Zadajte hľadaný výraz

Rozhovory Z domova

Za ľudí: Ak nezáležalo na rozmanitom poľnohospodárstve štátu, ako to mal ustáť poľnohospodár?

Za ľudí: Ak nezáležalo na rozmanitom poľnohospodárstve štátu, ako to mal ustáť poľnohospodár?
insert_photo2 x Marek Krempaský, 1 x archív poľnoinfo.sk

Strana „Za ľudí“ predstavila svoj volebný program pod názvom Mapa dobrých riešení. Riešeniam pre Slovensko je venovaných 876 bodov, z toho samotnému pôdohospodárstvu 55. Zaujme, že strana hovorí napríklad o výraznom navýšení štátnej pomoci, presune prostriedkov z priamych platieb do financovania investičných projektov, aktívnej podpore existujúcich poľnohospodárskych podnikov s cieľom udržať chovateľov vo všetkých oblastiach živočíšnej výroby, ale aj o vytvorení podmienok pre mladých a začínajúcich farmárov. Líder strany Za ľudí pre oblasť pôdohospodárstvo Marek Krempaský oslovil portál poľnoinfo.sk so záujmom o propagáciu agrárneho programu a keďže strana „Za ľudí“ súhlasila s podmienkami portálu, prinášame Vám formou rozhovoru ich pohľady na možnosti rozvoja poľnohospodárstva. 

„Zvrátenie negatívneho vnímania agrosektora“

Rezort pôdohospodárstva bol v minulosti vždy akoby nechcenou popoluškou o ktorú sa nikdy neviedli koaličné boje. Dokonca aj v čase vzniku jednofarebnej vlády strany SMER-SD bolo meno ministra pôdohospodárstva verejnosti oznámené až ako úplne posledné z celého zloženia vlády. Má strana Za ľudí reálny záujem o post ministra pôdohospodárstva, alebo Váš agrárny program je len povinná jazda, aby v komplexných riešeniach nechýbala oblasť chlebového odvetvia?

Podľa mňa je obrovskou škodou, že Slovensko ako vidiecka krajina, nemalo v minulosti šťastie na ucelenú agrárnu politiku. Myslím tým všeobecnú zhodu politikov, ktorá by sa prelínala cez jedno volebné obdobie k druhému. Poľnohospodárstvo, najmä živočíšna výroba, je „beh na dlhé trate“. Napríklad generačný interval u hovädzieho dobytka je takmer štyri roky. Poľnohospodár potrebuje plánovať na viac rokov dopredu. Preto by mal jednoznačne vedieť, aké bude mať podmienky v dlhšom horizonte. Nie aby sa „smer“ a priority menili nástupom každého nového ministra. Ak by sme vnímali agrárny sektor spôsobom, ktorý by mal prirodzene dostávať, tak by bolo viac schopných a ochotných ľudí sa podieľať na jeho riadení.

Takže je pre Vás prioritou?

Som presvedčený, že nie iba pre nás, ale pre každú politickú stranu, či nasledujúcu vládu, musí byť pôdohospodárstvo strategickou otázkou. A nie len pre zanedbaný stav v akom sa aktuálne nachádza, ale najmä pre funkcie aké pôdohospodárstvo v spoločnosti plní. Najmä krajinotvorba a boj s aktuálnou klimatickou zmenou. Takže v tomto duchu je agrorezort aj pre nás skutočne dôležitý. Rovnako ako všetky rezorty, ktoré majú vo svojej agende rozvoj regiónov a vidieka. Napríklad aj zlepšenie podnikateľského prostredia vedie k lepším podmienkam pre našich poľnohospodárov a podobne. Nová vláda musí podporovať ekonomiku vidieka. Potrebujeme vytvoriť na základe dlhodobých vízií a dokumentov také nástroje a koncepciu agrárnej politiky, ktoré nebudú trvať len počas nasledujúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027. Ak nám skutočne a reálne záleží na mladých a ak sa chceme reálne vysporiadať s problémami, ktoré prináša starnutie populácie, vráťme poľnohospodárom status, ktorý im náleží. Neprezentujme poľnohospodárstvo ako priestor pre dlhodobo nezamestnaných a pre ľudí bez kvalifikácie. Zvrátenie negatívneho vnímania poľnohospodárov je jedným z mojich osobných cieľov.

„Ministerstvo sa musí otvoriť verejnosti“

Máte vytvorený team ľudí, ktorí Vám pomôžu, ako vy hovoríte vo svojom programe, reštartovať slovenské poľnohospodárstvo?

Toto považujem za kľúčové. Nezávisle na konkrétnom obsadení rezortu po voľbách by všetci poľnohospodári a potravinári ocenili zmenu postoja a postavenia rezortného ministerstva a organizácií v jeho pôsobnosti. Tak ako ľudia všeobecne túžia po jednoduchšom systéme správy štátu a právom požadujú, aby im boli úrady viac nápomocné, tak som presvedčený, že to právom požadujú aj všetci poľnohospodári. Mladý, stredný aj veľký poľnohospodár je v prvom rade občan tohto štátu, ktorý tu žije, pracuje, platí dane a vychováva deti so všetkými súvislosťami. Preto si želám menej byrokracie, korupcie a viac spravodlivosti aj slovenskému poľnohospodárstvu. Tento princíp sa musí premietnuť aj do správy nášho ministerstva. Zarážajúce je, a počúvam to ako častú kritiku, že sa ministerstvo izolovalo a nie je komu adresovať podnet. Ministerstvo sa musí otvoriť verejnosti a musí byť silným partnerom. Nielen byrokratickým a kontrolným aparátom.

Kto budú Vaši hlavní partneri na komunikáciu?  

Mali by sme mať samosprávu, ktorá tu vytvorí podhubie pre rešpektovaný systém bŕzd a protiváh, ak by sa teda nasledujúce programové vyhlásenie ďalších a ďalších vlád vychyľovalo od stanovených stratégií. Teraz nechcem povedať, že sa máme zabetónovať a nereagovať na zmeny, ktoré stále prichádzajú, dovolím si len tvrdiť, že toto má vytvoriť niečo ako súčasť dobrého, predvídateľného a trvalo udržateľného podnikateľského prostredia pre našich producentov slovenských potravín. Som presvedčený, že máme dosť šikovných ľudí a dostatok informácií na to, aby sme nastavili niektoré opatrenia tak, aby nás nestáli takmer žiadne financie naviac.

V Mape dobrých riešení hovoríte o zvýšení štátnej podpory domáceho poľnohospodárstva o 100 miliónov eur ročne, oproti aktuálnemu stavu. Považujete prvý bod vášho agrárneho programu o razantnom navýšení štátnej pomoci za reálny a bude pre Vás zásadný?

Podstatné je, aby sa už konečne skončilo odsúvanie pôdohospodárskej politiky mimo centra záujmu. Tento rezort je po každých voľbách na okraji záujmu. Mojou osobnou ambíciou je, že naša strana bude mať tento záujem úplne jednoznačný a úprimný. Prešľapujeme na mieste a dokonca top politici sami seba doteraz presviedčali, že poľnohospodárstvo nie je v centre pozornosti a nikoho nezaujíma. Často, keď počúvam reálne argumenty a opis situácie našich poľnohospodárov a potravinárov a potom aj to, akej reakcie sa im dostáva od kompetentných, mám pocit, ako keby hovorili iným jazykom. Alebo ako keby tu niekto loboval za silný výskum dna oceánov a morí. Veď ešte nedávno, minimálne v roku 2018, sme mali v kolónke štátnej podpory pre poľnohospodárov a potravinárov 1 milión eur. Ak toto nenapĺňalo všetky znaky opovrhovania, cynizmu, podceňovania a nepochopenia funkcie, ktoré fungujúce poľnohospodárstvo pre štát a krajinu plní, tak už neviem čo viac. Namiesto toho, aby sami prejavili spontánny a prirodzený záujem o poľnohospodárstvo a zabezpečili mu nevyhnutné, tak problematiku alibisticky zjednodušujú.

„Štátu nezáležalo na špeciálnych plodinách“

V programe hovoríte o nízkej motivácii poľnohospodárov produkovať ovocie a zeleninu. Štátna pomoc bude primárne určená pre túto oblasť?

Myslím si, že je potrebné spomenúť určité súvislosti a možno sa slovenských poľnohospodárov aj zastať. Určite sa pestovaním jednoduchších plodín prispôsobili trhu a bojovali o prežitie. Nemám ten pocit, že všetci sa príliš rýchlo vzdali a bez boja opustili komplikovanejšiu živočíšnu výrobu či pestovanie špeciálnych plodín, ktoré sú závislé na spracovateľskom priemysle. Práve naopak. Mohol by som spomenúť celý rad poľnohospodárov, ktorí si naprieč Slovenskom vybudovali správny vzťah k poľnohospodárstvu, kvalite a ochrane pôdy a hlavne k svojim spolupracovníkom a často celoživotným kolegom. Predstavme si, čo by s produkciou mlieka napríklad na severe Slovenska urobilo zastavenie výkupu mlieka v dvoch mliekarňach na Liptove a na Spiši? Jednoducho, keď nezáležalo štátu na špeciálnych plodinách a na diverzifikovanej výrobe, čo poľnohospodári pocítili pri nastavení podpôr, ako to mal zvládnuť samotný poľnohospodár?

Prešli ste k spracovateľskému priemyslu. Čo mu momentálne najviac chýba?

Nie len v období rokov 2014-2020 bol značne podkapitalizovaný. Tak ako slovenská prvovýroba, tak aj spracovateľský priemysel je dlhodobo bez potrebných podpôr. Akoby nikto nechcel počuť, že potrebujeme navýšiť národné zdroje aj v tejto oblasti. Veď v roku 2016 bola podpora spracovania v Českej republike na úrovni 150 miliónov eur, kým na Slovensku len 9 miliónov eur. V minulom roku bolo umožnené čerpať štátnu pomoc len poľnohospodárskou prvovýrobou, pretože nám chýbali schválené schémy štátnej pomoci pre potravinárstvo. Je zásadnou chybou, že finančná podpora zo štátneho rozpočtu nie je pre agrárny sektor dlhodobo ukotvená s jasnými cieľmi. Presunom finančných zdrojov z prvého do druhého piliera by sme zabezpečili aj naše národné spolufinancovanie na maximálnu úroveň, čím by sme navýšili prostriedky v druhom pilieri takmer o pol miliardy eur.

„Zaviesť systém hodnotenia projektov s vylúčením subjektivity“

Hovoríte o presune prostriedkov z priamych platieb do financovania investičných projektov. V programe uvádzate potrebu vybudovať moderné chovateľské, pestovateľské a spracovateľské kapacity. Budete vedieť poľnohospodárom garantovať, že ak sa vzdajú časti priamych platieb, prostriedky neskončia v nezmysloch a vreckách ľudí s dobrými kontaktmi, ale v transparentných výzvach? 

Myslím si, že ste otázkou trafili klinec po hlavičke. Korupcia je aj v tomto prípade veľký problém s ktorým sa bezpodmienečne bude treba popasovať. Nedávno som sa stretol s pánom Jurečkom, bývalým ministrom zemědělství ČR a hneď v prvej vete nášho rozhovoru mi povedal, že náš najväčší problém vidí v zle nastavenom a skorumpovanom systéme podpôr. V prvom rade musíme prestať s korupciou a zaviesť systém hodnotenia projektov na základe vylúčenia subjektivity a pracovať s elektronickým zverejňovaním zrealizovaných a plánovaných projektov. Bolo by obrovskou chybou a snáď aj nenávratne premrhanou príležitosťou, keby sme financie v nasledujúcom programovacom období nepoužili v transparentných výzvach v prospech rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.

Pri živočíšnej výrobe považujete za dôležité udržanie súčasných chovateľov vo všetkých oblastiach živočíšnej výroby. Ako sa to dá zabezpečiť? 

Dá sa to zabezpečiť nastavením podmienok a tvorbou národných programov po vzore Českej republiky v oblasti živočíšnej výroby a kladením dôrazu na II. pilier a projektové opatrenia. Chcel by som upozorniť na fakt, že na Slovensku máme napríklad v oblasti chovu dojníc špičkové farmy, ktoré v ničom nezaostávajú za najlepšími na svete. A to sa podarilo aj napriek obrovskému investičnému dlhu rezortu a všeobecne neprajnému systému financovania. Voči ľuďom, čo dokážu v takýchto podmienkach vyrábať mlieko má rezortná politika obrovský dlh. Verím, že našim chovateľom vytvoríme a nastavíme podmienky tak, aby sa im v tejto oblasti podnikalo podstatne ľahšie a s väčším rešpektom zo strany vlády. Som veľmi rád, že som pri niektorých týchto projektoch mohol byť osobne a nesmierne si vážim, že viacerých zástupcov slovenských top fariem osobne poznám.

„Máme podmienky na navýšenie stavov zvierat“

Viete si predstaviť razantné zvýšenie produkcie živočíšnej výroby? 

Predstaviť si to naozaj viem, no budem rád, ak sa na Slovensku podarí stabilizovať počty hospodárskych zvierat a že nedôjde k ďalšiemu prepadu. To môže nastať v prípade krízy odbytových cien, ale napríklad aj v dôsledku zle nastavenej budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Určite máme vhodné podmienky na navýšenie stavov hospodárskych zvierat a poznám podniky, ktoré napríklad kontinuálne zvyšujú stavy dojníc a produkciu mlieka. Pre tento typ fariem je to v dnešnom ekonomickom systéme doslova kľúčové a často aj logické v rámci ich modernizácie a využívania najnovších technológií. Ide o absolútny trend všade vo svete a umelé zakrývanie si očí pred týmto faktom určite túto tendenciu vo vyspelých krajinách nezastaví. Akurát prehĺbi rozdiely medzi nami a nimi. Mám pocit, že v iných krajinách nie sú tieto farmy pomyselným červeným súknom a že si všetci zodpovední ľudia uvedomujú poslanie veľkých a rovnako aj malých a rodinných fariem a snažia sa všetky typy kontinuálne rozvíjať.

V programe pri živočíšnej výrobe uvádzate, že „v oblasti chovu dojníc a ošípaných sa ako progresívne do budúcnosti ukazujú intenzívne farmy, kde je zabezpečená, aj z hľadiska zavlečenia chorôb, maximálne možná miera bezpečnosti, produktivity a efektivity.“ Nemyslíte si, že najväčší problém k naplneniu tohto cieľa je verejná mienka? Akákoľvek investícia sa má realizovať, nie len v oblasti poľnohospodárstva, je často predmetom občianskeho aktivizmu vybičovaného skôr emóciami ako analýzami. Myslíte si, že dokážete verejnosť presvedčiť o potrebe intenzívnych fariem a pomôcť podnikateľom k ich realizácii? 

Uvediem príklad, ktorý si je potrebné uvedomiť. Tým, že sme na dojnicu zvýšili, dokonca zdvojnásobili produkciu mlieka, sme dostatočne jasne dokázali ako zefektívniť ekologickú stránku veci. To sú jednoduché fakty, ktoré by mal pochopiť a akceptovať každý. Slovensko je vidiecka krajina. No či chceme alebo nie, respektíve či sa nám to páči alebo nie, máme tu vybudovaný systém predaja potravín prostredníctvom obchodných reťazcov, ktorý je kľúčový pre zásobovanie minimálne obyvateľstva v mestách. Ak máme dnes na Slovensku špičkovú farmu, ktorá zamestnáva ľudí na vidieku, produkuje a plní v rámci svojich možnosti všetky mimoprodukčné funkcie vrátane krajinotvorby a má tisíc dojníc, môžeme z takejto farmy očakávať dennú dodávku mlieka do systému na úrovni tridsaťtisíc litrov mlieka a viac. Otázka je, či takúto farmu a produkciu mlieka na Slovensku potrebujeme a chceme. Hovorím, že jednoznačne áno. Ak by sme túto farmu a jej produkciu chceli ekvivalentne nahradiť hospodármi s 20 dojnicami, potrebovali by sme takýchto prvovýrobcov minimálne 50. Vtedy by sme zabezpečili rovnakú úroveň produkcie. Tu je otázne, či existuje reálna motivácia na vznik takýchto hospodárstiev. Považujem to za nereálne. Som človek z praxe a poznám desiatky fariem naprieč Slovenskom. Pravda je taká, že často vo väčších chovoch je možné zabezpečiť lepšiu starostlivosť, výživu zvierat, vyššiu hygienu chovu a štandardy ktoré vyhovujú z hľadiska ochrany životného prostredia.

„Musíme dôkladne zvážiť navrhovanú formu stropovania”

Už desaťročie je témou slovenského poľnohospodárstva stropovanie priamych platieb. V Mape dobrých riešení trváte za zavedení dobrovoľnosti stropovania, respektíve pripočítaní mzdových nákladov k dotačnému stropu. Prečo? 

Dovolím si opraviť Vás v otázke a aj nás samých v našom programe. Ak by sme mali hovoriť o stropovaní, mali by sme pripočítavať nie mzdové náklady, ale celkové osobné náklady zamestnancov podnikov. Ale najprv trvám na tom, aby sme skutočne triezvymi očami vyhodnotili ciele stropovania na Slovensku. Keď to budeme bagatelizovať len na boj s oligarchami ako to často počúvame, tak sa zásadne pomýlime. V tom prípade sú to zväčša populistické vyjadrenia a nie úprimný záujem o poľnohospodárstvo. Stropovanie chápem ako nástroj rezortnej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov ako je krajinotvorba, boj s klimatickými zmenami, účelné využívanie prostriedkov a produkcia takých komodít a potravín, ktoré zapadnú do celého systému poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Musíme dôkladne zvážiť navrhovanú formu stropovania, aby sme nerozšírili už beztak veľkú byrokraciu a nezhoršili finančnú situáciu podnikov. Ako rozumný krok v tomto smere chápem zvýšenú podporu na „prvé hektáre“, formou redistributívnej platby.

Okrem štátnej pomoci by ste časť nákladov na pozemkové úpravy chceli financovať aj z prostriedkov za transparentné tendre za nájomné za pôdu v správe Slovenského pozemkového fondu. Ako si tento bod môže predstaviť hospodár, ktorý roky hospodári na prenajatej pôde z SPF, produkuje napríklad mlieko a zamestnáva ľudí. Bude súťažiť s pestovateľom obilnín bez zamestnancov, ktorý si dovolí ponúknuť viac? 

Áno, vieme, že poľnohospodárstvo je vo všetkých krajinách finančne podporované. Preto je pre nás kľúčové navýšiť finančné zdroje aj z nášho štátneho rozpočtu. Chceme podporiť pestovateľov špeciálnych plodín, chovateľov hospodárskych zvierat a výrobcov mlieka zavedením cielených programov pre podporu týchto sektorov. No podstatné je, že chceme a potrebujeme do poľnohospodárstva zaviesť prvky zásluhovosti. To znamená podporiť aktívnych farmárov, čím namiesto nečinnosti zvýhodníme diverzifikovanú produkciu s vysokou pridanou hodnotou a tvorbou pracovných miest. To v mojom ponímaní znamená podporovať takých poľnohospodárov, ktorí zamestnávajú, zameriavajú sa na živočíšnu výrobu alebo špeciálne plodiny ako je zelenina a ovocie. Takí budú mať vo vzťahoch so Slovenským pozemkovým fondom zelenú. Pôda je základný výrobný prostriedok každého poľnohospodára, tak predsa v záujme produkcie a navyšovania sebestačnosti musíme tento základný výrobný prostriedok využívať maximálne efektívnym spôsobom.

„Nemajú dostatok pracovnej sily”

Ako si reálne predstavujete podporu začínajúcich poľnohospodárov?

Podporu mladých a začínajúcich farmárov vnímam možno trochu inak, ako sa to snažíme realizovať dnes my a podľa mňa veľmi neúspešne. Podľa viacerých bola predchádzajúca podpora mladých fiasko. Podpora nedosiahla reálny úžitok a zreteľný výsledok v náraste produkcie malých fariem v takej miere, ako bolo očakávané. Teším sa, ak nejaký projekt bol podporený správne a užitočne. V prvom rade to dopadlo zle zrejme preto, že sa umelo snažíme pritiahnuť mladých ľudí na rodinné farmy spôsobom hospodárenia v západnej časti Európy bez toho, aby sme im reálne upravili legislatívne podmienky v rôznych aspektoch. Aj preto si myslím, že danú oblasť nemáme postavenú na reálnych základoch a výsledkom je spomínané nenaplnenie cieľa, zbytočné vynaložené prostriedky a hlavne premrhaná príležitosť. Toto ako keby nikomu nevadilo, pretože spoločenská situácia sa vyvinula tak, že je tu čoraz väčšia požiadavka na kúpu lokálnych potravín z nielen malých, rodinných ale i veľkých fariem. Trendom je, aby zákazník poznal výrobcu potravín v danom regióne a ako sa chov zvierat a výroba potravín na farme realizuje. To predpokladá, že na týchto farmách bude dobre fungovať finalizácia a že predajný reťazec bude absolútne krátky. Podľa mňa pre začínajúcich farmárov je kľúčová finalizácia a podpora ich spracovateľských kapacít, pokiaľ reálne malý a mladý farmár produkovať chce.

Ako to teda riešiť?

Dnes Vás prakticky takmer na každej farme privítajú s tým, že nemajú dostatok pracovnej sily. Preto ak nám skutočne a reálne záleží na mladých a na boji so starnutím pracovníkov, vráťme poľnohospodárom status, ktorý im náleží. Neprezentujme poľnohospodárstvo ako priestor pre dlhodobo nezamestnaných a pre ľudí bez kvalifikácie. Chcem absolútne tvrdo apelovať na všetkých, ktorí tvrdia, že poľnohospodárstvo a prvovýroba je priestor pre menej talentovaných a pre široké uplatnenie nekvalifikovanej pracovnej sily, že sa tragicky mýlia! Je to nesmierne ponižujúce a poukazuje to na ich hlbokú neznalosť problematiky. Bodaj by všetci rodičia s hrdosťou prihlásili svoje deti na stredné a vysoké školy s poľnohospodárskym, či potravinárskym zameraním a vracali sa im z nich vzdelaní a pre spoločnosť cenní a významní mladí ľudia. Už dnes to viaceré školy dokážu, preto, drahí rodiča, nebanujte poslať Vaše deti do poľnohospodárskej oblasti, ak to vaše deti chcú.

Ako by ste podporili už tých, ktorí len prednedávnom vstúpili do poľnohospodárstva alebo nad tým uvažujú?

Potrebujeme stabilizovať podnikateľské prostredie opatreniami pre zníženie daňového, odvodového a administratívneho zaťaženia a zvýšením flexibility na trhu práce. A tak vytvoriť atraktívne prostredie a podmienky pre slušný príjem. Iba tak mladí prídu na naše farmy a podniky, ktoré tu úspešne fungujú a čakajú na „začínajúcich“ poľnohospodárov. Čo sa týka redistributívnych platieb na podporu malých fariem, považujem to za vhodný a potrebný nástroj.

„Byť partnerom a nie len byrokratickým a kontrolným aparátom”

Pre mňa je zaujímavým bodom úprava legislatívneho rámca na jednoduchšie vytváranie prevádzok spracovávajúcich vyprodukované mäso a mlieko. O možnostiach ako to zjednodušiť si pamätám od takmer každého ministra od čias ministra Jureňu. Výsledkom ale je, akoby úrady neboli v jednotlivých okresoch, ale štátoch. Každý si vysvetľuje zriadenie a podmienky pre takúto prevádzku po svojom. Zdá sa, že neprekonateľným sa zdá ľudský faktor. Ako sa dá bojovať proti tomuto? Aby tu naozaj vo väčšom vznikali farmárske mliekarne alebo mäsovýroby?

Táto otázka súvisí s predchádzajúcou odpoveďou v tom zmysle, že zjednodušiť a vytvoriť rovnaký rámec pre podporu spracovania a finalizáciu je kľúčové. Vrátim sa k tomu, čo som uviedol na začiatku rozhovoru, že ministerstvo sa musí otvoriť a byť pre poľnohospodárov silným partnerom a nie len byrokratickým a kontrolným aparátom. Neviem kto skutočne môže lepšie poradiť ako zriadiť akúkoľvek prevádzku na farme, ako dobre zorientovaný a motivovaný človek z ministerstva. Tým, že poznajú legislatívu sa budú spolupodieľať na vypracovaní projektu a presne uvedú, čím má prevádzka disponovať. Bude nevyhnutné primerane upraviť hygienické požiadavky vzhľadom na typ a veľkosť prevádzky. Opäť. Definujme si, čo skutočne na Slovensku od poľnohospodárstva očakávame.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 2 x Marek Krempaský, 1 x archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
4 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
pavolh
pavolh
26. február 2020 7:57

Polnohospodar ,maly ,velky,daj svoj hlas Krempaskemu verim ze to mysli a chce dobre,opakujem sa je mlady a chce a tato doba ak ju chceme zmenit patri mladym , ma snahu ist dobrim smerom,myslim ze vsetci co robime na pode a pri zvieratach to chceme tiez,prajem stastie a pokoj v srdci.pavolh.

Anc
Anc
27. február 2020 21:46

Chcem sa spytať pritomnych, degresivita pri ANC platbach je europske nariadenie alebo naše slovenské? Pretože je totalna hluposť aby tí, ktorí maju znevyhodnené podmienky sú krátení zz to, že majú tych horšich hektarov viac. Ďakujem za info.

Marcel
Marcel
28. február 2020 13:05

Z rozhovoru vidno, že je to inteligentný a zodpovedný človek a veľmi dobre vie o čom hovorí a aké veci je potrebné zlepšiť.

Peter G.
Peter G.
28. február 2020 20:02

Marek, drzim palce aby sa ti podarilo aplikovat dobre mienene myslienky ktore pomozu slovenskym farmarom.