Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Záujem trhu je, chýbajú pestovatelia

Záujem trhu je, chýbajú pestovatelia
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Už viac ako dvadsať rokov je oveľa pravdepodobnejšie, že spotrebiteľ siahne po dovezenej zelenine skôr, ako po tej zo slovenských polí. Naše zeleninárstvo prešlo zmenami, ktorých výsledkom je, že domáci dopyt pokrýva najmä produkcia z dovozu. Na aktuálnom trhu sa vyprofilovali buď špecializovaní skleníkoví pestovatelia, farmy s výborne zvládnutou agronómiou, alebo malí hospodári, ktorí produkciou zásobujú svoje okolie.

„Limitujúcim faktorom sa do budúcnosti stane voda,“ hovorí Juraj Máčaj, pravdepodobne najväčší slovenský pestovateľ zeleniny. Na poliach neďaleko Senca začal hospodáriť po roku 1990 jeho otec. Neskôr prevzali štafetu synovia. Polia, ktoré sa osvedčili pri produkcii zemiakov, dnes využívajú aj na pestovanie cibule, alebo najnovšie cesnaku.

„Ťažko rozširovať výrobu zeleniny bez revitalizácie závlahových systémov, alebo vŕtania vlastných studní. O vyhlásení výzvy na závlahy sa hovorí už dlho. Najskôr bola vypísaná, ale následne zrušená. Podľa sprostredkovaných informácií je jej vyhlásenie naplánované na začiatok roka 2018,“ hovorí Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Okrem dostatku vlahy je dôležité nájsť aj produkt, ktorý odberateľ hľadá. V ostatnom období sa prebúdza záujem o slovenský cesnak.

„Cesnak sa na konci 90-rokov u nás takmer prestal pestovať. Po pätnástich rokoch sme sa k nemu vrátili,“ hovorí Juraj Máčaj.

Nebol to ale bezbolestný návrat. Niť, ktorá v tradícii pestovania u nás existovala sa pretrhla a spojiť ju nie je jednoduché.

„Na Slovensku sú dostupné možno jedna – dve domáce odrody. Aj to nie v množstvách, ktoré by uspokojili väčších pestovateľov,“ hovorí pre portál poľnoinfo.sk Július Kráľ, prezident občianskeho združenia Slovenský cesnak. Jeho slová potvrdzuje aj Juraj Máčaj, ktorý dováža sadbový cesnak zo Španielska, alebo Francúzska.

Slovenská ročná spotreba cesnaku dosahuje 3000 ton. Pestovatelia v tomto roku osiali 100 hektárov, čo je síce oproti minulým rokom výrazný nárast, ale pri priemernej úrode štyri tony z hektára je slovenská produkcia stále veľmi nízka

„Obrovský priestor je pri petržlene. Istý čas sme túto zeleninu pestovali na sto hektároch a teraz vidíme opäť záujem trhu,” hovorí Juraj Máčaj.

Ďalšími žiadanými plodinami sú letné kapustoviny ako karfiol a brokolica. K ich pestovaniu na konferencii o budúcnosti slovenského zeleninárstva nabádal priamo predstaviteľ mraziarne vo Vinici.

„Dopyt po týchto plodinách je obrovský a cena je veľmi zaujímavá,“ povedal.

Záujem obchodu je aj o zväzkovú mrkvu. Z domácej produkcie je jej veľmi málo. Častejšie na pultoch obchodu nájdeme slovenskú pranú mrkvu. Jej cena je ale na trhu podstatne nižšia, najmä z dôvodu menšej náročnosti na pracovnú silu v porovnaní so zväzkovou mrkvou.

Slovenskí pestovatelia zeleniny už dnes siahajú po zahraničných pracovníkoch. Nezamestnanosť dosahuje historické minimá a nároky na mzdu najmä na západnom Slovensku sú vysoké. Zdá sa, že aj donedávna nepredstaviteľný problém v podobne kvalifikovanej pracovnej sily sa môže zdať pri reštarte slovenského zeleninárstva limitujúcim.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Takáč Zoltán
Takáč Zoltán
3. január 2018 17:08

Dobry den!Ja som ochotny pestovať,Len dostať sa na taku uroven jak je Pán Mačai je bez financii z fondov takmer nemožné,pokušal som sa o to aj na urádoch ale je to len celé nafuknuté že podporiť mladych v zeleninarstve!!!!!!!!

Maťo
Maťo
4. január 2018 3:45

Zelenina sa podporuje už od p.predchádzajúceho ministra len to nie je vidieť a ani nikdy nebude.