Poľnohospodárske odvetvie Maďarskej republiky – rovnako ako aj ostatných krajín strednej Európy – prežíva v posledných rokoch neľahké obdobie. Výnimkou nebol ani minulý rok.
BUDAPEŠŤ. „Podiel agropotravinárskeho komplexu na celkovom výkone národného hospodárstva dosiahol vlani 12 – 14 percent. V minulom roku podiel tohto odvetvia na tvorbe hrubého domáceho produktu podľa prebežných prepočtov a výsledkov klesol na úroveň z roku 2007,“ povedal pre Týždenník ROĽNÍCKE NOVINY István Kapronczai, analytik Agrohospodárskeho a Výskumného ústavu v Budapešti.

Zdôraznil pritom, že poľnohospodárskemu a potravinárskemu odvetviu aj vlani pomohli rôzne formy dotácií – finančné zdroje z fondov Európskej únie, ale i zo štátneho rozpočtu.

„Od vstupu krajiny do EÚ dostáva naše poľnohospodárstvo dotácie v celkovom objeme zhruba 400 miliárd forintov ročne (takmer 1,5 mld. eur). Pred vstupom Maďarska do EÚ to pritom bolo len okolo 200 miliárd forintov (asi 750 mil. eur), a to je obrovský rozdiel,“ prízvukuje analytik s tým, že vlani až 70 percent zo spomenutého dotačného balíka predstavovali zdroje z rozpočtu EÚ a 30 percent tvorili peniaze zo štátneho rozpočtu.

Celková produkcia rastlinnej výroby sa však vlani v medziročnom porovnaní znížila o 15,3 percenta.

„Žiaľ, predchádzajúci rok sa niesol v znamení nižších hektárových výnosov, alebo inými slovami povedané, bol charakteristický úpadkom vo výrobe. Úroda pšenice sa medziročne znížila až o 22 percent, a kukurice sa urodilo približne o 15 percent menej. Rovnaký pokles sme zaznamenali aj v prípade slnečnice,“ vyratúva István Kapronczai.

Zároveň poukazuje na hektárové výnosy. Priemerná hektárová úroda pšenice dosiahla 3,85 tony, v prípade jačmeňa to bolo 3,21 tony, kukurice 6,6 tony, slnečnice 2,35 tony, repky olejnej 2,22 tony a u cukrovej repy 52,35 tony. Na porovnanie dodáva, že v roku 2008 dosiahol priemerný hektárový výnos v prípade pšenice 4,98 tony, u jačmeňa 4,45 tony a u kukurice 7,47 tony.

Živočíšna výroba
Ďalej s poľutovaním konštatuje, že v predchádzajúcom roku klesala aj produkcia v živočíšnej výrobe. Hoci celkové stavy hovädzieho dobytka výrazne neklesli, stavy dojníc sa znížili približne o 12-tisíc kusov. István Kapronczai zároveň zdôraznil, že vlani maďarské poľnohospodárstvo vyprodukovalo 82-tisíc ton hovädzieho mäsa, čo je tiež menej než v roku 2008. V sektore výroby mlieka došlo k 5-percentnému poklesu produkcie.

Ani v prípade ošípaných nie sú údaje príliš priaznivé a povzbudzujúce. Oproti roku 2008 došlo k poklesu stavov na 3,247 milióna kusov, respektíve o štyri percentá. Ešte v roku 2007 sa pritom v Maďarsku chovalo 3,871 milióna ošípaných. Vlani totiž v porovnaní s rokom 2007 u našich južných susedov klesli stavy ošípaných až o neuveriteľných 16 percent, z toho prasníc o 13 percent. Výroba bravčového mäsa sa pritom vlani v medziročnom porovnaní znížila o štyri percentá.

„Našťastie môžem ponúknuť aj pozitívnejšie výsledky, a to z chovu hydiny. Stavy jatočných kurčiat a nosníc totiž v porovnaní s decembrovým stavom v roku 2008 vzrástli o milión kusov. Je potešujúce, že neklesla výroba hydinového mäsa a že zmena nenastala ani vo výrobe vajec,“ hovorí I. Kapronczai.

Klesli aj ceny
Čo sa týka cien jednotlivých produktov, analytik poukazuje na veľmi zaujímavé údaje. Ceny obilnín a olejnín boli vlani nižšie ako v roku 2008, čo bol dôsledok bohatej európskej ponuky, ako aj všeobecnej hospodárskej a finančnej krízy. Tieto dva faktory spôsobili v Maďarsku to, že predaj domácich produktov bol komplikovanejší a náročnejší, a to nielen na maďarskom trhu, ale i v zahraničí.

„Cena kvalitnej potravinárskej pšenice sa medziročne znížila až o 26 percent, cena slnečnice klesla o 25 a cena repky o 26 percent. Kukuricu predávali pestovatelia za ceny, ktoré boli asi o tri percentá nižšie než v roku 2008,“ zdôrazňuje poľnohospodársky odborník.

Pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, I. Kapronczai uviedol, že v roku 2009 boli ceny jatočných ošípaných medziročne o päť percent vyššie. Túto skutočnosť vysvetľuje tým, že sa znížila ponuka od domácich chovateľov a zároveň sa zvýšil dopyt v zahraničí, najmä v Rumunsku. Výkupné ceny ošípaných sa pritom počas celého roka udržali na úrovni priemeru Európskej únie.

Keďže klesli domáce stavy ošípaných, tak každé štvrté spracované a skonzumované zviera pochádzalo z dovozu. Výkupná cena hovädzieho dobytka sa vlani medziročne zvýšila asi o 5 percent.

Kurčatá a mlieko
„Ceny jatočných kurčiat sa v minulom roku znížili zhruba o šesť percent, kým cena vajec vzrástla asi o osem percent. Za obdobie január – november 2009 dosiahla priemerná nákupná cena surového kravského mlieka len 59,70 forintov za kilogram (asi 0,22 eur), čo znamená medziročný pokles o 27 percent,“ dodáva na záver István Kapronczai.