Kukurica siata patrí podľa obsahu a kvality škrobu medzi najvýznamnejšie zdroje energie z objemových krmovín pre výživu prežúvavcov. V sušine nadzemnej fytomasy obsahuje 30 -35 % škrobu, 8,5 až 10,5 % dusíkatých látok. Koncentrácia energie NEL sa pohybuje v rozpätí 6,2 až 6,8 MJ. kg-1 suš. Kvalitná kukuričná siláž je spolu so senážou lucerny ( alebo inej ďatelinoviny ) nosným prvkom kŕmnej dávky vo väčšine poľnohospodárskych podnikov s intenzívnym chovom dojníc.

Najdôležitejším faktorom, ovplyvňujúcim kvalitu kukuričnej siláže, je štádium zrelosti porastu v čase zberu. Zvyšovanie energetickej hodnoty kukuričnej siláže sa spája s vysokou stráviteľnosťou zelených častí rastlín a nárastom obsahu vysoko stráviteľných škrobových látok v kukuričných šúľkoch. O množstve uloženého škrobu potom rozhoduje úložná kapacita šúľka – počet radov, počet zŕn v rade a hmotnosť tisíc zŕn. Pre dosiahnutie lepšej kvality siláže a nižších strát má významný vplyv včasnosť, rýchlosť a presnosť prác pri silážovaní. Krm je potrebné zberať v optimálnej vegetačnej fáze, rýchlo dosiahnuť vhodnú sušinu silážovanej hmoty, naskladniť ju pri súčasnom dôkladnom utláčaní, rýchlo a dôkladne uzavrieť prístup vzduchu ku siláži. Pre tieto účely uprednostňujeme hybridy s vysokou koncentráciou živín, stráviteľnosťou, porasty udržujeme nezaburinené, minimálne 14 dní pred zberom nepoužívame agrochemikálie (priem. hnojivá, príp. pesticídy).

Ako indikátory kontroly v siláži slúžia pH a obsahy nedisociovanej kyseliny mliečnej, octovej i amoniaku. Inhibičné účinky nedisociovaných kyselín na nežiadúcu mikroflóru sú zabezpečené v rozpätí pH 4,0 až 5,2. Dôležité je tiež obmedziť kontamináciu siláže nežiadúcimi mikroorganizmami, najmä z pôdy, ktorá je pri jej suchom povrchu v čase zberu relatívne nižšia. Obsah sušiny v siláži je veľmi dôležitý i z hľadiska kvalitatívnych zmien v obsahu a štruktúre živín, ovplyvňuje ho i typ hybridu a termín zberu. Zber kukurice v pokročilejšom štádiu zrelosti zvyšuje predovšetkým riziko nepriaznivého priebehu fermentačného procesu v dôsledku vysokého obsahu sušiny vo zvyšku rastliny. Na straty netto energie negatívne pôsobí ako nízky, tak i extrémne vysoký obsah sušiny silážovaného materiálu, v praxi niekedy i vyše 45%.

Z hľadiska stráviteľnosti organickej hmoty a efektívnej degradovateľnosti škrobu možno považovať za najvhodnejší obsah sušiny v kukuričnej siláži 30 – 40 %. Pri siláži s nižším obsahom sušiny je škrob degradovaný v bachore, kým pri siláži v mliečno – voskovej zrelosti sa 20 až 25 % škrobu degraduje až v tenkom čreve, zvyšuje sa efektivita premeny sacharidov a syntézy glukózy, čo je zvlášť významné pre vysoko produkčné dojnice. Požadovaný obsah škrobu (viac ako 30 % v sušine), by sa podľa možností mal dosiahnuť pri maximálne 24 percentnom obsahu vo zvyšku rastliny. Nutričnú hodnotu kukuričnej siláže možno zvýšiť i skášaním rastlín na vyššie strnisko, asi 50cm.

Požadovaný obsah sušiny pri zbere tradičných ( rýchlo dozrievajúcich ) hybridov sa pohybuje v rozmedzí 28 – 33%. V tomto štádiu majú šúľky spravidla obsah sušiny v intervale 45 -50% a obsah sušiny zrna sa pohybuje v rozpätí 60- 65%.Je to obdobie s ukončenou fyziologickou asimiláciou škrobu a premenou cukrov. Optimálny termín zberu na siláž pri stay green hybridoch je pri obsahu 33 – 35 % sušiny. Zelený zvyšok rastliny je v kladnej závislosti s toleranciou voči hubám skupiny Fuzárium a pevnosťou rastliny.

Termín silážnej zrelosti možno určiť viac – menej orientačne podľa čísla FAO, prípadne oddeleným stanovením obsahu sušiny šúľka a zvyšku rastliny. V ostatnom období sa využíva i stanovenie termínu zberu podľa sumy efektívnych teplôt.

Najpriaznivejšie podmienky pre tvorbu sušiny kukurice sú pri teplote vzduchu 25 – 30 oC, pri súčasnom intenzívnom slnečnom žiarení za predpokladu , že prísun vody umožňuje nerušenú transpiráciu. I keď je kukurica rastlina C4 typu, citlivo reaguje na nerovnomerné rozdelenie zrážok počas vegetácie. Maximálna potreba vody je od metania – kvitnutia do vytvorenia zrna. Pri nadmernej evapotranspirácii sa kukurica, najmä na ľahších pôdach, v čase najvyšších denných teplôt bráni erektoidným postavením listov. Z oneskoreného termínu zberu silážnej kukurice vplyvom zoschnutia rastlín môžu vzniknúť niektoré problémy a nevýhody : Zníženie nutričnej hodnoty siláže; zvýšenie náchylnosti ku plesniveniu a tvorbe toxínov; zníženie stráviteľnosti, najmä vlákniny , ale i škrobu; zvýšená deštrukcia beta karoténu, sťažený priebeh kvasného procesu a nižší príjem sušiny; obtiažnejšie utláčanie a úprava zŕn, vyššie straty živín v dôsledku nedostatočnej úpravy a pod. Pôsobením sucha sa obmedzuje samotný proces silážovania pre nedostatok vodorozpustných cukrov, vyschnuté časti rastlín ľahšie podliehajú napadnutiu fuzariózami. Nepriaznivým účinkom sucha možno účinne predchádzať šľachtením hybridov odolným voči nemu ,zlepšením kvalitatívnych znakov, vrátane lignifikácie bazálnej časti. V rizikových oblastiach uprednostňujeme pestovanie skorších hybridov, ktoré vytvoria maximum úrody sušiny do začiatku letných horúčav . Určité možnosti poskytuje i zlepšené hospodárenie s pôdnou vlahou (výsev do vymŕzajúcej predplodiny , podsev nastielacích plodín), prípadne v rámci možností využitie závlah.