Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora aj tento rok spustila celoslovenský monitoring škôd spôsobených poľovnou zverou. Ide o jeden z významných faktorov zasahujúcich do poľnohospodárskej výroby. Škody sa každoročne rátajú v miliónoch eur.

„V roku 2018 dosiahli škody takmer 20 miliónov eur. V roku 2019 celkové nahlásené škody predstavovali sumu 17 445 319 eur a škody boli nahlásené na ploche 89 760 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Tri najviac postihnuté plodiny podľa výšky spôsobenej škody a aj podľa výmery poškodených hektárov bola kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná,“ uviedla Jana Holéciová z SPPK.

Vlani boli škody nižšie – presiahli 9 miliónov eur.

„Najviac bola poškodená kukurica – za 2,25 mil. eur, potom repka – 2,11 mil. eur a pšenica ozimná – 2,07 mil. eur. Najviac poškodeným okresom boli Levice, kde mali škody za 2,5 mil. eur. Škody na poľnohospodárskych plodinách majú poľnohospodári naprieč celým Slovenskom, najmä v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lesov,“ dodala Holéciová.

Tento rok bude horší

Tohtoročný monitoring škôd zatiaľ pokračuje, súhrnné čísla tak komora k dispozícii nemá. Už teraz je jasné, že budú vysoké.

„Už teraz je z poskytnutých údajov za rok 2021 zrejmé, že v niektorých regiónoch Slovenska boli škody spôsobené zverou v roku 2021 zatiaľ najvyššie za posledné tri roky. Škody majú pestovatelia obilnín, kukurice, zemiakov, repky, ale aj vinohradníci,“ vyjadrila sa Holéciová.

Škody komora monitoruje každoročne. Uvedené čísla však predstavujú len škody u poľnohospodárov, ktorí sú jej členmi. V praxi sú tak každoročne čísla ešte vyššie. Tohtoročné vyčíslenie predloží komora rezortu pôdohospodárstva začiatkom januára.

„Vychádzajúc z údajov za posledné 3 roky možno skonštatovať, že poľovná zver poškodila poľnohospodárske plodiny na ploche 210 tisíc hektárov pôdy. Ak by sa na tejto ploche pestovala napríklad iba pšenica, tak pri priemernej úrode 5 ton z hektára by sme prišli o viac ako 1 milión ton pšenice, čo je 50 percent úrody pšenice z roku 2020. To sú čísla, ktoré by mali kompetentných prinútiť zamyslieť sa, prečo je to tak a najmä prijať účinné opatrenia,“ dodala Jana Holéciová.

Chýba účinný zákon

Na potrebu zmeny legislatívy a lepšieho nastavenia celého systému monitorovania a znižovania stavov poľovnej zveri upozorňujú poľnohospodári už dlho. To, že zver je premnožená, priznávajú aj poľovníci a samotné ministerstvo. Kroky, ktoré v praxi podnikajú poľnohospodári, nestačia. Patria medzi ne elektrické ohradníky, striedanie plodín či nárazníkové zóny. Poľnohospodári neúčinnosť týchto opatrení pripisujú najmä vysokým stavov poľovnej zveri v prírode, ktorá potrebuje o to viac potravy.

„Potrebujeme, aby sme mali na Slovensku naozaj účinný a aj v praxi vykonateľný zákon, vďaka ktorému by sme vedeli presne určiť, o koľko percent potrebujeme znížiť počty v jednotlivých kategóriách zveri, vďaka ktorému by sme vedeli škodám aj účinne predchádzať a to v spolupráci aj so samotnými poľnohospodármi, pestovateľmi, poľovnými združeniami a so štátom. Rovnako stále chýba „štátny“ systém monitorovania, vyhodnocovania, odškodňovania škôd, alebo predchádzaniu vzniku škôd,“ dodala Holéciová.

Rezort pôdohospodárstva prípravu novej legislatívy avizoval ešte vlani. Dosiaľ neboli legislatívne zmeny do pripomienkového konania predložené.

„Návrh zákona je aktuálne v štádiu prípravy, do medzirezortného pripomienkového konania by mal byť predložený do konca marca 2022. V zákone budú okrem iného riešené aj škody spôsobované zverou v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve,“ reagovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ak rezort termín dodrží, bude trvať niekoľko mesiacov, kým zákon prejde celým legislatívnym procesom. Ak napokon bude schválený, zrejme do platnosti nevstúpi skôr, ako od roku 2023.