Do roku 2027 chce v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky ministerstvo pôdohospodárstva v prvom rade posilniť pozíciu slovenských agropodnikov. Tento cieľ sa odrazí aj v pripravovanej intervenčnej stratégii, o ktorej dnes v medovinárstve Apimed v Dolnej Krupej rokovalo vedenie ministerstva aj s poslancami z Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

„Vysoko oceňujem zmenu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v oblasti komunikácie s výborom. Zásadná zmena je v tom, že predtým sa výbor iba informoval, čo sa pripravilo, teraz o tom rokujeme. A to je pre pôdohospodárstvo veľmi dôležité. Aj dnes sme mali možnosť priamo v rámci diskusie zasiahnuť do procesu, pretože intervenčná stratégia je v polohe pracovnej, nie je to niečo nadiktované,“ uviedol po rokovaní predseda výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina)

Viac peňazí

V rámci intervenčnej stratégie by sa mali zvýšenia financovania dočkať najmä mladí a začínajúci farmári.

„Na hektár budeme v ďalšom období pre nich vyplácať vyššiu podporu, konkrétne u farmárov do 40 rokov do výmery 100 hektárov, čo je veľkosť malých farmárov, sa podpora na hektár zvýši zo súčasných 230 až na 335 eur,“ uviedol minister.

Ide o vyše tretinové zvýšenie. Ku kroku sa vláda zaviazala pred časom aj vo svojom programovom vyhlásení.

„Chceme podporiť práve tento segment poľnohospodárov,“ dodal Vlčan.

Samotní poľnohospodári zvýšenie podpôr vítajú. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora však upozorňuje, že vyplatenie peňazí nie je nijakým spôsobom podmienené skutočnou produkciou.

„Naše stanovisko je také, že treba zaviesť sprísnenie podmienok vstupu do poberania dotácií, aby sa ešte viac nestali nástrojom nie veľmi zodpovedného privyrábania peňazí,“ uviedol predseda komory Emil Macho.

Podľa neho treba zaviesť registráciu poľnohospodárov poberajúcich dotácie. Štát by mal zlepšiť aj kontrolu toho, čo skutočne robia na pôde.

„Slovenskí poľnohospodári vo väčšom dostávali takzvané tabletky na spanie vo výške 130 až 140 eur na hektár, odviazaných od produkcie. Tým sme sa dostali tam, kde sme sa dostali. Pokiaľ malá farma do sto hektárov, ktorej majiteľom je mladý farmár, bude dostávať 340 eur odviazaných od produkcie, sme presvedčení o tom, že to väčší podiel domácich produktov na Slovensku neprinesie,“ skonštatoval Macho.

Viac pre druhý pilier

Ďalším z krokov má byť aj už schválené zvýšenie spolufinancovania v druhom pilieri. Z doterajších 25,7 percenta sa má zvýšiť na  36,92 percenta.

„Takže budeme mať aj dosť zdrojov v takzvanom zásluhovom pilieri na to, aby sme pomohli aj veľkým farmám odstrániť investičný dlh, ktorý hlavne v oblasti spracovania a finalizácie potravín naše firmy na Slovensku majú,“ uviedol Vlčan.

Opatrenie víta aj SPPK. Odmieta však, aby z týchto navýšených prostriedkov boli financované kroky, s ktorými sa rátalo napríklad v Pláne obnovy, ako sú pozemkové úpravy

„Pokiaľ máme vyššie spolufinancovanie, tak to spolufinancovanie má slúžiť na to, aby sa podporil chov hovädzieho dobytka, chov oviec a výroba špeciálnej rastlinnej produkcie,“ reagoval Macho.

Posilnenie vertikál

Minister Samuel Vlčan tiež prezentoval predstavu o posilnení odbytových vertikál na Slovensku. Práve prostredníctvom nich chce ministerstvo zvýšiť aj podiel domácich produktov na pultoch.

,Verím, že sa nám podarí nastaviť pravidlá tak, že podporíme rozvoj aj menších podnikov, ktoré budú integrované v odbytových vertikálach. Tie budú schopné ponúkať potraviny regionálneho charakteru, ktoré sa budú predávať aj za vyššiu cenu, ako to je v prípade potravín veľkých producentov. O tom je prichádzajúci trend, že sa nám celý sektor rozdelí na veľkých agropotravinárskych producentov a na miestnych dobre zorganizovaných výrobcov, ktorí budú pod ochranou vlastných, nimi riadených odbytových združení,“ vyjadril sa Vlčan.

Ministerstvo definovalo aj vertikály, ktoré majú pri čo najnižšom finančnom náklade potenciál dosiahnuť na Slovensku  vysoký progres. Patrí k nim ovocinárstvo, zeleninárstvo a produkcia vína. V rámci živočíšnej výroby má ísť o chov ošípaných a hovädzieho jatočného dobytka.

Predseda pôdohospodárskeho výboru vyjadril spokojnosť s pripravenými dokumentmi, ktoré podľa neho vznikajú s pol až trištvrte ročným meškaním. Dnešné rokovanie sa podľa neho malo uskutočniť už vlani v decembri.

Práve v časovom posune vidí aj dôvod nižšej ambicióznosti dokumentov. V rámci Vízie slovenského poľnohospodárstva do roku 2035 totiž štát ráta s dosiahnutím priemeru produkčnej a ekonomickej výkonnosti európskeho poľnohospodárstva aj na Slovensku.

„Teší ma, že sa pri tvorbe dokumentu na nadchádzajúce obdobie podarilo stabilizovať nosné časti slovenského pôdohospodárstva. Najmä v oblasti živočíšnej výroby, kde výrazne podporíme chovateľov dojníc, oviec a kôz. Malé, stredné a začínajúce farmy totiž tvoria chrbtovú kosť nášho poľnohospodárstva a to bude v dokumente zohľadnené. Čo možno vytknúť pripravovaným strategickým dokumentom je nižšia ambicióznosť. V rámci spomínaného omeškania ale považujem tento dokument za veľmi dobrý,“ uzavrel Karahuta.