V pestovaní zeleniny sme podľa Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska dosiahli dno. Môže za to nehospodárne a nekoncepčné riadenie niektorých oblastí v agrosektore.

„Keď to zoberieme z dlhodobého hľadiska, určite nemôžeme byť spokojní so sebestačnosťou Slovenska v zelenine. Situácia sa dlhodobo nemení, práveže sa ešte z roka na rok zhoršuje. Je to aj vzhľadom na nezáujem štátu riešiť legislatívne záležitosti, či už je to otázka financovania, integrovanej produkcie a zeleninárstva celkovo,“ uviedol riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

Zberové plochy zeleniny na ornej pôde dosahovali v roku 2016 plochu 8 388 hektárov. V minulom roku to bolo 7 tisíc hektárov. V integrovanej produkcii bolo v roku 2010 asi 4 tisíc hektárov, vlani to bolo 4 a pol tisíc hektárov.

„Nejde nám len o výšku podpory. Ale aj o to, či sú dané nastavenia splniteľné. Pretože momentálne v integrovanej produkcii sú pravidlá nastavené tak, že sa to často nedá plniť bez obchádzania pravidiel,“ skonštatoval zeleninár Róbert Kovács z Hronoviec.

Poriadky s tekvicou

Na potrebu zmien v legislatíve i celkovom nastavení prostredia poukazujú zeleninári už dlhšie. Za príklad pozitívneho vplyvu zmien považujú pestovanie tekvice. Tá v minulosti tvorila značnú časť plôch označovaných ako plochy pestovania zeleniny. Išlo pritom len o tekvicu pestovanú na jadierka a olej, často vyvážanú na spracovanie do zahraničia.

„Na tento problém sme upozornili v minulosti, keďže tekvica pestovaná za účelom výroby oleja a jadierok na export pohlcovala až 70 percent z celkových platieb vyplácaných na vybrané druhy zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou. Výmery pestovanej tekvice boli na podozrivo vysokých číslach. Nakoniec sa práve vďaka nespokojnosti zväzu podarilo tento stav zmeniť a začala sa podporovať tekvica muškátová, tekvica Hokkaido, tekvica špargľová a tekvica maslová. Na to, že sa urobil poriadok s tekvicou poukazuje aj fakt, že, jej výmery klesli z takmer  4 600 hektára v roku 2018, na výmeru necelých 300 hektárov v roku 2019. To nebude náhoda,“ dodal J. Šumichrast.

Zelenina ako skutočná priorita?

Lepšie nastavenia a cielenejšie podpory pre zeleninárov žiada Zväz aj od nového vedenia ministerstva pôdohospodárstva. Aj to zaradilo zvýšenie pestovania zeleniny k svojim prioritám. Táto téma je však u politikov pomerne obľúbená.

„Nespomínam si, že by niektorý minister nehovoril, že zeleninu nebude podporovať. Naopak je to ako taká hlavná téma, ale vždy sa to potom odsunulo a reálne podpora buď neexistovala, alebo bola nastavená tak, že pestovatelia od zeleniny ustupovali. Dnes je sebestačnosť úplne mizivá, pri niektorých druhoch zeleniny je to len 10-15 percent,“ uviedol Kovács.

Ministerstvo tvrdí, že tentoraz to bude iné.

„Najdôležitejšie je správne nastavenie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde budeme môcť využiť všetky dostupné opatrenia. V novom období budú podstatne lepšie podmienky na podporu zeleninárstva nielen cez organizácie výrobcov, ale napríklad aj cez viazané platby na plochu a program rozvoja vidieka,“ vysvetlila hovorkyňa Anežka Šrojta Hrdá.

Katalóg pestovateľov zeleniny

Rezort avizuje, že chce vytvoriť aj katalóg pestovateľov zeleniny, po ktorom zeleninári už dlhšie volajú.

„Potrebujeme ho na to, aby sme presne vedeli kto, čo, pestuje, aké sú výmery a aká je aj produkcia. Dôležité je identifikovať jednotlivých pestovateľov, čo bohužiaľ, je teraz značný problém. V ovocinárstve pritom register existuje,“ vyjadril sa Šumichrast.

Práve naň plánuje rezort register zeleniny napojiť.

„Intenzívne hľadáme možnosti na vytvorenie registra pestovateľov zeleniny, uvažujeme spojiť tento register s existujúcim registrom pre ovocie a vinohrady, ktorý je v správe ÚKSÚP, čo si vyžaduje legislatívne, technické úpravy a v neposlednom rade aj finančné prostriedky,“ vysvetlila Šrojta Hrdá.

Zeleninári ako kľúčové potrebujú riešiť aj potreby skladovania, závlah či odbytu.

„Pretože ak teraz nejakých pestovateľov k zelenine pritiahneme, o pár rokov budú stáť pred ministerstvom s tým, že nemajú odbyt. Potrebujeme dobudovať odbytové kanály, lebo bez nich sa ani malí, ani strední a ani veľkí zeleninári nepohnú z miesta,“ dodal zeleninár Róbert Kovács.