aj mimoriadne povolenie lovu diviačej zveri počas celého roka bez ohľadu na vek a pohlavie. Práve premnoženie zveri, považujú za kľúčový problém najmä poľnohospodári.

„Za posledných päťdesiat rokov došlo k absolútne nenormálnemu, naozaj je ťažké nájsť pre tento stav iné slovo, nárastu zveri. Od roku 1968, podľa oficiálne zverejnených štatistík, narástla populácia diviačej, muflonej, alebo danielej zveri dvadsaťnásobne. O niečo nižší nárast je pri jelenej a srnčej zveri,“ vymenúva Peter Badiar, ktorý hospodári na juhu stredného Slovenska.

Tento nárast pripisuje Rastislav Slocík aj nízkym plánom odstrelu, ktorý si stanovujú poľovnícke združenia. 

„Poľovníci plnia plány lovu blízko 100 percent, dokonca v prípade diviačej zveri – špeciálne kvôli klasickému a africkému moru ošípaných, kde sú potrebné navýšenia lovu, sú plány plnené na úrovni 160 až 170 percent,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi Imrich Šuba, riaditeľ Kancelárie Slovenskej poľovníckej komory pre TV Roľnícke noviny.

Vysoký stav zveri spôsobuje škody, ktoré sú ťažko vymožiteľné. V súčasnosti jedinou účinnou možnosťou ako sa brániť je výstavba trvalých oplotení pozemkov. To je ale nesystémové a v niektorých oblastiach veľmi ťažko zrealizovateľné. Poľnohospodári si sľubujú zmenu najmä od novej legislatívy. Ako ale poznamenáva Peter Badiar, návrh zákona o poľovníctve ich prekvapil.

„V procese prípravy zákona nám bol predložený návrh, ktorý by sme mohli hodnotiť pozitívne, ale do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal návrh, ktorý znamená krok vzad. Pracovný návrh hovoril niečo iné, ako pripomienkovaný zákon, najmä čo sa týka zodpovednosti za škody spôsobené zverou,“ hovorí Peter Badiar.

Zásadná pripomienka agropodnikateľov je, že zákon platný od roku 2009 spôsobil, že škody sú prakticky nevymožiteľné.

„Preto sme čakali na nový zákon, do ktorého sa snažíme vstúpiť a upraviť ustanovenia, ktoré hovoria o objektívnej zodpovednosti, o sankčnom a kontrolnom mechanizme. Nechceme pýtať peniaze za škody. Chceme, aby boli v zákone páky na poľovníkov, aby dodržiavali také stavy zveri, ktoré dokáže uživiť prirodzené prostredie,“ hovorí Rastislav Slocík.

Táto požiadavka vychádza aj z Koncepcie rozvoja poľovníctva, ktorá bola schválená v minulom roku a ktorá hovorí o poklesoch stavov zveri do roku 2030. Nový zákon o poľovníctve je do 20. novembra 2018 v medzirezortnom pripomienkovaní (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/784). Ak zákon schváli parlament, mal by platiť od 1. júla 2019.